volebného systému, kde ide o výpočet mandátov pre stranícku kandidátku pomocou určitej volebnej metódy.9 Najpoužívanejšími metódami sú Haareho metóda, Hagenbach-Bischoffova metóda, ktoré vedú ku vzniku zostatkových hlasov rozdeľovaných v ďalšom skrutíniu pomocou metódy najväčšieho zostatku alebo priemeru. Veľmi používanou je D’Hontova metóda, pomocou ktorej sa prerozdelia všetky hlasy už v prvom skrutíniu. Jej modifikácie predstavujú metóda Imperialli, Saint-Lagüerova metóda a vyrovnávacia metóda.
Pri systéme jediného prenosného hlasu sa mandáty obsadzujú prerozdelovaním preferencií jednotlivých kandidátov pokiaľ nezíska potrebný počet kandidátov potrebný počet hlasov. Počet poslancov volených v jednom obvode je tiež významným znakom volebného systému hlavne z hľadiska veľkosti volebného obvodu. Pre vytváranie volebných obvodov sa používa pojem volebná geometria. Pre určovanie veľkosti volebných obvodov je potrebné dodržat zásadu aby v každom volebnom obvode volil kandidujúce subjekty približne rovnaký počet voličov, pretože inak to pôsobí proti rovnosti voličov, obzvlášt vo väčšinovom volebnom systéme. Veľmi dôležitá je otázka veľkosti volebných obvodov v pomernom volebnom systéme, kedy platí, že čím viac mandátov sa rozdeľuje v rámci volebného obvodu, tým proporcionálnejšie sú výsledky volieb. Z tohto pohľadu je veľkosť volebného obvodu často dôležitejšia ako samotná volebná formula, pretože vlastnosti volebnej formule sa pri určitej kombinácii s veľkosťou volebného obvodu nemusia prakticky prejaviť.
Volebná klauzula (kvórum) predstavuje minimálnu percentuálnu hranicu, ktorú musí politická strana získať, aby bola zastúpená v parlamente. Volebné kvórum môže mať podobu explicitného kvóra, pevne stanoveného vo volebných zákonoch alebo formu
implicitného kvóra, ktorým je „súhrn faktorov, ktorých prienikom je dosiahnutie minimálne jedného mandátu. Vo väčšinových systémoch je toto implicitné kvórum jednoznačne dané – aspoň v jednom volebnom obvode treba získať väčšinu hlasov.”10
Veľmi dôležitým znakom volebného systému je možnosť kontroly priebehu volieb nezávislými súdmi a volebnými komisiami.
Financovanie účasti na voľbách a pravidlá volebnej kampane by mali byť pre každého účastníka rovnaké.
1.3 Väčšinový volebný systém
Väčšinový volebný systém je najstarším volebným systémom. Je „založený na základnej myšlienke vlády väčšiny,”11 teda na myšlienke, že vôla väčšiny hlasov voličov je prvoradá. Predstavuje najjednoduchší spôsob delegovania vôle občanov na
zastupiteľský orgán. Základnou črtou tohto volebného systému je, že štát sa rozdelí na také množstvo malých jednomandátových
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Volebný systém do Národnej Rady SR
| Dátum pridania: | 17.10.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | adamsuja | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 7 608 |
| Referát vhodný pre: | Základná škola | Počet A4: | 22.3 |
| Priemerná známka: | 2.99 | Rýchle čítanie: | 37m 10s |
| Pomalé čítanie: | 55m 45s | ||
Zdroje: 1. BÁRÁNY, E. Aký volebný systém pre Slovensko Bratislava: Friedrich Ebert Stiftung, e. V., 1997, BÚTORA, M. a IVANTYŠIN, M. (eds.) Slovensko 1997. Súhrná správa o spolocnosti a trendoch na rok 1998. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1998, BÚTORA, M. , MESEŽNIKOV, G. , BÚTOROVÁ, Z. Slovenské volby 1998. Kto? Preco? Ako? Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1999, CIC, M. a kol. Komentár k ústave Slovenskej republiky. Martin: Vydavatelstvo Matice Slovenskej, 1997, DAHL, R. Demokracie a její kritici. Praha: Victoria pubhlising, 1995, DAHRENDORF, R. Moderný sociálny konflikt. Bratislava: ARCHA, 1991, FILIP, J. Základní otázky volebního práva v CSFR. Brno: Masarykova univerzita v Brne, 1992, FÖLDERSOVÁ, A. Volebné systémy. Bratislava: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, 1998, GALANDA, M. , HRABKO, J. Poslanecký mandát na Slovensku. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1998, CHAPMAN, D. Možno sa vyhnút obcianskym vojnám? Volebné a ústavné modely pre etnicky rozdelené krajiny. Bratislava: Slovenský výbor Európskej kultúrnej nadácie, 1996, CHOVANEC, J. Malý volebný slovník. Bratislava: Ing. Miroslav Mracko, 1998, JOHNSON, David B. Teória verejnej volby. Úvod do novej politickej ekonómie, Bratislava: SOFA, 1997, KLÍMA, M. Ústavní právo. Praha: Victoria publishing, 1995. 14. KLÍMA, M. Volby a politické strany v moderních Praha: RADIX, 1998, KRIVÝ, V. Hodnotové orientácie na Slovensku – skupinové portréty. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1998, KRIVÝ, V. Politické orientácie na Slovensku– skupinové profily. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1998, KREJCÍ, O. Kniha o volbách. Praha. Victoria publishing, 1994, KRESÁK, P. Porovnávacie štátne právo. Bratislava: Vydavatelské oddelenie PF UK, 1993, KUBÍN, L. , VELŠIC, M. Slovensko a jeho volebné pravidlá. Bratislava: VEDA, 1998, KULAŠIK, P. a TÓTH, R. Úvod do politológie. Liptovský Mikuláš: TATRA revue, 1998, LIDÁK, J. , KOGANOVÁ, V. , LEŠKA, D. Politické strany a hnutia na Slovensku po roku 1989. Bratislava: Ekonóm, 1999, LIDÁK, J. , KOGANOVÁ, V. a LUPTÁK, L. Kapitoly z politológie. Bratislava: EKONÓM, 1996, NOVÁK, M. Systémy politických stran. Praha: Sociologické nakladatelství, 1997, PETÖCZ, K. Základy demokratických volebných systémov. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky , 1997, PRUSÁK, J. Teória práva. Bratislava: Vydavatelské oddelenie PF UK, 1999, SARTORI, G. Teória demokracie. Bratislava: ARCHA, 1993, SVÁK, J. a kol. Ústavné právo Slovenskej republiky. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 1999, ŠVEDA, D. , PETRLOVÁ, M. , ŠKULTÉTYOVÁ, L. Parlamentné volby. Bratislava: EPOS , 1998, TÓTH, R. Koncepcia politického systému. Bratislava: Úrad pre stratégiu rozvoja spolocnosti, vedy a techniky SR, 1998, TÓTH, R. Základy politológie (clovek v politike), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladatelstvo, 1994, ZBIERKA ZÁKONOV SNR. Rocník 1990 a Rocník 1992, ZBIERKA ZÁKONOV NR SR. Rocník 1994,1995,1998, 1999
