Prvej svetovej vojny sa Francúzsko zúèastnilo ako jedna z hlavných dohodových mocností a v rokoch 1918-1920 sa aktívne podieľalo na imperialistickej intervencii proti mladej Sovietskej republike. V roku 1938 bolo inicializátorom mníchovskej dohody, ktorou vydalo spojenecké Èeskoslovensko napospas hitlerovskému Nemecku.

Dňa 3.9.1940 vypovedala francúzska vláda fašistickému Nemecku vojnu. Po porážke a kapitulácii francúzskej armády na jar 1940 okupovali 22.6.1940 nemecké vojská severnú časť Francúzska a na ostávajúcom území bol pod nacistickým dozorom zriadený tzv. francúzsky štát s kolaborantskou vládou vo Viche. Dva roky potom nacisti obsadili i túto časť Francúzska.

Za nemeckej fašistickej okupácie pôsobilo vo Francúzsku silné ľudové hnutie odporu, ktorého najorganizovanejšou zložkou boli komunisti.

Po vyhnaní okupantov a skončení druhej svetovej vojny viedlo Francúzsko koloniálne vojny v Indočíne (1946-1954) a v Alžírsku (1954-1962), ktoré skončili francúzskym neúspechom a viedli k rozpadu francúzskej koloniálnej ríše.

Francúzsko patrí k najsilnejším a najrozvinutejším kapitalistickým mocnostiam a hrá významnú úlohu v európskej i svetovej politike.

Od roku 1949 je èlenským štátom NATO; v roku 1966 vystúpila z jeho vojenskej organizácie, ale zostala členom politickej organizácie NATO. Má vlastné jadrové zbrane. Je členom EHS, Európskeho spoločenstva atómovej energie (Euratomu), Západoeurópskej únie a iných hospodárskych i politických zoskupení a organizácií.

V sedemdesiatych rokoch sa francúzske vedenie zameralo na zvyšovanie aktivity zahraničných stykov, na uvoľňovanie medzinárodného napätia a na rozvíjanie celoeurópskej spolupráce. Pravicová vláda J.Chiracka (1986) však v tomto kurze nepokračuje.

VÝZNAMNÉ UDALOSTI:

486 - kráľ Frankov Chlodwig dobyl najväčšiu časť dnešného Francúzska

732 - franské vojsko pod vedením Karola Martella odrazilo útok Arabov

800 - Karol Veľký sa nechal korunovať za cisára Rimanov

1339-1453 - storočná vojna medzi feudálnymi pánmi Francúzska a Anglicka; anglickí dobyvatelia boli porazení

1431 - 30.5. upálili Angličania v Rouene Janu z Arcu - „pannu orleánsku“

1789 - 14.7. zaútočil ľud na Bastilu

1804 - Napoleon vydal Code civil

1830 - povstanie v Paríži proti panstvu Bourbonovcov

1831, 1834 - povstanie lyónskych tkáčov

1848 - februárová Veľká francúzska revolúcia v Paríži

1871 - od 18.3. do 20.5. trvala Parížska komúna

1876 - prvý odborový kongres

1920 - 25.-30.12. bola založená Francúzska komunistická strana z väčšiny Socialistickej strany

1934 - 6.2. zmaril generálny štrajk pokus o fašistický puč; 27.7. uzatvorila FKS a SFIO dohodu o jednotnom fronte

1936 - v januári vznikol spoločný program Ľudového frontu FKS, SFIO a Radikálno - socialistickej strany; v marci Ľudový front zvíťazil v parlamentných voľbách, 26.9. bola zakázaná FKS

1939 - od septembra do júna 1940 trvala „podivná vojna“ (politika pasivity) vlády proti hitlerovskému Nemecku

1940 - 18.6. vystúpil de Gaulle s výzvou pokračovať v boji; 22.6. podpísal maršal Pétain kapituláciu Francúzska, ale vlastenecké sily pokračovali v boji; 1.7. presídlila Pétainova vláda do Vichy; 10.7. výzva FKS k zomknutému odporu

1941 - v máji založila FKS organizáciu odporu FTPF (Francs-Tireurs et Partisans = Francúzski dobrovoľníci a partizáni)

1943 - 27.5. bola utvorená Národná rada odporu (CNR)

1944 - v apríli vstúpila FKS do Francúzskeho výboru národného oslobodenia neskoršej dočasnej vlády pod vedením de Gaulla; 19. - 22.8. oslobodzovanie Paríža