Najdôležitejšou funkciou poslaneckej snemovne je stať sa základňou pre vládu. Poslanecká snemovňa je taktiež zodpovedná za schvaľovanie daňového systému, využitia verejných financií. Poslanci zabezpečujú akési diskusné fórum, kde sa prerokovávajú aktuálne otázky a problémy. Diskusia na rovnakú tému môže zároveň prebiehať v oboch komorách parlamentu.
Legislatívna funkcia poslaneckej snemovne je tvorená schvaľovaním zákonných noriem. Keďže väčšina legislatívnych návrhov pochádza od vlády, ich nepriechodnosť v parlamente je signálom vážnej politickej krízy. Úlohou opozície je snažiť sa rôznymi pripomienkami usmerniť znenie zákonov do intencií vlastnej politiky.
4.2.2.4 Senát
Senátori sú menovaní vládou a zostávajú vo funkcii do dosiahnutia veku 75 rokov. Na zvolenie do senátu je potrebný vek minimálne 35 rokov, britské občianstvo, nehnuteľný majetok nad 4 000 kanadských dolárov a hodnota finančnej hotovosti na bežnom účte nad 4 000 dolárov.
Senátne kreslá sú prerozdelené medzi provinciami. Ontario a Québec majú nárok na 25 miest, Nové Škótsko a New Brunswick na 10, Ostrov princa Edwarda na 4, Yukon a Severezápadné teritóriá po 1, ostatné provincie po 6 miestach.
Postavenie senátu je analogické k postaveniu snemovne lordov vo Veľkej Británii. Tvorí akési diskusné fórum, ktoré sa za pomoci odborných poradných komisií snaží nájsť riešenia aktuálnych problémov. Členmi senátu sa obyčajne stávajú členovia bývalého kabinetu. Neustále sa vedie búrlivá diskusia o tom, či senát nie je iba klubom starých politikov.
4.2.2.5 Verejná samospráva
Miestna samospráva požíva v Kanade značnú autonómiu od centrálnych zložiek výkonnej moci, aj keď sú pre ňu záväzné právne nariadenia provinčného a federálneho charakteru. Vo svojej podstate na oveľa samostatnejšej úrovni plní tie isté úlohy ako samospráva u nás. Jej členovia sú takisto volení v komunálnych voľbách.
4.2.2.6 Súdna moc
4.2.2.6.1 Federálne súdy
Do skupiny federálnych súdov patrí Najvyšší súd (The Supreme Court of Canada), Federálny súd (The Federal Court), Vojenský súd (The Martial Appeal Court), Daňový odvolávací súd (The Tax Appeal Board Court), ako aj teritoriálne súdy Severozápadných teritórií a Yukonu. Najvyšší súd je najvyšším odvolávacím súdom v Kanade. Je tvorený hlavnými sudcami (Chief Justices) a ôsmimi pomocnými sudcami (Associate Judges). Prerokováva prípady občianskeho a trestného práva, ktoré sú mu postúpené inštitútom odvolania sa proti rozsudku provinčného súdu. Sudcovia Najvyššieho súdu sú menovaní generálnym guvernérom na návrh vlády a je im umožnené zastávať úrad do 75 rokov. Aby sa vyhlo možnej korupcii, ich platy počas celého funkčného obdobia možno iba zvyšovať.
Sedemnásťčlenný Federálny súd pozostáva z pojednávacej a odvolávacej sekcie. Prvá je zložená z deviatich regulérnych sudcov a predsedu (Associate Chief Justice), druhá zo šiestich sudcov vrátane predsedu. Súd sa zaoberá právnymi nariadeniami federálnych tribunálov a iných federálnych inštitúcií.
4.2.2.6.2 Provinčné súdy
Rozoznávajú sa tri stupne provinčných súdov, podľa právnych kompetencií a teritoriálnej pôsobnosti. Tvoria základ kanadského súdneho systému, pretože len po prerokovaní prípadu provinčným súdom ho možno postúpiť federálnym orgánom.
4.2.2.7 Politické strany
Počiatok organizácie Kanaďanov v politických stranách možno prvý krát sledovať po vytvorení Domínia, kedy vznikla potreba organizácie správy územia na demokratickom princípe. Kanadský systém politických strán značne kopíruje systém zaužívaný vo Veľkej Británii.
Od začiatku sa vyprofilovali dve majoritné strany: Konzervatívna strana (The Conservative Party) a Liberálna strana (The Liberal Party).
Prvá zastupovala záujmy pravicovo orientovanej vyššej a strednej vrstvy, budujúc na právach a asertivite jednotlivca. Liberáli sú orientovaní sociálne, voličskú základňu majú predovšetkým medzi robotníkmi, ktorých záujmy (sociálne vyrovnanie) sa snažia presadiť.
Okrem týchto dvoch politických subjektov sa politické spektrum Kanady postupne rozšírilo. Parlamentnými stranami sú dnes aj Reformná strana (The Reform Party), Quebecký blok (Parti Quebécois), Nová demokratická strana (The New Democratic Party) a Pokroková konzervatívna strana (The Progressive Party). Na okraji spektra stojí Komunistická strana Kanady (The Communist Party of Canada), ktorá má však takmer nulovú podporu. V posledných parlamentných voľbách v júni 1997 (301 mandátov) zvíťazila vládnuca Liberálna strana premiéra Jeana Chretiéna (155 mandátov). Nasleduje Reformná strana so 60 mandátmi, 44 mandátov získal Quebecký blok, 21 Nová demokratická strana a 20 Konzervatívna pokroková strana. Jeden poslanec je nezávislý.
