V posledných rokoch značne zosilneli separatistické tendencie frankofónnych politikov združených v Quebeckom bloku. Títo politici vychádzajú zo skutočnosti, že v provincii Québec a z časti v Ontariu žije relevantná skupina po francúzsky hovoriacich Kanaďanov, ktorí v danom regióne tvoria okolo 80% obyvateľstva. V marci 1997 Najvyšší federálny súd v Ottawe rozhodoval o legálnosti či nelegálnosti jednostranného vystúpenia provincie Québec z kanadskej federácie. Quebečania sa v referende v októbri 1995 rozhodli zotrvať vo federácii a separatistickí politici sa presvedčili, že nemajú takú podporu ako predpokladali pri vyhlasovaní samostatného Québecu. Tým však snahy o osamostatnenie sa neutíchli – quebecký premiér Lucien Bouchard požadoval začiatkom roku 1998 konanie nového referenda o tejto otázke.
4.2.3. Obyvateľstvo
Najväčšiu etnickú skupinu tvoria Kanaďania britského pôvodu, ktorí predstavujú 34,7% obyvateľstva. Kanaďania francúzskeho pôvodu tvoria 25,8% krajiny, ale viac než 80% obyvateľov provincie Quebec. Podiel asi 27% pripadá na obyvateľstvo miešancov, medzi ktorými významnú skupinu tvoria tzv. Métis. Zvyšok sú potomkovia prisťahovalcov z Európy, hlavne z Nemecka (3,6%), Talianska (2,8%), Ukrajiny (1,7%) a Holandska (1,4%). Pôvodní obyvatelia Indiáni a Eskimáci dnes predstavujú iba 1,5% kanadskej populácie. Asi ¾ Kanaďanov používa ako svoj prvý jazyk angličtinu. Vo frankofónnom Quebecu sú francúzsky jazyk a kultúra chránené a podporované zákonom. Medzi dominantnými kresťanmi podiel rímskych katolíkov (46,5%) o niečo prevyšuje zastúpenie protestantov (41%).
V posledných desaťročiach, vplyvom veľkého prílivu imigrantov z Ázie sa mozaika náboženstva stala omnoho pestrejšia. Väčšina obyvateľstva žije vo veľkých alebo stredne veľkých mestách. Medzi dôležité kanadské ale aj svetové centrá patria: Toronto (agl. 4 751 400 obyv.), Montreal (agl. 3 480 300 obyv.) a Vancouver (agl. 2 048 800 obyv.). Približne 1. mil. obyvateľov žije v hlavnom meste Ottawa, ďalšie významné mestá Kanady majú: Edmonton (944 200), Calgary (953 000), Winnipeg (681 100), Quebec (689 700) obyvateľov.
4.2.3.1 Pôvodní obyvatelia Kanady
Za pôvodných obyvateľov považujeme prírodné národy a kultúry, ktoré sa vyvinuli ešte pred príchodom prvých Európanov.
Etnografické údaje, ktoré sú uvedené nižšie, sa vzťahujú na pôvodný životný štýl opisovaných skupín, ktorý je uchovávaný len v malom počte rezervácií, a aj to nie stopercentne. Väčšina indiánskych a inuitských komunít sa prispôsobila životnému štýlu prisťahovalcov. Kanadská vláda sa v januári 1998 oficiálne ospravedlnila pôvodným obyvateľom za stáročný útlak a ich znevýhodňovanie vo všetkých úrovniach života.
4.2.3.1.1 Indiáni
4.2.3.1.1.1 Algokiánske kmene severných lesov
Do tejto skupiny patria kmene Beothukov, Naskapiov, Mikmakov, Kríov, Montagnaov, Algokínov a Odjibvov, ktoré obývajú severnú časť dnešného Ontaria a Québecu, Newfoundland, Nové Škótsko, New Brunswick a Ostrov princa Edwarda.
Algokíni kočujú podľa pohybu lovnej zveri. Nepraktizujú poľnohospodárstvo, živia sa výlučne lovom, Rybolovom a zberačstvom, pričom lovia predovšetkým losa, bobra, vydru, medvede, kuny a vodné vtáky počas migračných období. Mikmakovia sa špecializujú na rybolov, výrobu oštepov a rybárskych sietí. Ryby a mäso si na zimu sušia. Odjibovia, ktorí sídlia okolo Horného jazera, pestujú divú ryžu, pričom náčelníci rozdelia polia medzi jednotlivé rodiny. Lúpaná ryža je ich hlavnou potravou v zimnom období. Všetky Algokiánske kmene sa odievajú do rovnakého odevu z vyluhovaných koží a nosia mokasíny s mäkkou podrážkou.
Základnou jednotkou tejto spoločnosti je rodina, ktorá obýva jeden vigvam. Združujú sa do malých skupín, ktoré spolu migrujú za potravou.
Algokíni veria v nadprirodzenú silu Manitoua, pričom vyznávajú aj iné božstvá, ktoré sú zosobňované vo zvieracej podobe. Taktiež uctievajú kmeňových hrdinov, napr. u Mikmakov je to Gluskap. Ako aj iné indiánske skupiny veria v strážnych duchov. Kňazskou postavou je šaman, ktorý je miestnym politikom, liečiteľom a kňazom zároveň. Odjibovia a centrálni Algokíni združujú svojich šamanov do Midwevinu je akási lekárska rada.
4.2.3.1.1.2 Irokézi východných lesov
Sem zaraďujeme kmeňové skupiny Hurónov, Neutrálov a Tabačnikov, ktoré žijú v usadených komunitách medzi Veľkými jazerami a Svätovavrineckou planinou. Irokézi žijú v dedinách (300-3000 obyv.), ktoré sú situované na brehu jazera blízko lesa,kde na malých poliach pestujú rôzne druhy obilia, bôby, tekvicu, tabak a slnečnice. Kmeňov tejto skupiny je veľké množstvo, pričom každý z nich má zložitú sociálnu štruktúra. Nezriedka sa jednotlivé kmene združujú do konfederácií, ktoré zastupujú ich spoločné záujmy. Irokézi uctievajú päť hlavných božstiev: Ataensic, pramatku všetkých bohov a bohyňu smrti; Taronhaiwagona, národného boha Irokézov, ktorý stvoril ľudí a zvieratá; jeho brata Tawiskarona, ktorý reprezentuje ničivú silu prírody; Heno, poľnohospodárske božstvo, ktoré prináša dážď a úrodu a Agreskewa, boha slnka, ktorý je aj bohom vojny a v minulosti mu boli obetovavané ľudské obety.
