Túto skupinu tvoria kmene Assiniboinov, Kríov, Blackfootov, Sarkov, Gros-Ventre a Siouxov, ktorí žijú loveckým spôsobom života na kanadských prériách (Alberta, Saskatchewan, Manitoba). Spôsob života tejto skupiny kmeňov je všeobecne dobre známy. Predovšetkým v minulosti sa živili lovom bizónov, pričom do polovice 18. storočia nepoznali kone. Veľkú zmenu v ich životnom spôsobe znamenal príchod prisťahovalcov, rapídny úbytok bizónej populácie a výdobytky európskej civilizácie.
Základnou jednotkou tejto spoločnosti bola domácnosť, ktorá obývala jedno týpí. Jednotlivé domácnosti sa často organizujú do dedín kvôli potrebe spoločnej koexistencie.
Hlavným božstvom je takisto nadprirodzená sila Manitou. Ďalším dôležitým kultom je kult Matky zeme a troch sestier, ktoré symbolizuje kukurica, fazuľa a dyňa.
4.2.3.1.1.4 Atabaskovia z povodia Mackenzie a Yukonu
Patria sem kmene Čípevajcov, Bíverov, Slavov, Yellowknifeov, Harov, Sekanov, Dogribov, Nahanov a Kučinov, obývajúcich veľké nížiny v povodí riek Mackenzie a Yukon.
Atabaskovia žijú na juh od polárneho kruhu na hranici lesa, lovia rôzne druhy diviny: caribou, losa, srnce, medvede, vlky a líšky. Podobne sa živia aj ostatné kmene, ktoré nežijú v pevných usadlostiach, ale migrujú sa korisťou. Na tomto základe je ľahko pochopiteľné, že organizačnou jednotkou kmeňa je lovecká tlupa. Božstvá týchto kmeňov sú stelesné vo zvieratách, z ktorých najvyššiu moc má krkavec.
4.2.3.1.1.5 Indiáni severozápadného pobrežia
Sem zaratúvame Cimšínov, Haidov, Kwakiutlov, Nootkov a Bella Coola, ktorí obývajú úzky pobrežný pruh od Aljašky po Kaliforniu. Poľnohospodárstvo je tu dosť nevýrazné, kvôli tunajším prírodným klimatickým podmienkam. Prevažuje lov lososov a zberačstvo.
4.2.3.1.2 Inuiti
Inuiti žijú prevažne na sever od hraníc lesa za polárnym kruhov a na arktických ostrovoch. Hlavné skupiny Inuitov sú: Inuiti žijúci v ústi rieky Mackenzie, Medení Inuiti okolo Korunovačného zálivu (Coronation Gulf), Inuiti žijúci n aBaffinovom ostrove, na ostrove Southampton a na Melvilovom polostrove a labradorskí Inuiti, žijúci na severnom pobreží Labradoru a na polostrove Ungava. Inuiti veria vo všadeprítomné duše, ktoré majú moc ukradnúť chorému človeku dušu a zapríčiňujú choroby a bolesti. Šaman za účelom uzdravenia podniká magický duchovný let do duše človeka. Niektoré kmene uznávajú aj konvenčné božstvá, napr. Sednu, bohyňu mora a Silu, boha, ktorý ovláda slnko.
Životný štýl Inuitov vyplýva z geografickej polohy oblasti, ktorú osídľujú. Hlavnou aktivitou je rybolov, lov mrožov a tuleňov. Žijú v usporiadaných dedinách. Z etnografického hľadiska je výskum inuitskej spoločnosti stále na prahu svojej systematizácie. V poslednom období vystupuje do popredia problém zachovania autochtónnej inuitskej spoločnosti a kultúry v globalizovanom svete 21. storočia.
1. apríla 1999 bola vytvorená autonómna oblasť Nanuvat (inuitsky „Naša zem“), ktorá sa rozkladá na väčšine územia Severozápadných teritórií a má rozlohu 2,2 mil. km2. Obýva ju 25 000 obyvateľov (85% Inuiti) v 28 obciach. Správnym strediskom je obec Iqualit (4 500 obyv.) na Baffinovom ostrove. Inuiti upustili od svojich historických práv na vlastníctvo severných území Kanady. Dohoda podpísaná s kanadskou vládou v roku 1993 im zaručuje ekonomické práva vrátane ťažby na území o rozlohe 350 000 km2. Vo februári 1994 bolo zvolených 19 členov Národného zhromaždenia (15 Inuitov). Predsedom vlády, ktorá spravuje rezorty školstva, spravodlivosti, sociálnych záležitostí, bytovej politiky a miestnej správy sa stal advokát Paul Okalik (nar. 1965). Nezamestnanosť činí 22% a viac než polovica obyvateľstva nedosiahla 20 rokov.
4.2.3.2 Prisťahovalci
Ide o ľudí mnohých národnostných skupín, ktorých predkovia sa do Kanady prisťahovali prevažne v 18.-20. storočí. Vo väčšine prípadov dôvodom pre imigráciu do Kanady bola nutnosť hľadať lepšie sociálne podmienky ako ponúkala domovská krajina. Okrem nemajetných občanov imigrovali do krajiny aj vyznávači perzekvovaných a prenasledovaných náboženstiev. Najmä v období studenej vojny bola motiváciou pre prisťahovanie sa do Kanady občianska nesloboda v krajinách ovládaných totalitnými režimami. Najväčšiu zložku prisťahovalcov tvoria národnosti prebývajúce v štátoch, ktoré Kanadu kolonizovali (Angličania, Škóti, Íri, Walesania, Francúzi).
Kanada bola považovaná vždy za krajinu, ktorá ponúka imigrantom mnoho možností sebarealizácie a ekonomickú stabilitu. Preto sem smerovali vysťahovalci reagujúci na hospodárske a sociálne krízy prebiehajúce v Európe, či inej domovskej krajine (krajiny strednej a východnej Európy, Ázie,...)
Spoločným znakom mnohých národnostných skupín na území Kanady je zachovávanie si materského jazyka a pôvodnej kultúry. Príslušníci jednej menšiny často žijú spolu v jednoliatých komunitách, kde obhospodárujú vlastné školy, knižnice a náboženské spoločenstvá. Mnoho komunít udržiava čulé kontaktay s materskými krajinami.
Vzhľadom na enormnú veľkosť krajiny a nízku hustotu zaľudnenia Kanada patrí medzi krajiny, ktoré podporujú imigráciu. Treba však uviesť, že kvóta imigrantov sa v roku 1995 zásluhou kanadskej vlády znížila z 500 000 na 200 000. Do popredia vystúpila požiadavka znalosti oficiálneho jazyka a kritérium odbornej kvalifikácie na vládou požadované odbory a pozície.
