4.3.5. Doprava

Doprava v podmienkach obrovských vzdialeností a veľkej produkcie surovín hrá výnimočnú úlohu. Je vytvorená dôkladná sieť železničných (93 544 km väčšinou elektrifikovaných tratí) a cestných komunikácií. Pre dopravu objemných nákladov slúži predovšetkým dve transkontinentálne železnice, ktoré vychádzajú z Montrealu, resp. z prístavu Halifax na pobreží Nového Škótska a Quebecu, spájajú sa a znovu vetvia v Manitobe a končia vo Vancouvri a prístave Prince Rupert pri hraniciach s Aljaškou. Odbočky vedú k Veľkému jazeru otrokov a Hudsonovmu zálivu. Železničnú dopravu zabezpečujú dve spoločnosti: súkromné Kanadské pacifické dráhy a Kanadské štátne dráhy, ktoré sú štátnym majetkom (divízia osobnej prepravy sa volá VIARAIL). Provinčnou vládou sú spravované železnice v Britskej Kolumbii a tiež spojenie medzi mestom Moossonee pri zátoke James Bay na južnom konci Hudsonovho zálivu a južným Ontariom. Najdôležitejším železničným uzlom je Montreal. S takmer 900 000 kilometrov cestnej siete tvoria spevnené cesty 35%. Prérijné provincie zahŕňajú takmer polovicu dĺžky, ale väčšina automobilovej dopravy sa realizuje v južnej časti krajiny po diaľnicach v koridore Windsor – Quebec. Významná je transkanadská diaľnica (7 700 km), ktorej jedna vetva zabezpečuje aj spojenie s územím Yukonu a Aljaškou (Fairbanks). Do väčšiny obcí na severe krajiny je prístup možný len terénnymi vozidlami alebo letecky. Letecká doprava je veľmi dôležitá a domáca letecká spoločnosť Air Canada zabezpečuje pravidelné spojenie viac než stovky letísk.

Obchodnému spojeniu s Európou slúžia prístavy Halifax v Novom Škótsku a St. John na Newfoundlande, s Áziou a Austráliou Vancouver a Prince Rupert na západnom pobreží. Najdôležitejšiu vodnú cestu severoamerického kontinentu prestavuje rieka Sv. Vavrinca splaviteľná i pre námorné lode, ktorá spája Atlantický oceán s Veľkými jazerami a prístavmi ako Chicago a Thunder Bay. V Britskej Kolumbii zaobstaráva kyvadlovú dopravu medzi ostrovom Vancouver a pevninou najväčšia flotila trajektov na svete, z Vancouveru tiež plávajú nákladné a osobné lode, ktoré zabezpečujú dopravu do prístavu na severozápade krajiny. V Severozápadnom teritóriu menej využívaná rieka Mackenzie spája stred Kanady a jazerá Athabasca a Veľké jazero otrokov so Severným ľadovým oceánom.

4.3.6. Informačné prostriedky

Všetky kanadské noviny patria súkromným spoločnostiam, väčšinou trom veľkým skupinám, ktoré majú pobočky po celej krajine. Cenzúra neexistuje, ale rozhlasové a televízne vysielanie podlieha vládnej organizácii – Rade pre rozhlasové, televízne vysielanie a telekomunikácie. Kanadská televízia CBC je verejno-právna inštitúcia a spravuje dve celonárodné televízne siete. Na jednej vysiela v angličtine a na druhej vo francúzštine. Existuje tiež rada nezávislých televíznych a rozhlasových spoločností. V severných, izolovaných častiach krajiny hrá dôležitú úlohu telekomunikačné spojenie v mikrovlnom pásme, pomocou družíc a optickými káblami. Táto oznamovacia technika spája celú severnú časť Kanady, vrátane komunít na arktických ostrovoch.

4.3.7. Zdravotná a sociálna starostlivosť

Federálna vláda zo svojho rozpočtu poskytuje občanom dôchodky, podpory v nezamestnanosti a rodinné prídavky, provinciálne vlády poskytujú ostatné služby v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Väčšina obyvateľov je zapojená do systému celoštátneho zdravotného poistenia, finančné prostriedky na krytie nákladov idú z rozpočtov poisťovní v jednotlivých provinciách.

Každá provincia má vlastný výchovno – vzdelávací systém, ktorý vychádza z potrieb miestneho obyvateľstva. Deti obvykle navštevujú predškolské zariadenia, potom základné a stredné školy. Ďalej môžu pokračovať v štúdiu na vysokej škole alebo na jednej zo šesťdesiatich kanadských univerzít. Vzdelanie na všetkých stupňoch sa poskytuje bezplatne, existujú však aj súkromné školy, kde študenti platia školné. Povinná školská dochádzka je desaťročná, od 6 do 16 rokov.

4.3.8. Národné dedičstvo

Kanada predstavuje historicky pomerne mladú nehomogénnu spoločnosť. Napriek tomuto faktu sa u Kanaďanov vyvinul silný pocit spolupatričnosti a národnej hrdosti, ktorú dokumentujú nezriedka až vášnivým vzťahom k symbolom svojej krajiny, či už ide o štátne heraldické symboly, slávnych Kanaďanov, prírodu alebo životný štýl. Preto je aj vzhľadom k pozitívnej ekonomickej realite logickým dôsledkom budovanie rôznych celoštátnych a lokálnych systémov, ktoré si kladú za cieľ uchovať mnohotvárne a originálne kultúrne dedičstvo v celom objeme pri úplnom postihnutí špecifickej rozmanitosti. Na kultúrnohistorickom poli dominujú múzea a umelecké zbierky so širokým spektrom špecializácie, zriadené vládou, samosprávou, kultúrnymi trustami a inými mimovládnymi nadáciami. Časté sú muzeálne inštitúcie pod patronátom rôznych univerzít, výskumných a vzdelávacích inštitútov. Najväčším kanadským klenotom je nepochybne prírodné bohatstvo krajiny, prameniace z relatívnej izolovanosti a z ťažkých životných podmienok, ktoré dodnes brzdia devestáciu ekosystémov. Na ochranu prírody, existenčne ohrozených druhov fauny a flóry, bolo zriadených tridsaťdeväť národných parkov, delokalizovaných po celom území krajiny, s rôznou rozlohou a stupňom ochrany. Predovšetkým v blízkosti metropolitných centier je možné nájsť národné parky, ktoré okrem ochrannej a monitorovacej funkcie plnia aj ozdravovaciu a relaxačnú úlohu, voči mestskej populácii.

Na druhej strane, v Kanade existuje pomerne veľký počet izolovaných biosferických rezervácií globálneho významu, kde je prítomnosť ľudí možná výlučne za účelom výskumu, čo značne napomáha rozvoju unikátnych populácií. Národné parky na pomedzí Kanady a USA sú prvými príkladmi cezhraničnej enviromentalistickej spolupráce v histórii ľudskej civilizácie (Jasper NP – 1927). Nie je bez zaujimavosti, že hneď nasledujúcim prípadom je Tatranský národný park – Tatrzanski Park Narodowy. Najznámejšími národnými parkami v Kanade sú Jasper NP, Glaciers NP, Beaver Creek NP, Banff NP, Aiyuttaq NP.. Nové projekty národných parkov vznikajú v Kanade kontinuálne na základe rámca obsiahnutého v Štatúte o národných parkoch (National Parks Act).