Kanada

4. Kanada

4.1. Fyzická geografia

4.1.1. Reliéf

Kanadu môžeme rozdeliť do niekoľkých geografických oblastí (obr. 1). Najvýraznejšou fyzicko-geografickou jednotkou je tzv. Kanadský štít (Canadian Shield alebo The Shield) podkovitého tvaru, ktorý zaberá väčšinu krajiny (provincie Quebec, Ontario, Manitoba, Saskatchewan, Severozápadné teritóriá, čiastočne Newfoundland). Geologicky je väčšina Kanadského štítu tvorená vyvretými horninami, ktoré kedysi tvorili horský reťazec, vysoký asi ako dnešné Skalnaté vrchy. Ten sa vytvoril v predkambriu, tvorí teda kryštalizačné jadro dnešného severoamerického kontinentu. Počas bohatej geologickej činnosti pohorie postupnou eróziou zaniklo. Na tvarovaní Kanadského štítu sa značne podieľala aj vulkanická aktivita. V periódach medzi jednotlivými vrásneniami intrúziami tvorené zníženiny boli zaplavované moriami, pričom dochádzalo k výraznej sedimentácii. Po tom, čo sa krajina opäť zdvihla, sedimenty masívne erodovali, a takto sa premiestnili do plytkých morí, ktoré kompletne obklopovali štít. Zopár pozostatkov týchto nížin možno nájsť aj v oblasti štítu. Najvýraznejším príkladom tejto činnosti je nížina Hudsonovho zálivu (Hudson Bay Lowlands), akási podjednotka Kanadského štítu, ktorá lemuje jeho južný breh. V rozmedzí niekoľkých miliónov rokov kontinentálny ľadovec s hrúbkou do 1 km postúpil skrz Kanadský štít, zaoblujúc pohoria, tvarujúc doliny a vytvárajúc rôzne glaciálne formy. Neskôr ľadovec opäť ustúpil. Počas tohto obdobia sa vytvorili početné jazerá. Štrukturálne možno Kanadský štít považovať za obrovskú panvicu, tvorenú hlavne prekambrickými vyvrelinami a metamorfitmi, s centrom v oblasti Hudson Bay - James Bay. Nadmorská výška v oblasti zriedka presahuje 600 m.n.m. Hranice štítu sú tvorené pohoriami ako Torngat Mountains na severovýchodnom Labradore, Svätovavrinecká vysočina (Laurentians Highlands) v quebeckej a ottawskej oblasti a popri severnom brehu Horného jazera (Lake Superior). V oblasti sa nachádzajú bohaté náleziská niklu, zinku, olova, zlata, medi, striebra, železnej a uránovej rudy a v okrajových oblastiach aj ropy. Na východ od kanadského štítu sa v južnom Ontariu a juhozápadnom Quebecu rozprestierajú nížiny Veľkých jazier a povodie rieky Sv. Vavrinca. Táto v porovnaní s ostatnými malá oblasť je najľudnatejšou časťou Kanady. Mierne zvlnená krajina polostrova Bruce je ohraničená Hurónskym jazerom a Jurajovou zátokou (Georgian Bay), Erijskym a Ontarijskym jazerom.

Obidve jazera spája rieka Niagara, ktorá cez strmý prah padá z päťdesiatmetrovej výšky a vytvára vodopády široké viac ako tisíc metrov. Ontarijská nížina na severozápad od Niagarských vodopádov predstavuje územie tvarované ľadovcom, pokryté predĺženými pahorkami vytvorenými z horninového materiálu, ktorý tu zanechal ustupujúci pevninský ľadovec. Na severovýchod odtiaľ sa rozprestierajú nížiny Ottavského údolia a južného Quebecu. Na východ od Quebecu leží oblasť, ktorá je známa ako Apalačská Kanada, v ktorej sa nachádzajú provincie New Brunswick, ostrov princa Edwarda (Prince Edward Island), Nové Škótsko (Nova Scotia) a ostrov Newfoundland. Horské chrbty tu vznikli vrásnením starších hornín, ktoré boli následne obrusované ľadovcom a drsným podnebím. Najvyššie pohoria sú Notre Dame, ktoré sa rozprestiera severovýchodne od Quebecu pozdĺž širokého ústia rieky Sv. Vavrinca, a Long Range Mountains na ostrove Newfoundland. Na juhozápad od kanadského štítu a Hudsonovho zálivu ležia Veľké planiny – rozľahlé priestory v tvare trojuholníka, ktoré pokrývajú stred krajiny a zaberajú asi pätinu jej rozlohy. Manitobská nížina je popretkávaná sieťou jazier, väčšina z nich sú pozostatky obrovského jazera, ktoré celú túto oblasť pokrývalo v dobe ústupu posledného ľadovca. Ľadovcové a riečne usadeniny s pomocou vetra dali základ úrodným pôdam prérií, na ktorých sa pestuje prevažne pšenica.

Na západe oblasti jazier sa zdvíha členitejší nízky chrbát Manitobského prahu (Manitoba Lowland), za ktorým sa rozprestiera kopcovitý terén Saskatchewanskej planiny (Saskatchewan Plain). Valiaca voda, z roztápajúcich sa ľadovcov, prerazila v zemi široké riečne korytá so strmými brehmi. Smerom na západ, v provincii Alberta, terén ďalej stúpa. Aj v tejto oblasti pohyb ľadovca spôsobil veľkú eróziu a vytvoril zvlnenú náhornú plošinu. Na západ od veľkých planín sa tiahnú kanadské Skalnaté hory (Rocky Mountains) až k samotnému pobrežiu Tichého oceánu. Toto mohutné pásmo je široké asi 800 kilometrov, dlhé približne 2000 kilometrov a tiahne sa od Aljašky cez územie Yukonu, západnú Albertu až do Britskej Kolumbie a ďalej do USA. Jeho západná vetva tvorí divoké Pobrežné vrchy (Coast Mountains) dosahujúce výšku až 4000 m. Medzi ním a Rocky Mountains na východe je široké pásmo veľhorských náhorných plošín (Yukon, Stikine, Nechako a Fraser Plateau). Východná vetva začína na severe pohorím Mackenzie a pokračuje k juhovýchodu vlastnými Skalnatými horami s radom mohutných štítov z mladších hornín vysokých takmer 4000 m (Mount Robson 3954 m) na hraniciach Britskej Kolumbie a Alberty.

Rovnobežne so Skalnatými horami sa na severe pri západnom pobreží tiahne pohorie sv. Eliáša (s vyhasnutou sopkou Mt. St. Elias 5489 m), kde sa nachádza aj najvyššia hora Kanady Mt. Logan s nadmorskou výškou 5951 m (niektoré zdroje uvádzajú aj 6050 m.n.m). Ďalej na juh pokračujú Pobrežné vrchy a celé pobrežie je členené hlbokými fjordmi s množstvom ostrovov. Ostrovy kráľovnej Charlotty a ostrov Vancouver v Tichom oceáne sú vlastne vrcholy ďalšieho rovnobežného horského pásma. Na sever od kanadského štítu ležia arktické ostrovy, ktoré hraničia so stále zamrznutým morom Severného ľadového oceánu. Zaberajú vyše 1,3 mil. km2. Veľká časť mora je pokrytá vrstvou ľadu hrubou asi 3 m, napriek tomu len polovica plochy ostrovov je tiež zaľadnená.Väčšina ostrovov má hornatý charakter, na západe sú aj nížinaté. Ostrovy na východe sú tvorené zväčša granitmi a rulou.Západné a severné ostrovy tvoria najmä sedimentárne (usadené horniny).Vrásové pohoria prechádzajú severnými ostrovmi (inuitská oblasť), príkladom je ostrov Sv. Alžbety. Na severovýchode nadmorská výška stúpa a na Ellesmerovom ostrove a pozdĺž východného pobrežia Baffinovho ostrova sa už rozkladá vysokohorská krajina.

4.1.2. Podnebie

Všeobecná klíma Kanady môže byť popísaná januárovými a júlovými hodnotami teploty, zrážok a počtom dní s teplotou nad 6°C počas vegetačného obdobia. Väčšina zrážok padá na západnom pobreží potom nasleduje východné pobrežie. Región s najmenším úhrnom zrážok v roku je juh Alberty, Saskatchewanu, Manitoby a oblasť arktických tundier. Pre zovšeobecnenie možno povedať, že objem zrážok postupne klesá z juhu na sever.

Dĺžka vegetačného obdobia je opisovaná počtom dní s teplotou nad 25°C. Väčšina odrôd obilia, pestovaného v Kanade, dosahuje potrebný rast len v prípade,že počas dňa teplota presahuje uvedenú hodnotu. Čím viac a čím dlhšie teplota presahuje 5°C, tým väčšia je kvantita úrody. Priemerná denná teplota 11°C počas jedného dňa má rovnaký vplyv na poľnohospodárske ukazovatele ako desaťdňové obdobie s priemernou dennou teplotou 5°C. Viac než polovica územia Kanady má subarktické podnebie, s chladnými letami a veľmi studenými zimami - často studenšími ako v samotnej Arktíde, kde výskyt extrémne nízkych teplôt oslabujú vody Severného ľadového oceánu. V polárnych oblastiach začína zima v auguste. Až do decembra teplota rýchlo klesá a do marca zostáva nízka (až –30°C). Takisto Atlantický oceán, ktorý má stálejšiu teplotu, zmierňuje podnebie v tých miestach, kde jeho vody vtekajú do polárnej oblasti. Spôsobuje tak miernejšie zimy, chladnejšie letá a viac zrážok.

V lete nedosahuje vzduch na arktických ostrovoch príliš veľké teploty, aj keď vo vnútrozemí môžu v niektorých oblastiach nastať krátke obdobia tepla, pri ktorých teploty vystupujú aj k 30°C. Ďalej na juh je podnebie typicky kontinentálne s horúcimi letami a studenými zimami. Najteplejšie je v južnom Ontariu, v oblasti Veľkých jazier. Najmiernejšie zimy sú na juhovýchodnom a hlavne západnom pobreží, ktoré ma charakteristické oceánske podnebie. Vetry vanúce z mora prinášajú silné dažďové a snehové zrážky k Pobrežným vrchom, ale za nimi sa nachádza oblasť v zrážkovom tieni, suchá najmä v zime. V lete, známom prérijnými búrkami, poskytujú zrážky celej rozsiahlej oblasti Veľkých planín. Ďalej na východe sú zdrojom vlahy Veľké jazera. Vlhký vzduch od Atlantického oceánu prináša v lete hojné dažďové zrážky a v zime obzvlášť husté sneženie na Newfoundlande a Novom Škótsku.

Väčšia časť skalnatého horského terénu Arktických ostrovov je obklopená ľadovou a snehovou prikrývkou, a niektoré masívy sú celé pokryté obrovskými ľadovcami. Ľadovce sa nachádzajú na hornatých ostrovoch, kde leto (obdobie, kedy teploty presahujú 0°C) trvá len veľmi krátko, maximálne od začiatku júna po koniec augusta. Dní bez mrazu je tu ešte menej. Zem tu zamŕza až do hĺbky 600m. Zrážky tu dosahujú len 250 mm, polovicu tvorí letní dážď a druhú zasa snehové zrážky.

4.1.3. Pôdy

Vo všeobecnosti možno povedať, že v Kanade sa dajú rozlíšiť tri pôdne zóny, ktoré korešpondujú s vegetačnými pásmami. Pôdy južných prérií sú svetlohnedej farby a podzolového charakteru, pričom dôvodom pre toto sfarbenie je riedka vegetácia. Tento typ pôdy je najmenej úrodný. Suchá v tejto oblasti sú spojené s vertikálnym pohybom vlhkosti v pôde. Dôsledkom je vyvieranie minerálnych solí na povrchu. Noooo. Viac na sever sa nachádza úrodnejší pás tmavších hnedozemí, úrodnejších vďaka väčšiemu množstvu humusu. Obsahujú menej minerálnych solí a sú vhodnejšie pre poľnohospodárstvo. Ešte viac na sever sa nachádza oblasť černozemí, úrodných vďaka vyššej kvalite humusu. Mierna povaha zrážok v oblasti má za dôsledok absenciu nerastných surovín.

4.1.4. Rastlinstvo

Hranica lesov v severnej Kanade sa tiahne v oblúku od stredného Labradoru pod polostrovom Ungava k východnému pobrežiu Hudsonovho zálivu. Pokračuje pozdĺž jeho pobrežia ďalej smerom k severozápadu až k Veľkému Medvediemu jazeru a ústiu rieky Mackenzie a rozsiate sú až po Aljašku. Ďalej na sever sa rozkladá oblasť, ktorá sa nazýva Barren Grounds a kde je pôda väčšinou večne zamrznutá, rozmŕzajúca v lete do hĺbky niekoľko centimetrov, zarastená sporou vegetáciou tundry.

Severnú časť tundry, ktorá tvorí asi 1/10 arktických pustín, pokrývajú machy a lišajníky. V južnejšej oblasti rastú zakrpatené stromy, kry a najodolnejšie trávy.

Pod pásmom lesotundry, ale stále ešte v severnej polovici zeme, sa rozprestiera jeden z najväčších pásov ihličnatého lesa na svete, ktorý sa tiahne od Aljašky až k Newfoundlandu. Vyskytujú sa tu predovšetkým biele a čierne smreky, borovice a jedle.

Na juhovýchode Kanady sa od oblasti Veľkých jazier až po atlantické pobrežie sa nachádzajú zmiešané lesy s javormi, bukmi, jedľami a kanadskou tsugou. Ale v nížinách na juhu krajiny sa vyskytujú iba lesy listnaté; darí sa tu americkému orechu a dubu, ale tiež gaštanu, javoru a bežnému orechu. Vo východných horách sú najviac rozšírené smreky, Douglasove jedle a borovice, na náhorných plošinách rastú tiež osiky a žlté borovice. Pozdĺž pobrežia Tichého oceánu sa tiahne jeden z najpôsobivejších lesných komplexov sveta, s hustými porastami Douglasových jedlí, západného červeného cedra a kanadskej tsugy, bielych a čiernych smrekov. Oblasť prérie na juhu krajiny je príliš suchá, lesom sa tam nikdy nedarilo. Vyskytujú sa tu skôr len ojedinelé stromy a v oblasti dominujú trávnaté spoločenstvá. Dnes však z pôvodného charakteru zeme zostalo málo, úrodná černozem bola zoraná a všade sa vlnia obrovské lány obilia.

4.1.5. Živočíšstvo

Podobná rôznorodosť, akú môžeme nájsť medzi rastlinstvom Kanady je aj v živočíšnej ríši. Prevládajú tvory arktického podnebia čo vyplýva už z polohy Kanady. Ekologicky sú to predovšetkým lesnaté fauny, ktoré vykazujú celý rad zvláštností, a preto ich možno rozdeliť do viacerých pásov: arktického, boreálneho, pásu Kordilier. Vo vodách Severného ľadového oceánu žijú veľryby, mrože, tulene a lumíky. Medzi arktické zvery patria ľadové medvede, ktoré trávia život ako vo vode, tak aj na súši. V tundre žijú polárne soby, vlci, polárne líšky, labuť tundrová. Množstvo sťahovavých vtákov tam trávi leto, medzi ktorých patrí predovšetkým morská kačka, rybár obyčajný a kuvik. V severných lesoch sa darí polárnym sobom, losom, rosomákom, pižmoňom, čiernym a hnedým medveďom. Lov bobrov, kún, ondatier pižmových, norkov a ďalších kožušinových zvierat v tejto oblasti vytvoril kedysi základ prosperujúceho obchodu s kožušinami. Dnes sa väčšina týchto zvierat množí na špecializovaných farmách.

Ďalej na juhu je rozšírený jeleň viržínsky, vo viac obývaných oblastiach žijú prevažne menšie cicavce – sivé veverice, lasice a vydry. Typickými zástupcami vtáctva sú kardinál červený, ďateľ lesný a severoamerický drozd.

Na prériách sa darí menším zvieratám, ako sú severoamerické druhy zajacov, sysľov, tetrovov, prežívajú tam i bizóny a ostatné prežúvavé zvieratá. Podmienkam života v západných horách sa dobre prispôsobili také druhy zvery, ako ovca hruborohá, horská koza, svišť a ich prirodzený predátor puma.

4.2 Spoločnosť

Kanada, ako jedna z bývalých britských kolónii, vybudovala svoj demokratický vládny systém podľa vzoru Veľkej Británie, zároveň si v ňom však udržala určité prvky, ktoré nadväzujú na francúzske dedičstvo. Je zemou, ktorá sa stále viac snaží splniť svoje záväzky voči domorodým Indiánom a Inuitom. Pripravuje sa vytvorenie ich autonómneho teritória. Obyvateľstvo, ktoré sa už storočia do Kanady sťahovalo, je veľmi rôznorodé. Obyvateľov britského pôvodu tu žije 34,7%, francúzskeho 25,8%, nemeckého 3,6%, talianskeho 2,8%, ukrajinského 1,7%, indiánskeho a eskimáckeho 1,5%, čínskeho takisto 1,5%, holandského 1,4% a Kanaďania iného pôvodu tvoria až 27,0 % etnického zloženia Kanady.

4.2.1. História

Môžeme takmer s istotou tvrdiť, že prvé národy, ktoré osídlili americký kontinent, prišli zo Sibíra cez Beringovú úžinu a Aljašku počas poslednej doby ľadovej asi pred 30 000 až 10 000 rokmi a postupne v priebehu niekoľkých tisíc rokov sa rozšírili smerom na juh cez prírodne bohaté, neobývané územie až do stredu kontinentu. Predkovia dnešných Eskimákov (Inuitov) boli posledným národom, ktorý sa prisťahoval do Severnej Ameriky z Ázie asi 4000 rokov pred n. l. a okolo roku 2500 pred n. l. sa dostal aj do Grónska. Na západných arktických ostrovoch stále existuje tradičná eskimácka kultúra. Spočíva predovšetkým v tom, že rodiny žijú v malých osadách a živia sa lovom. Spôsob života sa však mení: záprahové psy nahradili motorové sane a harpúny vystriedali pušky a granáty na zabíjanie veľrýb, dnešné lode majú motorový pohon. Stany a iglá, v ktorých Eskimáci žili nahradili moderné domy a mnohí obyvatelia sa presťahovali do veľkých osád.

Prví Európania, ktorí vstúpili na kanadské územie, boli Vikingovia okolo roku 1000 n. l. Ako prvý dosiahol brehy dnešnej Kanady škandinávsky (nórsky) moreplavec Leif Eriksson (pôvodom z Grónska) a Islanďan Thorfinn Karlsefni. Vikingovia však v Kanade nezostali, možno aj kvôli nepriateľskému prijatiu od domorodého indiánskeho obyvateľstva.

V roku 1497 pristála pri brehoch Newfoundlandu (alebo Cape Bretonu) anglická expedícia vedená talianskym moreplavcom Giovannim Cabotoem (1450 – 1498). Ešte pred začiatkom kolonizácie najpokročilejší indiáni Irokézi vytvorili na juhu kmeňový zväz. V 16. storočí začali cestovatelia prenikať ďalej do vnútrozemia.

Bol medzi nimi Henry Hudson z Anglicka (1550 – 1611), Jacques Cartier z Francúzska (1491 – 1557), ktorý údajne Kanadu pomenoval a jeho krajan Samuel de Champlain (1567 – 1635), ktorý sa nazýva otec Nového Francúzska. Cartier podnikol do Kanady tri výpravy (1534, 1535- 1536, 1541), z ktorých epochálneho významu bola najmä druhá v poradí, kedy oboplával Newfoundland, dostal sa do ústia rieky Sv. Vavrinca a pristál na mieste dnešného Quebecu. Ďalšie geografické poznatky zaobstaral svojou plavbou pozdĺž pacifického pobrežia Sir Francis Drake roku 1579. Samuel de Champlain založil mesto Quebec, centrum novej francúzskej kolónie, ktorá sa rozprestierala pozdĺž rieky Sv. Vavrinca až po dnešný Montreal. Francúzi vojnami s Irokézmi postupne svoje územie postupne rozširovali, takže ovládli rozsiahlu oblasť, ktorá siahala od ústia rieky Sv. Vavrinca, k Veľkým jazerám a ďalej do povodia riek Mississippi a Saskatchewan. Živili sa výnosným obchodom s kožušinami a kolonizovali tiež prímorské provincie. Ich obchodné záujmy však stále viac narážali na odpor Angličanov, ktorí osídlili susedné oblasti tzv. Nové Anglicko a v roku 1670 založili Spoločnosť Hudsonovho zálivu (The Hudson Bay Company), ktorou vytlačili Francúzov z oblasti (oficiálne potvrdené podpisom Utrechtskej dohody v roku 1713, ktorou Angličania získali Newfoundland a podstatnú časť Nového Škótska). V priebehu 18. storočia sa stupňoval britsko – francúzsky spor o prevahu v Severnej Amerike. Napätie kulminovalo v mnohých oficiálnych i neoficiálnych potyčkách britských a francúzskych osadníkov. Britské kolónie tvorili samosprávne jednotky v rámci Ríše, a to zapríčinilo vysoký počet imigrantov, takže populácia britských kolónií lavínovito rástla a postupne prevýšila populáciu Nového Francúzska. V roku 1760 „Kanaďania“, počtom 60 000, tvorili 10% populácie britských kolónií.

Sedemročná vojna (1756 – 1763) bola vyvrcholením veľmocenského boja o Kanadu a tým aj o kontrolu obchodu s kožušinami. Spočiatku boli úspešnejší Francúzi, lepšie organizovaní a skúsenejší v boji v lesnom prostredí. Karta sa začala obracať v prospech Británie, keď sa William Pitt stal britským ministrom vojny. Obľahnuté mesto Louisbourgh bolo dobyté a obsadené boli francúzske pevnosti na území Ohia a na jazere Champlain. Rozhodujúcou udalosťou bol vstup britskej flotily a pechoty do povodia rieky Sv. Vavrinca v lete 1759 a následné dobytie Québecu generálom Jamesom Wolfom. Francúzsky veliteľ markíz de Montcalm prikázal svojim jednotkám vyjsť z mesta a stretnúť sa s Britmi v otvorenom boji. Francúzi boli porazení a obaja velitelia padli. V tom istom roku Briti dobyli aj Montréal. Ďalšie boje len potvrdili britskú prevahu.

Mierová dohoda bola uzavretá v Paríži a Francúzi odstúpili Nové Škótsko (Acadia), Cape Breton, Kanadu a všetky územia na východ od rieky Mississippi. Zostali im len malé ostrovy St. Pierre a Miquelon v Atlantiku. Počas Americkej vojny za nezávislosť (1775 – 1783), kedy sa vzbúrili severoamerické kolónie proti britskej vláde, niekoľko tisíc Britov lojálnych k britskej ríši utieklo do Kanady, najmä do Nového Škótska a Quebecu. Kanadské vojenské jednotky aktívne zasiahli do priebehu vojenského konfliktu, keď v septembri 1774 britský guvernér generál Sir Guy Carleton poslal svoje vojsko na pomoc britskému veliteľovi do Bostonu, aby ho ubezpečil o lojalite Kanaďanov voči britskej korune. Na jar 1795 kolonisti z New Yorku a Massachusetts vpadli ma kanadské územie.

Na jeseň toho istého roku dve americké armády pod velením Richarda Montgomeryho a Benedikta Arnolda vnikli do Kanady s cieľom obsadiť Montréal a Québec, čo sa im nepodarilo vďaka príchodu britských posíl. V roku 1791 bola provincia Quebec rozdelená Konštitučným aktom (Quebec Act) na Dolnú Kanadu (Quebec) s prevahou francúzsky hovoriaceho obyvateľstva a Hornú Kanadu (Ontario) s prevahou anglicky hovoriaceho obyvateľstva. Frankokanaďania tak získali garanciu náboženskej slobody a možnosť zachovať si rímskokatolícke náboženstvo, zdedené politické inštitúcie a francúzsky jazyk pod suverenitou britského impéria. V roku 1818 po pokuse Američanov ovládnuť britské dŕžavy bola stanovená 49-tá rovnobežka s.š. ako americko-kanadská hranica, prebiehajúca od jazera Lake of the Woods po Skalnaté hory. V roku 1837 prerástla nespokojnosť s britskou politikou, ktorá obmedzovala samosprávu aj ekonomiku v krajine, v otvorené rebelstvo. Išlo vlastne o vnútropoloitický boj medzi konzervatívnymi a reformnými silami, reprezentovanými Williamom Lyon Mackanziem. Reformisti sa snažili o čo najväčšiu nezávislosť Kanady od Veľkej Británie. Akýmsi pôvosným impulzom sa stal zhromaždenie organizácie Synovia slobody (Sons of Freedom). 16. novembra boli predstavitelia tohto hnutia zatknutí a obžalovaní z vlastizrady. Vodcovia práve vypuknuvšieho národnooslobodzovacieho povstania (Louis-Joseph Papineau, George Brown) tajne opustili Montréal a už o deň neskôr došlo pri mestečku Longueuil k ozbrojenej zrážke medzi povstalcami a britskými vojskami. Proti dobre organizovanej britskej armáde nemal odpor kanadských dobrovoľníkov žiadnu šancu, napriek tomu však povstanie za nezávislosť bolo s konečnou platnosťou porazené v roku 1840. Povstanie ale nakoniec prinieslo politickú reformu a zjednotenie oboch Kanád (1840).
V roku 1849 vznikla na ďalekom juhozápade na ostrove Vancouver nepatrná kolónia Victoria. Po objavení zlata v údolí rieky Fraser v roku 1858 vznikla rozsiahlejšia kolónia Britská Kolumbia a Victoria sa stala jej hlavným mestom.

Po postupnom vývoji bola roku 1867 podpísaná dohoda medzi Britániou a delegátmi z Kanady, Nového Škótska a New Brunswicku. Dohoda bola ratifikovaná britským parlamentom v marci 1867 po bezproblémových rokovaniach. Do platnosti vstúpila 1. júla 1867 ako Akt o Britskej Severnej Amerike ( The British Nord America Act). Takto sa zrodilo Kanadské domínium ako samostatný štát pod suverenitou britskej koruny. V prvom období ho tvorili štyri provincie: Ontario, Québec, New Brunswick a Nové Škótsko. V roku 1869 vláda domínium odkúpila od spoločnosti Hudsonovho zálivu severozápadné územia. V roku 1870 sa k domíniu pripojila Manitoba a nasledujúci rok Britská Kolumbia. V roku 1873 sa pripojil ostrov Princa Edwarda, v roku 1898 teritórium Yukon a v roku 1905 Saskatchewan s Albertou. Newfoundland zostal formálne nezávislý na domíniu až do roku 1949. Dnes Kanada zahŕňa 10 provincií a 2 teritória.

Kanada sa v 19. storočí úspešne rozvíjala. Postupne osídľované prérie poskytovali bohaté úrody obilia, v severných lesoch stúpala ťažba dreva, rozvíjal sa drevársky a papierenský priemysel a tiež ťažba rozsiahlych nerastných zdrojov. V roku 1896 boli v údolí rieky Klondike v Yukone objavené bohaté náleziská zlata a začalo obdobie povestnej zlatej horúčky. V auguste 1896 takmer neznámy anglický lovec Jones objavil náhodne na brehu rieky Klondike kus rýdzeho zlata. Správa sa okamžite rozšírila do celého sveta a do Kanady a na Aljašku sa hrnuli tisíce ľudí z celého sveta. Životné podmienky zlatokopov boli veľmi ťažké. Časté boli epidémie osýpok a týfusu, hlad a lúpeže. Počas trvania zlatej horúčky na Klondiku (do roku 1904) bolo vyťažené zlato v hodnote vyššej ako 100 mil. dolárov. Ešte bohatšie náleziská zlata boli objavené v Porcupine. Zlatej horúčke padlo za obeť vyše 30 000 mužov.

Takýto vývoj narušoval spôsob života domorodého obyvateľstva omnoho viac než klesajúci obchod s kožušinami alebo zabíjanie bizónov. V roku 1884 došlo k obnoveniu aktivít nespokojných Métis a indiánov (pod vedením náčelníkov kmeňa Krí Veľkého Medveďa a Poundmakera) a po návrate Louisa Riela (1844-1885) z americkej emigrácie, kam sa uchýlil po neúspešnom povstaní z roku 1869, vypuklo po beznádejných politických snahách nové povstanie. Prvé boje prebehli v marci a v apríli 1885 pri jazere Duck Lake a pri Fish-Creeku.

Sily však neboli vyrovnané a v rozhodujúcej bitke pri Batoche (9.-12. mája 1885) utrpeli povstalci drvivú porážku a vládnym vojskám sa Riela podarilo zajať. Po krátkom čase sa vzdali aj bojujúci indiánski náčelníci, Riela odsúdil súd v Regine na trest smrti a bol popravený 16. novembra 1885. Roku 1899 čelila Kanada otázke, či jej jednotky majú bojovať v britskej armáde v Búrskej vojne. Po búrlivých diskusiách ministerský predseda Sir Wilfried Laurier vysiela kanadských vojakov do boja v Južnej Afrike. Išlo o prvú akciu kanadskej armády mimo kanadského územia.

Podpora Kanady stranám Dohody (Británia, Francúzsko, Rusko, Taliansko a USA) v prvej svetovej vojne prispela k tomu, že Westminsterským štatútom v roku 1931 získala väčšiu autonómiu v rámci Britského spoločenstva. Najprv v roku 1982 však bola prijatá nová kanadská ústava, ktorá nahradila Akt o Britskej Severnej Amerike. Kanada sa v roku 1945 stala zakladajúcim členom Organizácie spojených národov (United Nations Organization – OSN), roku 1949 stála pri zrode Severoatlantického paktu (North Atlantic Treaty Organization – NATO), na konci 50. rokov povolila USA inštaláciu protivzdušných radarových systémov na severe krajiny a vytvorila takto zoskupenie NORAD ( North American Air Defence Command), namierené proti ZSSR, aktívne sa zúčastnila na všetkých intervenčných misiách OSN.

V 60. a 70. rokoch viedli frankokanadský nacionalisti v Quebecu veľkú kampaň za získanie nezávislosti a v roku 1976 získala Quebecká strana (Parti Québecois) prevahu v provinčnej vláde. V roku 1980 však quebeckí voliči v referende odmietli návrh nacionalistov na odtrhnutie provincie od Kanady. V roku 1992 Kanaďania odmietli navrhované zmeny v štátnej ústave, ktoré by, okrem iného, poskytli Quebecu viac výhod.

4.2.2. Štátne zriadenie

Kanada je federácia štátov, ktorá vznikla v roku 1867 Aktom o Britskej Severnej Amerike. Počas viac než storočného ústavného vývoja vznikol dokonale prepracovaný systém kompetenčných a funkčných súvislostí, ako aj originálne inštitúcie a prostriedky politickej moci a riadenia štátu.4.2.2.1 Monarcha a generálny guvernér

Vládnuci monarcha Veľkej Británie je zároveň aj hlavou kanadského štátu, ako vyplýva už z Aktu o Britskej Severnej Amerike. Väčšina jeho povinností je však vykonávaná zástupcom britskej koruny v Kanade, generálnym guvernérom. Dôležitým dôsledkom monarchistického zriadenia Kanady je fakt, že všetky právne normy výkonnej moci sa formálne odvodzujú od koruny.

Inštitút generálneho guvernéra (Governor General) sa postupne vyvinul z funkcie koloniálneho guvernéra z predkonfederačných čias. Dnes generálny guvernér nemá takmer nijakú reálnu politickú moc, pôsobí iba ako zástupca záujmov Veľkej Británie. Zaujímavosťou tejto funkcie je to, že akýsi ekvivalent je zabudovaný aj v politickej štruktúre jednotlivých provincií, a to inštitúcia provinčného guvernéra (Lieutant Governor).

Generálny guvernér je menovaný na návrh kanadského ministerského predsedu na funkčné obdobie 6 rokov. Dĺžka funkčného obdobia je však do určitej miery variabilná a závisí od politického vývoja v krajine. V tejto závislosti kolíše od 5 do 7 rokov. Zmenu a následné menovanie nového generálneho guvernéra potvrdzuje panovník na návrh kanadskej vlády.

Prvoradou povinnosťou generálneho guvernéra je zaistenie kontinuity výkonnej moci. Guvernér, na základe výsledkov parlamentných volieb, menuje do pozície ministerského predsedu politika, ktorý je schopný zostaviť funkčný kabinet s dostatočnou podporou v parlamente. Guvernér taktiež vystupuje ako poradca ministerského predsedu, aj keď jeho poradné stanovisko nemusí byť záväzné.

V čase koaličných kríz je guvernérovou úlohou byť sprostredkovateľom pri jednaniach politických strán v záujme rekonštituovania kabinetu.

Napriek všetkým týmto kompetenciám a povinnostiam je inštitúcia generálneho guvernéra reprezentatívnej povahy. Guvernér slávnostne otvára zasadnutie parlamentu, je prítomný pri príjmaní štátnych návštev, často cestuje po krajine a zúčastňuje sa rôznych verejných udalostí.

4.2.2.2 Ministerský predseda a vláda

Najdôležitejšou ústavnou inštitúciou kanadského vládneho systému je ministerský predseda (The Prime Minister), ktorý menuje vládu (The Cabinet) a predsedá jej. Vláda takto tvorí efektívnu zložku výkonnej moci. Musí sa opierať o dostatočnú podporu parlamentu.

Členovia vlády sú obyčajne kooptovaný spomedzi členov parlamentu. Ak osoba navrhnutá na ministerský post nie je v danom okamihu poslancom, stáva sa členom senátu akonáhle je to možné.

4.2.2.2.1 Funkcie vlády

Ako výkonná moc v štáte vláda zabezpečuje všetky významné kroky vnútornej a medzinárodnej politiky. Každý člen kabinetu je zodpovedný za efektívne riadenie svojho rezortu, ako aj za morálnu a odbornú spôsobilosť svojich podriadených. Kabinet ako celok zodpovedá za medzirezortnú spoluprácu v záujme napĺňania cieľov vytýčených v programovom vyhlásení vlády.

Vláda menuje veľvyslancov v zahraničí, ratifikuje medzištátne dohody a upravuje niektoré normy týkajúce sa jednotlivých provincií (napr.: menovanie provinčného guvernéra a schvaľovanie provinčného rozpočtu).

Legislatívna funkcia vlády je vykonávaná v úzkej súčinnosti s poslaneckou snemovňou parlamentu. Od vlády pochádza väčšina legislatívnych návrhov. Všetky finančné záležitosti musia byť reprezentované členom vlády v parlamente. Niekedy vláda vystupuje ako najvyšší rozhodujúci orgán ohľadne niektorých administratívnych záležitostí. Takisto ako bezúčelné môžu byť kabinetom zrušené rozhodnutia provinčných vlád (so spätnou platnosťou jeden rok).

4.2.2.2.2 Zodpovednosť vlády

Jednotliví členovia kabinetu sa zodpovedajú ministerskému predsedovi, ktorý ich menuje a odvoláva. Popritom majú zodpovednosť aj voči sebe navzájom a voči občanom, ktorí im delegovali svoju moc za účelom verejného blaha. Členovia kabinetu sú zodpovední aj poslaneckej snemovni. Strata podpory v parlamente má za následok pád koalície a vlády.

4.2.2.3 Poslanecká snemovňa

Poslanecká snemovňa ako orgán volený vo všeobecných voľbách je základnou inštitúciou kanadskej demokracie. Zastúpenie je pomerné, i keď rozdelenie kresiel je čiastočne upravené dohodami medzi provinciami. Napríklad žiadna provincia nemôže mať menej poslancov ako členov senátu. Medziprovinčné rozdelenie parlamentných kresiel sa vykonáva zvyčajne na konci desaťročia po sčítaní obyvateľstva. Zmeny sa pohybujú v rozmedzí plus mínus 30% (počet kresiel nie je fixne určený, závisí od demografického vývoja).

Okrem prípadov vojny alebo iného národného ohrozenia je funkčné obdobie parlamentu 5 rokov. Parlament musí zasadať aspoň raz ročne, pričom nie je ústavne zakotvená.

4.2.2.3.1 Funkcie poslaneckej snemovne

Najdôležitejšou funkciou poslaneckej snemovne je stať sa základňou pre vládu. Poslanecká snemovňa je taktiež zodpovedná za schvaľovanie daňového systému, využitia verejných financií. Poslanci zabezpečujú akési diskusné fórum, kde sa prerokovávajú aktuálne otázky a problémy. Diskusia na rovnakú tému môže zároveň prebiehať v oboch komorách parlamentu.

Legislatívna funkcia poslaneckej snemovne je tvorená schvaľovaním zákonných noriem. Keďže väčšina legislatívnych návrhov pochádza od vlády, ich nepriechodnosť v parlamente je signálom vážnej politickej krízy. Úlohou opozície je snažiť sa rôznymi pripomienkami usmerniť znenie zákonov do intencií vlastnej politiky.

4.2.2.4 Senát

Senátori sú menovaní vládou a zostávajú vo funkcii do dosiahnutia veku 75 rokov. Na zvolenie do senátu je potrebný vek minimálne 35 rokov, britské občianstvo, nehnuteľný majetok nad 4 000 kanadských dolárov a hodnota finančnej hotovosti na bežnom účte nad 4 000 dolárov.

Senátne kreslá sú prerozdelené medzi provinciami. Ontario a Québec majú nárok na 25 miest, Nové Škótsko a New Brunswick na 10, Ostrov princa Edwarda na 4, Yukon a Severezápadné teritóriá po 1, ostatné provincie po 6 miestach.

Postavenie senátu je analogické k postaveniu snemovne lordov vo Veľkej Británii. Tvorí akési diskusné fórum, ktoré sa za pomoci odborných poradných komisií snaží nájsť riešenia aktuálnych problémov. Členmi senátu sa obyčajne stávajú členovia bývalého kabinetu. Neustále sa vedie búrlivá diskusia o tom, či senát nie je iba klubom starých politikov.

4.2.2.5 Verejná samospráva

Miestna samospráva požíva v Kanade značnú autonómiu od centrálnych zložiek výkonnej moci, aj keď sú pre ňu záväzné právne nariadenia provinčného a federálneho charakteru. Vo svojej podstate na oveľa samostatnejšej úrovni plní tie isté úlohy ako samospráva u nás. Jej členovia sú takisto volení v komunálnych voľbách.

4.2.2.6 Súdna moc

4.2.2.6.1 Federálne súdy

Do skupiny federálnych súdov patrí Najvyšší súd (The Supreme Court of Canada), Federálny súd (The Federal Court), Vojenský súd (The Martial Appeal Court), Daňový odvolávací súd (The Tax Appeal Board Court), ako aj teritoriálne súdy Severozápadných teritórií a Yukonu. Najvyšší súd je najvyšším odvolávacím súdom v Kanade. Je tvorený hlavnými sudcami (Chief Justices) a ôsmimi pomocnými sudcami (Associate Judges). Prerokováva prípady občianskeho a trestného práva, ktoré sú mu postúpené inštitútom odvolania sa proti rozsudku provinčného súdu. Sudcovia Najvyššieho súdu sú menovaní generálnym guvernérom na návrh vlády a je im umožnené zastávať úrad do 75 rokov. Aby sa vyhlo možnej korupcii, ich platy počas celého funkčného obdobia možno iba zvyšovať.

Sedemnásťčlenný Federálny súd pozostáva z pojednávacej a odvolávacej sekcie. Prvá je zložená z deviatich regulérnych sudcov a predsedu (Associate Chief Justice), druhá zo šiestich sudcov vrátane predsedu. Súd sa zaoberá právnymi nariadeniami federálnych tribunálov a iných federálnych inštitúcií.

4.2.2.6.2 Provinčné súdy

Rozoznávajú sa tri stupne provinčných súdov, podľa právnych kompetencií a teritoriálnej pôsobnosti. Tvoria základ kanadského súdneho systému, pretože len po prerokovaní prípadu provinčným súdom ho možno postúpiť federálnym orgánom.

4.2.2.7 Politické strany

Počiatok organizácie Kanaďanov v politických stranách možno prvý krát sledovať po vytvorení Domínia, kedy vznikla potreba organizácie správy územia na demokratickom princípe. Kanadský systém politických strán značne kopíruje systém zaužívaný vo Veľkej Británii.

Od začiatku sa vyprofilovali dve majoritné strany: Konzervatívna strana (The Conservative Party) a Liberálna strana (The Liberal Party).

Prvá zastupovala záujmy pravicovo orientovanej vyššej a strednej vrstvy, budujúc na právach a asertivite jednotlivca. Liberáli sú orientovaní sociálne, voličskú základňu majú predovšetkým medzi robotníkmi, ktorých záujmy (sociálne vyrovnanie) sa snažia presadiť.

Okrem týchto dvoch politických subjektov sa politické spektrum Kanady postupne rozšírilo. Parlamentnými stranami sú dnes aj Reformná strana (The Reform Party), Quebecký blok (Parti Quebécois), Nová demokratická strana (The New Democratic Party) a Pokroková konzervatívna strana (The Progressive Party). Na okraji spektra stojí Komunistická strana Kanady (The Communist Party of Canada), ktorá má však takmer nulovú podporu. V posledných parlamentných voľbách v júni 1997 (301 mandátov) zvíťazila vládnuca Liberálna strana premiéra Jeana Chretiéna (155 mandátov). Nasleduje Reformná strana so 60 mandátmi, 44 mandátov získal Quebecký blok, 21 Nová demokratická strana a 20 Konzervatívna pokroková strana. Jeden poslanec je nezávislý.

4.2.2.8 Separatizmus

V posledných rokoch značne zosilneli separatistické tendencie frankofónnych politikov združených v Quebeckom bloku. Títo politici vychádzajú zo skutočnosti, že v provincii Québec a z časti v Ontariu žije relevantná skupina po francúzsky hovoriacich Kanaďanov, ktorí v danom regióne tvoria okolo 80% obyvateľstva. V marci 1997 Najvyšší federálny súd v Ottawe rozhodoval o legálnosti či nelegálnosti jednostranného vystúpenia provincie Québec z kanadskej federácie. Quebečania sa v referende v októbri 1995 rozhodli zotrvať vo federácii a separatistickí politici sa presvedčili, že nemajú takú podporu ako predpokladali pri vyhlasovaní samostatného Québecu. Tým však snahy o osamostatnenie sa neutíchli – quebecký premiér Lucien Bouchard požadoval začiatkom roku 1998 konanie nového referenda o tejto otázke.

4.2.3. Obyvateľstvo

Najväčšiu etnickú skupinu tvoria Kanaďania britského pôvodu, ktorí predstavujú 34,7% obyvateľstva. Kanaďania francúzskeho pôvodu tvoria 25,8% krajiny, ale viac než 80% obyvateľov provincie Quebec. Podiel asi 27% pripadá na obyvateľstvo miešancov, medzi ktorými významnú skupinu tvoria tzv. Métis. Zvyšok sú potomkovia prisťahovalcov z Európy, hlavne z Nemecka (3,6%), Talianska (2,8%), Ukrajiny (1,7%) a Holandska (1,4%). Pôvodní obyvatelia Indiáni a Eskimáci dnes predstavujú iba 1,5% kanadskej populácie. Asi ¾ Kanaďanov používa ako svoj prvý jazyk angličtinu. Vo frankofónnom Quebecu sú francúzsky jazyk a kultúra chránené a podporované zákonom. Medzi dominantnými kresťanmi podiel rímskych katolíkov (46,5%) o niečo prevyšuje zastúpenie protestantov (41%).

V posledných desaťročiach, vplyvom veľkého prílivu imigrantov z Ázie sa mozaika náboženstva stala omnoho pestrejšia. Väčšina obyvateľstva žije vo veľkých alebo stredne veľkých mestách. Medzi dôležité kanadské ale aj svetové centrá patria: Toronto (agl. 4 751 400 obyv.), Montreal (agl. 3 480 300 obyv.) a Vancouver (agl. 2 048 800 obyv.). Približne 1. mil. obyvateľov žije v hlavnom meste Ottawa, ďalšie významné mestá Kanady majú: Edmonton (944 200), Calgary (953 000), Winnipeg (681 100), Quebec (689 700) obyvateľov.

4.2.3.1 Pôvodní obyvatelia Kanady

Za pôvodných obyvateľov považujeme prírodné národy a kultúry, ktoré sa vyvinuli ešte pred príchodom prvých Európanov.

Etnografické údaje, ktoré sú uvedené nižšie, sa vzťahujú na pôvodný životný štýl opisovaných skupín, ktorý je uchovávaný len v malom počte rezervácií, a aj to nie stopercentne. Väčšina indiánskych a inuitských komunít sa prispôsobila životnému štýlu prisťahovalcov. Kanadská vláda sa v januári 1998 oficiálne ospravedlnila pôvodným obyvateľom za stáročný útlak a ich znevýhodňovanie vo všetkých úrovniach života.

4.2.3.1.1 Indiáni

4.2.3.1.1.1 Algokiánske kmene severných lesov

Do tejto skupiny patria kmene Beothukov, Naskapiov, Mikmakov, Kríov, Montagnaov, Algokínov a Odjibvov, ktoré obývajú severnú časť dnešného Ontaria a Québecu, Newfoundland, Nové Škótsko, New Brunswick a Ostrov princa Edwarda.

Algokíni kočujú podľa pohybu lovnej zveri. Nepraktizujú poľnohospodárstvo, živia sa výlučne lovom, Rybolovom a zberačstvom, pričom lovia predovšetkým losa, bobra, vydru, medvede, kuny a vodné vtáky počas migračných období. Mikmakovia sa špecializujú na rybolov, výrobu oštepov a rybárskych sietí. Ryby a mäso si na zimu sušia. Odjibovia, ktorí sídlia okolo Horného jazera, pestujú divú ryžu, pričom náčelníci rozdelia polia medzi jednotlivé rodiny. Lúpaná ryža je ich hlavnou potravou v zimnom období. Všetky Algokiánske kmene sa odievajú do rovnakého odevu z vyluhovaných koží a nosia mokasíny s mäkkou podrážkou.
Základnou jednotkou tejto spoločnosti je rodina, ktorá obýva jeden vigvam. Združujú sa do malých skupín, ktoré spolu migrujú za potravou.

Algokíni veria v nadprirodzenú silu Manitoua, pričom vyznávajú aj iné božstvá, ktoré sú zosobňované vo zvieracej podobe. Taktiež uctievajú kmeňových hrdinov, napr. u Mikmakov je to Gluskap. Ako aj iné indiánske skupiny veria v strážnych duchov. Kňazskou postavou je šaman, ktorý je miestnym politikom, liečiteľom a kňazom zároveň. Odjibovia a centrálni Algokíni združujú svojich šamanov do Midwevinu je akási lekárska rada.

4.2.3.1.1.2 Irokézi východných lesov

Sem zaraďujeme kmeňové skupiny Hurónov, Neutrálov a Tabačnikov, ktoré žijú v usadených komunitách medzi Veľkými jazerami a Svätovavrineckou planinou. Irokézi žijú v dedinách (300-3000 obyv.), ktoré sú situované na brehu jazera blízko lesa,kde na malých poliach pestujú rôzne druhy obilia, bôby, tekvicu, tabak a slnečnice. Kmeňov tejto skupiny je veľké množstvo, pričom každý z nich má zložitú sociálnu štruktúra. Nezriedka sa jednotlivé kmene združujú do konfederácií, ktoré zastupujú ich spoločné záujmy. Irokézi uctievajú päť hlavných božstiev: Ataensic, pramatku všetkých bohov a bohyňu smrti; Taronhaiwagona, národného boha Irokézov, ktorý stvoril ľudí a zvieratá; jeho brata Tawiskarona, ktorý reprezentuje ničivú silu prírody; Heno, poľnohospodárske božstvo, ktoré prináša dážď a úrodu a Agreskewa, boha slnka, ktorý je aj bohom vojny a v minulosti mu boli obetovavané ľudské obety.

4.2.3.1.1.3 Prérijní indiáni

Túto skupinu tvoria kmene Assiniboinov, Kríov, Blackfootov, Sarkov, Gros-Ventre a Siouxov, ktorí žijú loveckým spôsobom života na kanadských prériách (Alberta, Saskatchewan, Manitoba). Spôsob života tejto skupiny kmeňov je všeobecne dobre známy. Predovšetkým v minulosti sa živili lovom bizónov, pričom do polovice 18. storočia nepoznali kone. Veľkú zmenu v ich životnom spôsobe znamenal príchod prisťahovalcov, rapídny úbytok bizónej populácie a výdobytky európskej civilizácie.

Základnou jednotkou tejto spoločnosti bola domácnosť, ktorá obývala jedno týpí. Jednotlivé domácnosti sa často organizujú do dedín kvôli potrebe spoločnej koexistencie.

Hlavným božstvom je takisto nadprirodzená sila Manitou. Ďalším dôležitým kultom je kult Matky zeme a troch sestier, ktoré symbolizuje kukurica, fazuľa a dyňa.

4.2.3.1.1.4 Atabaskovia z povodia Mackenzie a Yukonu

Patria sem kmene Čípevajcov, Bíverov, Slavov, Yellowknifeov, Harov, Sekanov, Dogribov, Nahanov a Kučinov, obývajúcich veľké nížiny v povodí riek Mackenzie a Yukon.

Atabaskovia žijú na juh od polárneho kruhu na hranici lesa, lovia rôzne druhy diviny: caribou, losa, srnce, medvede, vlky a líšky. Podobne sa živia aj ostatné kmene, ktoré nežijú v pevných usadlostiach, ale migrujú sa korisťou. Na tomto základe je ľahko pochopiteľné, že organizačnou jednotkou kmeňa je lovecká tlupa. Božstvá týchto kmeňov sú stelesné vo zvieratách, z ktorých najvyššiu moc má krkavec.

4.2.3.1.1.5 Indiáni severozápadného pobrežia

Sem zaratúvame Cimšínov, Haidov, Kwakiutlov, Nootkov a Bella Coola, ktorí obývajú úzky pobrežný pruh od Aljašky po Kaliforniu. Poľnohospodárstvo je tu dosť nevýrazné, kvôli tunajším prírodným klimatickým podmienkam. Prevažuje lov lososov a zberačstvo.

4.2.3.1.2 Inuiti

Inuiti žijú prevažne na sever od hraníc lesa za polárnym kruhov a na arktických ostrovoch. Hlavné skupiny Inuitov sú: Inuiti žijúci v ústi rieky Mackenzie, Medení Inuiti okolo Korunovačného zálivu (Coronation Gulf), Inuiti žijúci n aBaffinovom ostrove, na ostrove Southampton a na Melvilovom polostrove a labradorskí Inuiti, žijúci na severnom pobreží Labradoru a na polostrove Ungava. Inuiti veria vo všadeprítomné duše, ktoré majú moc ukradnúť chorému človeku dušu a zapríčiňujú choroby a bolesti. Šaman za účelom uzdravenia podniká magický duchovný let do duše človeka. Niektoré kmene uznávajú aj konvenčné božstvá, napr. Sednu, bohyňu mora a Silu, boha, ktorý ovláda slnko.

Životný štýl Inuitov vyplýva z geografickej polohy oblasti, ktorú osídľujú. Hlavnou aktivitou je rybolov, lov mrožov a tuleňov. Žijú v usporiadaných dedinách. Z etnografického hľadiska je výskum inuitskej spoločnosti stále na prahu svojej systematizácie. V poslednom období vystupuje do popredia problém zachovania autochtónnej inuitskej spoločnosti a kultúry v globalizovanom svete 21. storočia.

1. apríla 1999 bola vytvorená autonómna oblasť Nanuvat (inuitsky „Naša zem“), ktorá sa rozkladá na väčšine územia Severozápadných teritórií a má rozlohu 2,2 mil. km2. Obýva ju 25 000 obyvateľov (85% Inuiti) v 28 obciach. Správnym strediskom je obec Iqualit (4 500 obyv.) na Baffinovom ostrove. Inuiti upustili od svojich historických práv na vlastníctvo severných území Kanady. Dohoda podpísaná s kanadskou vládou v roku 1993 im zaručuje ekonomické práva vrátane ťažby na území o rozlohe 350 000 km2. Vo februári 1994 bolo zvolených 19 členov Národného zhromaždenia (15 Inuitov). Predsedom vlády, ktorá spravuje rezorty školstva, spravodlivosti, sociálnych záležitostí, bytovej politiky a miestnej správy sa stal advokát Paul Okalik (nar. 1965). Nezamestnanosť činí 22% a viac než polovica obyvateľstva nedosiahla 20 rokov.

4.2.3.2 Prisťahovalci

Ide o ľudí mnohých národnostných skupín, ktorých predkovia sa do Kanady prisťahovali prevažne v 18.-20. storočí. Vo väčšine prípadov dôvodom pre imigráciu do Kanady bola nutnosť hľadať lepšie sociálne podmienky ako ponúkala domovská krajina. Okrem nemajetných občanov imigrovali do krajiny aj vyznávači perzekvovaných a prenasledovaných náboženstiev. Najmä v období studenej vojny bola motiváciou pre prisťahovanie sa do Kanady občianska nesloboda v krajinách ovládaných totalitnými režimami. Najväčšiu zložku prisťahovalcov tvoria národnosti prebývajúce v štátoch, ktoré Kanadu kolonizovali (Angličania, Škóti, Íri, Walesania, Francúzi).

Kanada bola považovaná vždy za krajinu, ktorá ponúka imigrantom mnoho možností sebarealizácie a ekonomickú stabilitu. Preto sem smerovali vysťahovalci reagujúci na hospodárske a sociálne krízy prebiehajúce v Európe, či inej domovskej krajine (krajiny strednej a východnej Európy, Ázie,...)

Spoločným znakom mnohých národnostných skupín na území Kanady je zachovávanie si materského jazyka a pôvodnej kultúry. Príslušníci jednej menšiny často žijú spolu v jednoliatých komunitách, kde obhospodárujú vlastné školy, knižnice a náboženské spoločenstvá. Mnoho komunít udržiava čulé kontaktay s materskými krajinami.

Vzhľadom na enormnú veľkosť krajiny a nízku hustotu zaľudnenia Kanada patrí medzi krajiny, ktoré podporujú imigráciu. Treba však uviesť, že kvóta imigrantov sa v roku 1995 zásluhou kanadskej vlády znížila z 500 000 na 200 000. Do popredia vystúpila požiadavka znalosti oficiálneho jazyka a kritérium odbornej kvalifikácie na vládou požadované odbory a pozície.

4.3 Hospodárstvo

Kanada je zem bohatá na prírodné suroviny. Má obrovské nerastné bohatstvo, rozsiahle lesné porasty vhodné pre ťažbu dreva a veľké plochy poľnohospodárskej pôdy. “Využitím tohto potenciálu sa zaradila medzi najvyspelejšie krajiny sveta, kde aj životná úroveň obyvateľov patrí k najvyšším na svete.“

Tieto predpoklady, počas stáročného ekonomického vývoja, boli zúročené podnikavými Kanaďanmi. Tí vytvorili spoločnosť, ktorej ekonomika a hospodársky život fungujú v poslednom období na najvyššej úrovni. Podstatná časť kanadskej hospodárskej produkcie je systémom mnohoúrovňových ekonomických súvislostí prepojená najmä na finalizačné kapacity USA.

4.3.1. Poľnohospodárstvo a lesníctvo

Poľnohospodárstvo je ešte stále významné odvetvie (najmä pre export), hoci dnes zamestnáva len 3% pracujúcich. Orná pôda zaberá len 3% a pastviny asi 5% celkovej plochy v krajine. Napriek tomu Kanada zastáva 3. miesto na svete v objeme poľnohospodárskej produkcie. Prevažuje špecializovaná farmárska veľkovýroba s vysokým stupňom mechanizácie. Takmer 4/5 poľnohospodárskej pôdy leží medzi Skalnatými horami a Veľkými jazerami. Najdôležitejšou plodinou je pšenica pestovaná predovšetkým v prérijných oblastiach, významná je tiež i produkcia jačmeňa. V južnom Ontariu dominuje pestovanie kukurice, sóje a repky olejnej. V provincii sa tiež zbiera väčšina kanadského tabaku, rovnako ako veľké množstvo ovocia a zeleniny (paradajky). Zemiaky sa pestujú hlavne v atlantických provinciách. Zavlažované údolia riek v južnej Britskej Kolumbii a oblasť pri ústí rieky Fraser sú významným producentom ovocia, predovšetkým jabĺk.

Typickým produktom je tiež javorový sirup. Živočíšna výroba, ktorá je tiež hodnotou produkcie významná, sa sústreďuje na chov hovädzieho dobytka na mäso v prérijných provinciách, na mlieko v Ontariu a Quebecu, a ošípaných v oblastiach najväčšej spotreby. Kanada je najväčším svetovým vývozcom dreva. Kanadské rezivo, celulóza a papier predstavujú asi desatinu objemu ich celosvetového exportu. Najväčšia ťažba dreva, ktorú zabezpečujú prevažne veľké medzinárodné spoločnosti, je v lesnatej Britskej Kolumbii. Rozsiahle lesy a významnú produkciu dreva má taktiež Quebec.

4.3.2. Rybolov a obchod s kožušinami

V minulosti sa lov a spracovanie rýb sústreďovali najmä na Newfoundlande. Dnes lovia ryby prevažne veľké rybárske lode v pobrežnom pásme, ktoré kanadská vláda v roku 1977 rozšírila až na 400 km. Toto opatrenie i nasledovné stanovenie kvót pre výlov rýb viedli k ostrým diskusiám s Francúzskom o právach lovu vo vodách okolo ostrovov St. Pierre a Miquelon, pomohli však oživiť rybolov v Tichom oceáne, kde dochádzalo k úbytku obľúbeného lososa. Významný je aj rybolov v sladkovodných jazerách.

Dôležitým vývozným artiklom zostávajú kožušiny. Kožušinové zvieratá sa chovajú prevažne na farmách (Quebec, Saskatchewan, Severozápadné teritóriá a Yukon).

4.3.3. Priemysel

Nerastné bohatstvo Kanady je značné a vývoz surovín predstavuje významnú položku v zahraničnom obchode krajiny. Najdôležitejšia je ťažba palív (ropa, zemný plyn, uhlie), ktorá je koncentrovaná v provincii Alberta. Významné ložiská má aj Britská Kolumbia a Saskatchewan. Kanade patrí primát vo výrobe síry (90% Alberta, 20% svetovej produkcie). V ťažbe zemného plynu zaujíma 3. miesto na svete. V poslednej dobe sa pozornosť sústredila na ložiská ropy a zemného plynu v povodí rieky Mackenzie a Beaufortovho mora. Na polostrove Labrador v Quebecu a Newfoundlande sú bohaté ložiská železnej rudy, ktoré patria k najväčším na svete. Svetovo významná je ťažba rúd zinku (Britská Kolumbia, Quebec a New Brunswick-1. miesto na svete, 19,6% svetovej ťažby), niklu (Ontario, Manitoba-1. miesto na svete), medi, olova, uránu (Ontario a Saskatchewan-1. miesto na svete, 34% svetovej ťažby), molybdénu (Britská Kolumbia), platiny (Ontario a Manitoba, 2. miesto na svete), zlata (Ontario a Quebec), striebra (Britská Kolumbia, Yukon) a kobaltu (Ontario-3. miesto na svete). Rozšírená je aj produkcia kamennej a draselnej soli (Saskatchewan-2. miesto na svete) azbestu (Québec, Ontario, 2. miesto na svete) a stavebných materiálov.

Veľmi výkonný priemysel zabezpečuje už len 18% HDP a zamestnáva menej ako 13% ekonomicky aktívnych obyvateľov. Najvýznamnejšími priemyselnými odvetviami sú výroba dopravných prostriedkov (automobilov a lietadiel) a petrochémie. Nasleduje farebná metalurgia s celosvetovou významnou produkciou niklu (Ontario), zinku (Britská Kolumbia, Manitoba) a hliníka (Britská Kolumbia a Quebec, 9,6%). Výroba železa a ocele je koncentrovaná v Ontariu. Tradičnú a významnú úlohu hrá drevospracujúci priemysel, predovšetkým výroba celulózy a papiera. Hodnotou produkcie vyniká potravinársky priemysel. Kanada patrí tiež k významným producentom výpočtovej techniky. Na provinciu Ontario pripadá 60% priemyselnej výroby krajiny. Najdôležitejším zdrojom elektrickej energie zostáva voda (kaskáda veľkých hydroelektrární La Grande na Labradore, sústavy hydroelektrárni v Britskej Kolumbii). Pri Veľkých jazerách zabezpečujú elektrickú energiu tiež tepelné a jadrové elektrárne (Bruce-Tiverton, Pickering-Toronto). Kanada zaujíma popredné miesto v produkcii poľnohospodárskych strojov (Toronto, Québec), železničných lokomotív, lietadiel (Toronto, Montréal, Vancouver). Sú tu umiestnené aj výrobné prevádzky hlavných amerických automobilových koncernov (Windsor, Toronto, Hamilton).

4.3.4. Obchod

„Vzhľadom k obrovskej produkcii surovín a iného tovaru je Kanada silne závislá na zahraničnom obchode.“ Logicky najväčším obchodným partnerom Kanady sú Spojené štáty americké, na ktoré pripadá viac než 2/3 jeho obratu. Exportné príjmy sú zase závislé na cenách ropy, plynu, farebných kovov a pšenice. V exporte sa Kanada pohybuje na popredných miestach v celosvetovom meradle. Tendencia vývozu sa pomaly mení, pokým donedávna boli drevo, obilie a ryby hlavnými exportovanými výrobkami, dnes sa nimi stávajú najmä priemyselné výrobky, ktoré sa stále viac a viac tlačia do popredia. A to je jeden s probémov, s ktorým Kanada momentálne bojuje, kedže hlavní odberatelia Kanady sami produkujú dostatok týchto výrobkov, hrozí krajine postupné zvyšovanie nezamestnanosti a neraz vyvstáva problem sociálneho napätia v krajine. Tieto fakty kladú neustále väčší dôraz na čo najaktívnejšiu bilanciu zahraničného obchodu.
4.3.5. Doprava

Doprava v podmienkach obrovských vzdialeností a veľkej produkcie surovín hrá výnimočnú úlohu. Je vytvorená dôkladná sieť železničných (93 544 km väčšinou elektrifikovaných tratí) a cestných komunikácií. Pre dopravu objemných nákladov slúži predovšetkým dve transkontinentálne železnice, ktoré vychádzajú z Montrealu, resp. z prístavu Halifax na pobreží Nového Škótska a Quebecu, spájajú sa a znovu vetvia v Manitobe a končia vo Vancouvri a prístave Prince Rupert pri hraniciach s Aljaškou. Odbočky vedú k Veľkému jazeru otrokov a Hudsonovmu zálivu. Železničnú dopravu zabezpečujú dve spoločnosti: súkromné Kanadské pacifické dráhy a Kanadské štátne dráhy, ktoré sú štátnym majetkom (divízia osobnej prepravy sa volá VIARAIL). Provinčnou vládou sú spravované železnice v Britskej Kolumbii a tiež spojenie medzi mestom Moossonee pri zátoke James Bay na južnom konci Hudsonovho zálivu a južným Ontariom. Najdôležitejším železničným uzlom je Montreal. S takmer 900 000 kilometrov cestnej siete tvoria spevnené cesty 35%. Prérijné provincie zahŕňajú takmer polovicu dĺžky, ale väčšina automobilovej dopravy sa realizuje v južnej časti krajiny po diaľnicach v koridore Windsor – Quebec. Významná je transkanadská diaľnica (7 700 km), ktorej jedna vetva zabezpečuje aj spojenie s územím Yukonu a Aljaškou (Fairbanks). Do väčšiny obcí na severe krajiny je prístup možný len terénnymi vozidlami alebo letecky. Letecká doprava je veľmi dôležitá a domáca letecká spoločnosť Air Canada zabezpečuje pravidelné spojenie viac než stovky letísk.

Obchodnému spojeniu s Európou slúžia prístavy Halifax v Novom Škótsku a St. John na Newfoundlande, s Áziou a Austráliou Vancouver a Prince Rupert na západnom pobreží. Najdôležitejšiu vodnú cestu severoamerického kontinentu prestavuje rieka Sv. Vavrinca splaviteľná i pre námorné lode, ktorá spája Atlantický oceán s Veľkými jazerami a prístavmi ako Chicago a Thunder Bay. V Britskej Kolumbii zaobstaráva kyvadlovú dopravu medzi ostrovom Vancouver a pevninou najväčšia flotila trajektov na svete, z Vancouveru tiež plávajú nákladné a osobné lode, ktoré zabezpečujú dopravu do prístavu na severozápade krajiny. V Severozápadnom teritóriu menej využívaná rieka Mackenzie spája stred Kanady a jazerá Athabasca a Veľké jazero otrokov so Severným ľadovým oceánom.

4.3.6. Informačné prostriedky

Všetky kanadské noviny patria súkromným spoločnostiam, väčšinou trom veľkým skupinám, ktoré majú pobočky po celej krajine. Cenzúra neexistuje, ale rozhlasové a televízne vysielanie podlieha vládnej organizácii – Rade pre rozhlasové, televízne vysielanie a telekomunikácie. Kanadská televízia CBC je verejno-právna inštitúcia a spravuje dve celonárodné televízne siete. Na jednej vysiela v angličtine a na druhej vo francúzštine. Existuje tiež rada nezávislých televíznych a rozhlasových spoločností. V severných, izolovaných častiach krajiny hrá dôležitú úlohu telekomunikačné spojenie v mikrovlnom pásme, pomocou družíc a optickými káblami. Táto oznamovacia technika spája celú severnú časť Kanady, vrátane komunít na arktických ostrovoch.

4.3.7. Zdravotná a sociálna starostlivosť

Federálna vláda zo svojho rozpočtu poskytuje občanom dôchodky, podpory v nezamestnanosti a rodinné prídavky, provinciálne vlády poskytujú ostatné služby v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Väčšina obyvateľov je zapojená do systému celoštátneho zdravotného poistenia, finančné prostriedky na krytie nákladov idú z rozpočtov poisťovní v jednotlivých provinciách.

Každá provincia má vlastný výchovno – vzdelávací systém, ktorý vychádza z potrieb miestneho obyvateľstva. Deti obvykle navštevujú predškolské zariadenia, potom základné a stredné školy. Ďalej môžu pokračovať v štúdiu na vysokej škole alebo na jednej zo šesťdesiatich kanadských univerzít. Vzdelanie na všetkých stupňoch sa poskytuje bezplatne, existujú však aj súkromné školy, kde študenti platia školné. Povinná školská dochádzka je desaťročná, od 6 do 16 rokov.

4.3.8. Národné dedičstvo

Kanada predstavuje historicky pomerne mladú nehomogénnu spoločnosť. Napriek tomuto faktu sa u Kanaďanov vyvinul silný pocit spolupatričnosti a národnej hrdosti, ktorú dokumentujú nezriedka až vášnivým vzťahom k symbolom svojej krajiny, či už ide o štátne heraldické symboly, slávnych Kanaďanov, prírodu alebo životný štýl. Preto je aj vzhľadom k pozitívnej ekonomickej realite logickým dôsledkom budovanie rôznych celoštátnych a lokálnych systémov, ktoré si kladú za cieľ uchovať mnohotvárne a originálne kultúrne dedičstvo v celom objeme pri úplnom postihnutí špecifickej rozmanitosti. Na kultúrnohistorickom poli dominujú múzea a umelecké zbierky so širokým spektrom špecializácie, zriadené vládou, samosprávou, kultúrnymi trustami a inými mimovládnymi nadáciami. Časté sú muzeálne inštitúcie pod patronátom rôznych univerzít, výskumných a vzdelávacích inštitútov. Najväčším kanadským klenotom je nepochybne prírodné bohatstvo krajiny, prameniace z relatívnej izolovanosti a z ťažkých životných podmienok, ktoré dodnes brzdia devestáciu ekosystémov. Na ochranu prírody, existenčne ohrozených druhov fauny a flóry, bolo zriadených tridsaťdeväť národných parkov, delokalizovaných po celom území krajiny, s rôznou rozlohou a stupňom ochrany. Predovšetkým v blízkosti metropolitných centier je možné nájsť národné parky, ktoré okrem ochrannej a monitorovacej funkcie plnia aj ozdravovaciu a relaxačnú úlohu, voči mestskej populácii.

Na druhej strane, v Kanade existuje pomerne veľký počet izolovaných biosferických rezervácií globálneho významu, kde je prítomnosť ľudí možná výlučne za účelom výskumu, čo značne napomáha rozvoju unikátnych populácií. Národné parky na pomedzí Kanady a USA sú prvými príkladmi cezhraničnej enviromentalistickej spolupráce v histórii ľudskej civilizácie (Jasper NP – 1927). Nie je bez zaujimavosti, že hneď nasledujúcim prípadom je Tatranský národný park – Tatrzanski Park Narodowy. Najznámejšími národnými parkami v Kanade sú Jasper NP, Glaciers NP, Beaver Creek NP, Banff NP, Aiyuttaq NP.. Nové projekty národných parkov vznikajú v Kanade kontinuálne na základe rámca obsiahnutého v Štatúte o národných parkoch (National Parks Act).
5. Diskusia

V tejto práci sme zhrnuli základné poznatky uverejnené v literatúre. Práca neobsahuje žiaden samostatný výskum a preto nemožno vytvoriť nijakú konfrontáciu s použitou literatúrou.

Počas zhromažďovania informácií pre túto prácu sme neraz boli donútení revidovať niektoré nepresné vedomosti z predchádzajúceho obdobia. Napriek tomu, že sme používali rozličné zdroje a to či už knižného, referenčného, alebo štatistického charakteru, nikde sa neobjavili faktické rozpory relevantného formátu.

6. Záver

Kanada, ako vyplýva z našej práce, zastáva dôležité miesto v globálnej svetovej ekonomike, a to surovinovými zdrojmi, ako aj priemyselnými kapacitami. Tieto fakty môžu poslúžiť ako stimulačný impulz kanadsko-slovenských medzinárodných vzťahov na všetkých úrovniach s dôrazom na kapitál, ktorým sféra tejto krajiny disponuje, a ktorý sa môže stať injekciou pre rozvoj transformujúceho sa Slovenska.

Kanaďania, ako národ, vytvorili efektívne fungujúci príklad pre multikultúrnu a multietnickú spoločnosť, kde sa zachovávajú všetky etniká zväčša bez konfrontácií. Tým môžu poslúžiť ako vzor pre tie krajiny, ktoré pociťujú napätie etnického charakteru, najmä ak prihliadneme na nedávne tragické udalosti v USA, alebo na eskaláciu napätia v krízových geopolitických oblastiach Zeme, kde väčšinou možno za spoločný menovateľ považovať rezolútnu intoleranciu, problematickú a nesystematickú implementáciu kultúr.

Kanada je príkladom vzorného prístupu k otázke koexistencie priemyselnej ľudskej spoločnosti a pôvodných ekosystémov. Svojím spôsobom využívania prírodných zdrojov tvorí v mnohých ohľadoch svetovú špičku. Svoje poznatky v kooperatívnom duchu exportuje celosvetovo a prispieva tak k napĺňaniu globálnych snáh o udržateľnú životnú úroveň a znovuzískanie ekologickej rovnováhy vo svete na prahu 21. storočia.

Ak by sme mali popísať túto krajinu stručne a jasne, je to krajina, ktorá poskytuje mnoho zaujímavého materiálu k rozšíreniu poznania, kde možno nájsť mnoho správnych riešení aktuálnych problémov.

7. Resumé
(fran.)

Comme il résulte de notre travail, le Canada occupe une place importante dans l’économie mondiale globale, et par ses ressources de matières premières et par ses capacités industrielles. Ces faits peuvent servir de l’impulsion stimulante pour les relations internationales canadiennes-slovaques sur tous les niveaux, en soulignant que le capital dont ce pays dispose pourrait aider le développement de la Slovaquie en transformation.

Les Canadiens, comme peuple, ont créé l’exemple fonctionel d’une société multiculturelle et multiethnique où tous les ethnies se maintiennent sans confrontations sensibles. Cela peut servir d’exemple aux pays qui resentent la tension du caractère ethnique.

Le Canada est aussi un pays exemplaire concernant la question de coexistence de la sociéte industrielle et des écosystèmes originaires. Par sa manière d’exploitation des ressources naturelles il a sa place, dans plusieurus domaines, au sommet de l’échelle mondiale. Pour donner une caractéristique brève et claire de ce pays, il faut dire qu’il nous offre une quantité de matériel intéressant pour l’enrichissement de nos connaissances ainsi que beaucoup de bonnes solutions des problèmes actuels. Resumé
(nem.)

Kanada, wie es aus unserer Arbeit resultiert, hat wichtige Stelle in weltweiter Ökonomie und das, so mit seinem Rohstoffquellen, wie auch mit industriellen Kapazitäten. Das sind Fakten, die zur Verbesserung der kanadisch-slowakischen Verhältnissen, mit Nachdruck auf das Kapital, dienen können, über die, die Handelssphäre dieses Landes verfügt. Und es kann die notwendige Unterstützung für transformierende Slowakei liefern. Kanada ist ein hervorragendes Beispiel des Zussamenlebens von mehreren Völkern, zwischen denen es keine Konflikte gibt. Damit könnte es auch ein Vorbild für alle anderen Staaten der Welt werden, wo diese Spannung spürbar ist.

Kanada hat sehr gut die Frage der Koexistenz von der Industriemenschengesselschaft und von ursprünglichen Ökosystemen aufgelöst. Mit seinem Verwendungszweck der Naturschätze stellt sich in die Spitze der Welt.

Wenn wir dieses Land kurz und klar darstellen sollten, bietet es viel Interessantes und Neues zum Erkenntnis dieses Landes, wo man viele richtige Lösungen auf aktuelle Probleme finden kann.

Resumé
(angl.)

Canada, as can be seen from our work, holds an important position in global world economics as far as natural resources and industrial capacities are concerned. These facts may be useful as a stimulation impulse of Slovak-Canadian international relations at all levels putting the emphasis on the capital deposted and invested in this country, which may become an injection for the development of transforming Slovakia.

The Canadians, as a nation, created an effectively working example for a multicultural and multiethnic society, where all ethnicraces are living mostly without any single sign of confrontation. Thus it can be introduced to the countries suffering from the tension of ethnic strife as an example.

Canada is also a perfect example for coexistence in an industrial society and original ecosystems in its approach to that problem. Canada belongs to the worlds leading countries in efficiency of exploiting its natural resources.

If describing this country briefly, it can be said that it`s a country full of interesting material broadening knowledge and a place where the solutions of many present problems are to be found.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk