Kanada

4. Kanada

4.1. Fyzická geografia

4.1.1. Reliéf

Kanadu môžeme rozdeliť do niekoľkých geografických oblastí (obr. 1). Najvýraznejšou fyzicko-geografickou jednotkou je tzv. Kanadský štít (Canadian Shield alebo The Shield) podkovitého tvaru, ktorý zaberá väčšinu krajiny (provincie Quebec, Ontario, Manitoba, Saskatchewan, Severozápadné teritóriá, čiastočne Newfoundland). Geologicky je väčšina Kanadského štítu tvorená vyvretými horninami, ktoré kedysi tvorili horský reťazec, vysoký asi ako dnešné Skalnaté vrchy. Ten sa vytvoril v predkambriu, tvorí teda kryštalizačné jadro dnešného severoamerického kontinentu. Počas bohatej geologickej činnosti pohorie postupnou eróziou zaniklo. Na tvarovaní Kanadského štítu sa značne podieľala aj vulkanická aktivita. V periódach medzi jednotlivými vrásneniami intrúziami tvorené zníženiny boli zaplavované moriami, pričom dochádzalo k výraznej sedimentácii. Po tom, čo sa krajina opäť zdvihla, sedimenty masívne erodovali, a takto sa premiestnili do plytkých morí, ktoré kompletne obklopovali štít. Zopár pozostatkov týchto nížin možno nájsť aj v oblasti štítu. Najvýraznejším príkladom tejto činnosti je nížina Hudsonovho zálivu (Hudson Bay Lowlands), akási podjednotka Kanadského štítu, ktorá lemuje jeho južný breh. V rozmedzí niekoľkých miliónov rokov kontinentálny ľadovec s hrúbkou do 1 km postúpil skrz Kanadský štít, zaoblujúc pohoria, tvarujúc doliny a vytvárajúc rôzne glaciálne formy. Neskôr ľadovec opäť ustúpil. Počas tohto obdobia sa vytvorili početné jazerá. Štrukturálne možno Kanadský štít považovať za obrovskú panvicu, tvorenú hlavne prekambrickými vyvrelinami a metamorfitmi, s centrom v oblasti Hudson Bay - James Bay. Nadmorská výška v oblasti zriedka presahuje 600 m.n.m. Hranice štítu sú tvorené pohoriami ako Torngat Mountains na severovýchodnom Labradore, Svätovavrinecká vysočina (Laurentians Highlands) v quebeckej a ottawskej oblasti a popri severnom brehu Horného jazera (Lake Superior). V oblasti sa nachádzajú bohaté náleziská niklu, zinku, olova, zlata, medi, striebra, železnej a uránovej rudy a v okrajových oblastiach aj ropy. Na východ od kanadského štítu sa v južnom Ontariu a juhozápadnom Quebecu rozprestierajú nížiny Veľkých jazier a povodie rieky Sv. Vavrinca. Táto v porovnaní s ostatnými malá oblasť je najľudnatejšou časťou Kanady. Mierne zvlnená krajina polostrova Bruce je ohraničená Hurónskym jazerom a Jurajovou zátokou (Georgian Bay), Erijskym a Ontarijskym jazerom.

Obidve jazera spája rieka Niagara, ktorá cez strmý prah padá z päťdesiatmetrovej výšky a vytvára vodopády široké viac ako tisíc metrov. Ontarijská nížina na severozápad od Niagarských vodopádov predstavuje územie tvarované ľadovcom, pokryté predĺženými pahorkami vytvorenými z horninového materiálu, ktorý tu zanechal ustupujúci pevninský ľadovec. Na severovýchod odtiaľ sa rozprestierajú nížiny Ottavského údolia a južného Quebecu. Na východ od Quebecu leží oblasť, ktorá je známa ako Apalačská Kanada, v ktorej sa nachádzajú provincie New Brunswick, ostrov princa Edwarda (Prince Edward Island), Nové Škótsko (Nova Scotia) a ostrov Newfoundland. Horské chrbty tu vznikli vrásnením starších hornín, ktoré boli následne obrusované ľadovcom a drsným podnebím. Najvyššie pohoria sú Notre Dame, ktoré sa rozprestiera severovýchodne od Quebecu pozdĺž širokého ústia rieky Sv. Vavrinca, a Long Range Mountains na ostrove Newfoundland. Na juhozápad od kanadského štítu a Hudsonovho zálivu ležia Veľké planiny – rozľahlé priestory v tvare trojuholníka, ktoré pokrývajú stred krajiny a zaberajú asi pätinu jej rozlohy. Manitobská nížina je popretkávaná sieťou jazier, väčšina z nich sú pozostatky obrovského jazera, ktoré celú túto oblasť pokrývalo v dobe ústupu posledného ľadovca. Ľadovcové a riečne usadeniny s pomocou vetra dali základ úrodným pôdam prérií, na ktorých sa pestuje prevažne pšenica.

Na západe oblasti jazier sa zdvíha členitejší nízky chrbát Manitobského prahu (Manitoba Lowland), za ktorým sa rozprestiera kopcovitý terén Saskatchewanskej planiny (Saskatchewan Plain). Valiaca voda, z roztápajúcich sa ľadovcov, prerazila v zemi široké riečne korytá so strmými brehmi. Smerom na západ, v provincii Alberta, terén ďalej stúpa. Aj v tejto oblasti pohyb ľadovca spôsobil veľkú eróziu a vytvoril zvlnenú náhornú plošinu. Na západ od veľkých planín sa tiahnú kanadské Skalnaté hory (Rocky Mountains) až k samotnému pobrežiu Tichého oceánu. Toto mohutné pásmo je široké asi 800 kilometrov, dlhé približne 2000 kilometrov a tiahne sa od Aljašky cez územie Yukonu, západnú Albertu až do Britskej Kolumbie a ďalej do USA. Jeho západná vetva tvorí divoké Pobrežné vrchy (Coast Mountains) dosahujúce výšku až 4000 m. Medzi ním a Rocky Mountains na východe je široké pásmo veľhorských náhorných plošín (Yukon, Stikine, Nechako a Fraser Plateau). Východná vetva začína na severe pohorím Mackenzie a pokračuje k juhovýchodu vlastnými Skalnatými horami s radom mohutných štítov z mladších hornín vysokých takmer 4000 m (Mount Robson 3954 m) na hraniciach Britskej Kolumbie a Alberty.

Rovnobežne so Skalnatými horami sa na severe pri západnom pobreží tiahne pohorie sv. Eliáša (s vyhasnutou sopkou Mt. St. Elias 5489 m), kde sa nachádza aj najvyššia hora Kanady Mt. Logan s nadmorskou výškou 5951 m (niektoré zdroje uvádzajú aj 6050 m.n.m). Ďalej na juh pokračujú Pobrežné vrchy a celé pobrežie je členené hlbokými fjordmi s množstvom ostrovov. Ostrovy kráľovnej Charlotty a ostrov Vancouver v Tichom oceáne sú vlastne vrcholy ďalšieho rovnobežného horského pásma. Na sever od kanadského štítu ležia arktické ostrovy, ktoré hraničia so stále zamrznutým morom Severného ľadového oceánu. Zaberajú vyše 1,3 mil. km2. Veľká časť mora je pokrytá vrstvou ľadu hrubou asi 3 m, napriek tomu len polovica plochy ostrovov je tiež zaľadnená.Väčšina ostrovov má hornatý charakter, na západe sú aj nížinaté. Ostrovy na východe sú tvorené zväčša granitmi a rulou.Západné a severné ostrovy tvoria najmä sedimentárne (usadené horniny).Vrásové pohoria prechádzajú severnými ostrovmi (inuitská oblasť), príkladom je ostrov Sv. Alžbety. Na severovýchode nadmorská výška stúpa a na Ellesmerovom ostrove a pozdĺž východného pobrežia Baffinovho ostrova sa už rozkladá vysokohorská krajina.