- najbohatšiu vrstvu tvorila rodová aristokracia, t.j. PATRÍCIOVIA /od páter = otec/ - príslušníci starých rodov, mali osobnú
slobodu, politické práva a mohli zastávať miesto v senáte, vlastnili najviac pôdy
PLEBEJCI – /plebs = ľud/ boli to remeselníci a obchodníci; mali osobnú slobodu ale boli bez politických práv, boli to aj prisťahovalci ktorí tvorili jadro armády
OTROCI – tvorili tretiu skupinu a nemali ani politické práva a ani osobnú slobodu

6. rímsky kráľ SERVIUS TÚLIUS – uskutočnil reformu politického systému = rozdelil obyvateľov podľa majetku do piatich majetkových tried. Každá trieda musela postaviť niekoľko vojenských stotín. Takto vznikol stotinový snem, tzv. centuriálny snem. Platil majetkový cenzus – sčítanie a rozdelenie občanov podľa veľkosti majetku ako základ na zavedenie tried
Posledný kráľ TARQUINIUS SUPERBUS /spupný/ okolo 510 pnl bol vyhnaný –> skončila sa éra kráľovstva i etruskej nadvlády

RÍMSKA REPUBLIKA /510 – 31/27 pnl/ .
- res publica = vec verejná; obec (štát)
- Na čele republiky stáli 2 konzuli - najvyšší vojenský velitelia a správcovia štátu
- vykladali a vykonávali zákon /volení na 1 rok/
- potom to boli prétori = sudcovia
- edylovia –mali na starosti zásobovanie /obilím/ a bezpečnosť Ríma
- kvestori – mali na starosti financie
- cenzori – každých 5 rokov robili sčítanie ľudu, kt. rozdeľovali na základe majetku do majetkových tried
- v čase vojny v ťažkej situácii – mohol byť menovaný diktátor, ktorý mal neobmedzené právomoci
- významným štátnym orgánom bol aj senát -ktorý mal 300 členov
- radil konzulom
- schvaľoval štátny rozpočet
- vyhlasoval vojnu alebo mier
- riadil zahraničnú i domácu politiku
- na čele bol senátor – najstarší, mal predpísané oblečenie

FUNKCIE boli neplatené => zastávali ich iba tí najbohatší

ZAHRANIČNÁ POLITIKA
Rimania spolu s Latinmi utvorili Latinský spolok – na obranu proti Etruskom
Vojny Rimanov – najprv obranné, pri vojnách získali skúsenosti ►vojny sa zmenili na výbojné

- na prelome 5 – 4 st. pnl ovládli Rimania územie Etruskov
- na prelome 4 – 3 st. pnl – 3 samnické vojny, víťazstvo Ríma

- Rím sa snažil ovládnuť grécke kolónie na J Itálie => boje o mesto Tarent
- na obranu Tarentu sa postavil grécky kráľ Pyrhos
- 275 pnl Rím porazil Pyrha a ovládol celú Itáliu od Pádu po J Itálie
Rimania sa riadili heslom: „Divide et impera!“ – „Rozdeľuj a panuj!“, mali tiež rôzny postoj k podmaneným oblastiam. S jednými uzavreli spojenecké zmluvy a druhých zbavili majetku a práv.

VNÚTORNÁ POLITIKA
- plebejci bojovali za zrovnoprávnenie s patrícijmi => Secesie - odchody plebejcov na pahorok Aventinus /Svätú Horu/
- 494 pnl – Secesiami dosiahli zavedenie úradu Tribúna ľudu, kt. mal právo vetovať zákony /Tribún ľudu bol aj osobne nedotknutelný – ani zabiť ani zbiť!/ /boli 2 tribúni ľudu z toho jeden bol plebejec/
- v Ríme sa súdilo podľa obyčajového práva
- 451–449 pnl – spísanie obyčajového práva na 12 bronzových tabúľ
Postupne si plebejci vybudovali aj ďalšie práva: mohli zastupovať úrad konzulov
cenzorov
najvyšších kňazských úradníkov
- 3 st. pnl – uznesenia plebejských snemov nadobudli platnosť zákonov
- bohatý patricijovia i plebejci vytvorili nobilitu /vznešený/ - nová úradnícka aristokracia

Hospodárstvo
- základom majetku bola pôda v súkromnom vlastníctve /pestovali obilie, strukoviny,.../
- bohatí statkári pestovali: vínnu révu, olivové stromy
- pri prácach potrebovali otrokov kt. získavali vo vojnách ako zajatcov
- existovalo – kolektívne vlastníctvo pôdy /časť dobytého územia sa rozdelila a časť zostala vo vlastníctve štátu/
- časť štátnej pôdy sa prenajímala bohatým majiteľom za poplatky, ktoré sa odvádzali do štátnej pokladnice

PÚNSKE VOJNY
- na S Afriky bolo Fenické obchodné mesto Kartágo – bohaté obchodné mesto, ktoré sprostredkovávalo tovar zo Severnej Európy, Španielska /olovo/, Afriky
- Kartágo ovládalo obchod v Stredozemnom mori
- Rimania sa chceli dostať k tekémuto bohatstvu a potrebovali na to zámienku
- Rimania nazývali obyvateľov Kartága - Púni
- bola to bývalá ríša Alešandra Macedónskeho – helenistické štáty
- Ilýrske kráľovstvo – prosperuje, ale je malé => nemôže konkurovať Rímu