DVOJVLÁDIE (161 - 169)
Marcus Aurelius + Lucius Verus
- 169 – Lucius Verus odstúpil a Marcus Aurélius vládol až do roku 180
- Marcus bol schopnejší
- ríša bola ohrozená Parthmi a Germánskymi kmeňmi => vvypukli Markomanské vojny
- Markomani sídlili v Čechách
- Kvádi sídlili na Slovensku
- 172 – 173 – prenikli rímske vojská vedené Marcom Auréliom na územie SVK
- pamiatka – nápis na Trenčianskej skale z roku 179 – obsahuje informáciu: V tábore Laugaricio (Trenčín) táborila druhá pomocná légia, ktorej velil legát Valeriánus Maximiliánus
- Marcus Aurélius napísal na brehu Hrona svoje filozofické dielo Hovory k sebe samému
- 180 – Marcus Aurélius zomrel vo Vindobone (Viedni) na mor

Commodus (180 - 192)
- uzavrel mier s Germánmi /koniec Markomanských vojen/ a vrátil sa späť do Ríma
- 192 prétoriánmi zabitý

Dynastia Severovcov 193 – 235

Septimus Severus (193-211)
- zaviedol poriadok v ríši
- potlačil povstania v provinciách
- po jeho smrti obdobie politickej, spoločenskej, hospodárskej a morálnej krízy
- nedostatok otrokov - vzniká kolonát – prenajímanie pôdy slobodným roľníkom - kolónom
- inflácia rímskych mincí
- pustnutie obchodných ciest
- hospodársky rozkvet provincií na úkor Itálie a Ríma
- snahy provincií osamostatniť sa
- boje o trón
- neustále útoky barbarských kmeňov


NESKORÉ CISÁRSTVO

Diokletián (284 - 306)
- zaviedol systém vlády zvaný dominát => cisár sa stáva neobmedzeným vládcom nad všetkými obyvateľmi ríše
- rímsky cisári bežne používali titul Dominus et Deus (Pán a Boh)
- moc cisára už neobmedzoval ani senát
Diokletiánove reformy:
Reforma organizácie štátu => celé územie rozdelil na provincie, kt. vytvárali diecézy a prefektúry
- na čele provincií a jednotlivých častí stáli úradníci, ktorí mali len civilnú moc
- vojenskú správu oddelil od civilnej
- veľké légie rozdelil na menšie časti aby zabránil uzurpáciám moci
- časť vojska umiestnil na hraniciach do stálych táborov, 2. časť posielal na miesta ohrozené nepriateľ. vpádmi
- chcel zabrániť tomu, aby sa velitelia nechali vyhlásiť za cisárov, preto si vybral spoluvládcu a každý z nich aj nástupcu => vládli súčasne 4 cisári = systém vlády tetrarchia
Diokletiánova hospodárska reforma => dal spracovať súpis cien všetkých produktov
- určil pevné ceny každého výrobku na území celej ríše –> reforma nebola úspešná, lebo sa nebrali do úvahy rozdielne podmienky na pestovanie, al. náklady na výrobu
- zaviedol nové peniaze – zlaté mince –SOLIDY
- Diokletiánov chrám je na území Chorvátska (Split)

Konštantín Veľký (306 - 337)
- v r. 305 sa Diokletianus vzdal svojho postavenia
- začala sa občianska vojna o nástupcu
- Konštantín vyhral a od 321 – vládol ako jediný cisár (306 - 337)
- 303 – vybudoval 2. hlavné mesto ríše Konštantínopol
- výhodná poloha – vznikol z gréckej osady Byzantion
- Konštantín ako 1. začal na politické ciele používať kresťanstvo
- 301 – 305 – prenasledoval kresťanov
- 313 – v Miláne vydaný zákon, kt. povolil kresťanstvo a kresťania mohli vyznávať svoju vieru ako ostatní veriaci (Milánsky Edikt) - 325 – zvolal do mestečka Nikaia v Malej Ázii, zhromaždenie biskupov, z celej ríše, na ktorom prijali základné články kresťanskej
viery – kresťanstvo bolo vtedy už rozšírené
- existovali samostatné obce, na čele s biskupmi
- sídlili vo všetkých mestách v Konštantínopole, v Ríme, Nikomédii
- kresťanská cirkev
- preberala organizačnú štruktúru Rímskej ríše a prispôsobila sa požiadavkám štátnej moci
- preberala iné funkcie:
- starala sa o chudobných, biskupi postupne získavali súdne kompetencie
- kresťanstvo podporili aj Konštantínovi synovia a nástupcovia
- v 2. polovici 4 st. – útočili na ríšu rôzne kmene, preto si cisári priberali spoluvládcov, aby zabezpečili obranu územia na viacerých stranách