STAROVEKÝ RÍM
1200 – 800 pnl – osídlili Apeninský polostrov italické kmene Latinov, Umbrov, /tiež aj Samnitov, Lukániov, Brúcov/
Etruskovia neboli italické kmene
Strednú časť Itálie pri západnom pobreží Tyrhénskeho mora osídlili Latinovia – Lácium
8 st. pnl – do S Itálie sa prisťahovali Etruskovia
Gréci mali kolónie v Južnej Itálii a na Sicílii
Feničania mali na západnej časti Sicílie
5 st. pnl – do oblasti Pádskej nížiny prišli Kelti – Gálovia
ETRUSKOVIA
- obsadili územie Etrúrie
- majú neznámy pôvod – pravdepodobne z Ázie
- mali veľmi vyspelú kultúru
- bývali v mestách – mestská civilizácia
- mestá budovali s kanálmi
- do architektúry priniesli KLENBU a OBLÚKY
- mali kamenné stavby
- remeselná výroba bola na veľmi vysokej úrovni
- vynikali v hutníctve a spracovaní kovov
- obchodovali s gréckymi a fenickými kupcami
- výtvarné umenie – vysoká úroveň = fresky, sarkofágy mŕtvych, sochy,...
- grécke umenie ovplyvnilo etruské umenie
- najčastejší motív Etruskov : hudba a tanec
- súčasťou ich náboženstva bolo veštenie /z letu vtákov/
- mali písmo, nie je celkom rozlúštené
- Etruská spoločnosť: na čele bol kráľ a poradným zborom kráľa bol senát.
kráľovi pomáhali aj volení úradníci
najväčšiu moc mala rodová aristokracia /vlastnila najviac pôdy, alebo sa venovala obchodovaniu/
ITALIKOVIA
- indoeurópsky kmeň ktorý sa živil roľníctvom a pastierstvom
- mali diferencovanú spoločnosť
GRÉCI
-v 8 st. pnl kolonizujú juh Apenín /TARENT, KUMY, NEAPOL/
Politický vplyv Etruskov v Itálii vrcholí okolo 6 st. pnl
ZALOŽENIE RÍMA
Legenda: Podľa archeológov sa v pol. 8 st. pnl pri rieke Tiber usadzovali kmene Italikov, ktorí sa venovali pastierstvu a poľnohospodárstvu. Pod vplyvom Etruskov si zakladali mestá. Podľa legendy pastierov zjednotili bratia Romulus a Remus pochádzajúci z kráľovskej rodiny v mestečku Alba Longa. V roku 753 pnl založili Rím /lat. Roma / a v spore o to po kom bude mesto pomenované, Romulus zabil brata.
Historická skutočnosť: 700 – 650 pnl – založenie Ríma; pri rieke Tiber boli ložiská soli a na 7 pahorkoch vyrástli poľnohospodárske osady a neskôr sa spojili a vznikol Rím. Etruskovia ovládli Rím v 2.pol. 6st. pnl. Urobili z Ríma mesto ako sa patrí => vybudovali hradby, paláce, kanalizáciu a urobili z Ríma stredisko obchodu.
CHRONOLÓGIA RÍMA
1/ Rímske kráľovstvo 753 – 510 pnl
2/ Rímska republika 510 – 31/27 pnl - rané obdobie
- ovládnutie stredomoria Rímom
- kríza Rímskej republiky
3/ Rímske cisárstvo 27 pnl – 476 nl - rané obdobie
- kríza Rímskeho cisárstva
- neskoré obdobie
RÍMSKE KRÁĽOVSTVO /753 - 510/
- najstaršie obdobie vývoja Ríma
- Na čele bol kráľ, pomáhal mu senát /zástupcovia najvýznamnejších rímskych rodín/
- obyvatelia sa delili na kmene a tie na kúrie
- na základe toho sa slobodní občania stretávali na kuriálnych snemoch /podľa rodovej príslušnosti/
- najbohatšiu vrstvu tvorila rodová aristokracia, t.j. PATRÍCIOVIA /od páter = otec/ - príslušníci starých rodov, mali osobnú
slobodu, politické práva a mohli zastávať miesto v senáte, vlastnili najviac pôdy
PLEBEJCI – /plebs = ľud/ boli to remeselníci a obchodníci; mali osobnú slobodu ale boli bez politických práv, boli to aj prisťahovalci ktorí tvorili jadro armády
OTROCI – tvorili tretiu skupinu a nemali ani politické práva a ani osobnú slobodu
6. rímsky kráľ SERVIUS TÚLIUS – uskutočnil reformu politického systému = rozdelil obyvateľov podľa majetku do piatich majetkových tried. Každá trieda musela postaviť niekoľko vojenských stotín. Takto vznikol stotinový snem, tzv. centuriálny snem. Platil majetkový cenzus – sčítanie a rozdelenie občanov podľa veľkosti majetku ako základ na zavedenie tried
Posledný kráľ TARQUINIUS SUPERBUS /spupný/ okolo 510 pnl bol vyhnaný –> skončila sa éra kráľovstva i etruskej nadvlády
RÍMSKA REPUBLIKA /510 – 31/27 pnl/ .
- res publica = vec verejná; obec (štát)
- Na čele republiky stáli 2 konzuli - najvyšší vojenský velitelia a správcovia štátu
- vykladali a vykonávali zákon /volení na 1 rok/
- potom to boli prétori = sudcovia
- edylovia –mali na starosti zásobovanie /obilím/ a bezpečnosť Ríma
- kvestori – mali na starosti financie
- cenzori – každých 5 rokov robili sčítanie ľudu, kt. rozdeľovali na základe majetku do majetkových tried
- v čase vojny v ťažkej situácii – mohol byť menovaný diktátor, ktorý mal neobmedzené právomoci
- významným štátnym orgánom bol aj senát -ktorý mal 300 členov
- radil konzulom
- schvaľoval štátny rozpočet
- vyhlasoval vojnu alebo mier
- riadil zahraničnú i domácu politiku
- na čele bol senátor – najstarší, mal predpísané oblečenie
FUNKCIE boli neplatené => zastávali ich iba tí najbohatší
ZAHRANIČNÁ POLITIKA
Rimania spolu s Latinmi utvorili Latinský spolok – na obranu proti Etruskom
Vojny Rimanov – najprv obranné, pri vojnách získali skúsenosti ►vojny sa zmenili na výbojné
- na prelome 5 – 4 st. pnl ovládli Rimania územie Etruskov
- na prelome 4 – 3 st. pnl – 3 samnické vojny, víťazstvo Ríma
- Rím sa snažil ovládnuť grécke kolónie na J Itálie => boje o mesto Tarent
- na obranu Tarentu sa postavil grécky kráľ Pyrhos
- 275 pnl Rím porazil Pyrha a ovládol celú Itáliu od Pádu po J Itálie
Rimania sa riadili heslom: „Divide et impera!“ – „Rozdeľuj a panuj!“, mali tiež rôzny postoj k podmaneným oblastiam. S jednými uzavreli spojenecké zmluvy a druhých zbavili majetku a práv.
VNÚTORNÁ POLITIKA
- plebejci bojovali za zrovnoprávnenie s patrícijmi => Secesie - odchody plebejcov na pahorok Aventinus /Svätú Horu/
- 494 pnl – Secesiami dosiahli zavedenie úradu Tribúna ľudu, kt. mal právo vetovať zákony /Tribún ľudu bol aj osobne nedotknutelný – ani zabiť ani zbiť!/ /boli 2 tribúni ľudu z toho jeden bol plebejec/
- v Ríme sa súdilo podľa obyčajového práva
- 451–449 pnl – spísanie obyčajového práva na 12 bronzových tabúľ
Postupne si plebejci vybudovali aj ďalšie práva: mohli zastupovať úrad konzulov
cenzorov
najvyšších kňazských úradníkov
- 3 st. pnl – uznesenia plebejských snemov nadobudli platnosť zákonov
- bohatý patricijovia i plebejci vytvorili nobilitu /vznešený/ - nová úradnícka aristokracia
Hospodárstvo
- základom majetku bola pôda v súkromnom vlastníctve /pestovali obilie, strukoviny,.../
- bohatí statkári pestovali: vínnu révu, olivové stromy
- pri prácach potrebovali otrokov kt. získavali vo vojnách ako zajatcov
- existovalo – kolektívne vlastníctvo pôdy /časť dobytého územia sa rozdelila a časť zostala vo vlastníctve štátu/
- časť štátnej pôdy sa prenajímala bohatým majiteľom za poplatky, ktoré sa odvádzali do štátnej pokladnice
PÚNSKE VOJNY
- na S Afriky bolo Fenické obchodné mesto Kartágo – bohaté obchodné mesto, ktoré sprostredkovávalo tovar zo Severnej Európy, Španielska /olovo/, Afriky
- Kartágo ovládalo obchod v Stredozemnom mori
- Rimania sa chceli dostať k tekémuto bohatstvu a potrebovali na to zámienku
- Rimania nazývali obyvateľov Kartága - Púni
- bola to bývalá ríša Alešandra Macedónskeho – helenistické štáty
- Ilýrske kráľovstvo – prosperuje, ale je malé => nemôže konkurovať Rímu
Kartágo - bývalá kolónia Fenície
- postupne sa osamostatnili a začali si zakladať vlastné kolónie /napr. Z Sicílie (obilie)/
- fenické mestá boli pekne vybudované, mali trhy, a v Kartágu bol prístav
- Štátne zriadenie :otrokárske zriadenie, vojenská diktatúra
- boli vychovávaní k ukrutnosti
- náboženstvo: boh Baal, bohyňa Tanit,... krvavé obete (zločinci, otroci, voj. zajatci)
1. Púnska vojna 264 – 241 pnl
- stret záujmov Kartága a Ríma predstavovalo mesto Massena na Sicílii /zásoby obilia/
- boli to najmä námorné bitky v ktorých mali obe strany veľké straty /Rím prevaha na súši, Kartágo na mori/
- zvíťazili Romania, Kartáginci porazení =>oslabenie a nemali čím zaplatiť žold vojakom =>vypuklo žoldnierske povstanie, ktoré trvalo 3 roky
- Rimania získali Sicíliu a neskôr aj Sardíniu 237 a Korziku 227
- kartáginci založili v Hispánii /dnešné Španielsko/ Nové Kartágo - Cartagena v blízkosti strieborných baní
- Kartágo a Rím sa dohodli, že v Hispánii, v južnej časti bude vládnuť Kartágu – po rieku Iber
medzivojnové obdobie
- púni hľadajú náhradu za Sicíliu
- vojen. Velitelia - Hasdrubal /chcel dobyť Hispániu, potlačil povstanie žoldnierov/
- Hamilkar Barkas / po rieku Iber/
- Hannibal /išiel za rieku Iber/
2. Púnska vojna 218 – 201 pnl
- Hannibal napadol mesto Saguntum, ktoré Rimania vzali pod svoju ochranu
- Rimania žiadali Kartágo, aby bol Hannibal vydaný na potrestanie
- Hannibal s armádou a bojovými slonmi prešiel cez Pyreneje, J Francúzsko, Alpy do severnej Itálie
- cesta bola ťažká, niekoľko slonov zahynulo, stratil takmer polovicu armády ale doplnil ju o obyvateľov prealpskej Gálie, boli proti nemu poslané vojská, ktoré porazil
- 217 pnl – b. pri Trassimenskom jazere – Rím porazený
- v r. 216 pnl pri Kannách – najhoršia porážka Ríma /strata 50 tis. vojakov/
-velenie R. armády (Q.Faboi Maximo) bolo v ťažkej situácii, vyhýbali sa priamym zrážkam s Hannibalom, ničil len jeho menšie zásobovacie oddiely
- 212 pnl – Rimania dobyli Syrakúzy na Sicílii a zahynul vtedy Archymedes
- 211 pnl – Hannibal ante portas, zostal pred bránymi Ríma, no na Rím nezaútočil, žiadal od Kartága financie a poslily
- Rimania vypravili vojsko do Hispánie pod vedením Publia Cornelia Scipiona, ktorý postupne ovládol kartáginské mestá
- 204 pnl – Scipio sa vylodil na území Afriky a Hannibal s vojskom sa musel stiahnuť z Itálie
- 202 pnl – b. pri meste Zama – kartágijské vojsko utrpelo porážku
Kartágo stratilo územia v hispánii, muselo Rimanom odovzdať loďstvo /okrem 10 lodí/, platiť vysoké vojenské odškodné
Hannibal ušiel na V do Malej Ázie, keď mu hrozilo rímske zajatie –> spáchal samovraždu
- 201 pnl – podpísaný mier
Kartágo počas boju s Rímom požiadalo o pomoc Macedóniu, kt. im pomohla => Macedónska vojna s Rímom –> Rím ovl. Macedóniu
3. Púnska vojna 149 – 146 pnl
- Rimania neboli spokojní s existenciou Kartága
- spojencom Rimanov bol numidský kráľ Massinisa, ktorý vyprovokoval pohraničné zrážky s Kartágom
- podľa mierovej zmluvy mohli Kartáginci viesť vojny len so súhlasom Ríma, tak im Rimania vypovedali vojnu
- zhromaždili loďstvo i pozemné vojsko a 2 roky obliehali Kartágo a potom ho dobyli /zapálili ho, zrovnali so zemou a mieto posolili/
=> Rím sa stáva pánom Stredomoria /133 pnl zomiera Pergamonský kráľ (Malá Ázia), bez následníka = odovzdal územie Rímu a ten sa stal IMPÉRIOM/
KRÍZA REPUBLIKY
146 pnl – Rimania obsadili Macedóniu, Grécko – vznikla provincia Achája
133 pnl – získali Pergamonské kráľovstvo, obsadili Malú Áziu i Sýriu = provincia Ázia
- provincia = územie, ktoré Rimania dobyli vo vojne mimo územia Apeninského polostrova
- Rimania získali z provincií otrokov, pôdu, nerastné suroviny, zlato, striebro
- otroci pracovali na veľkostatkoch, v baniach, v kameňolomoch, v remeselných dieľňach, ako domáci sluhovia
Negatívne dôsledky vojen: vojaci boli roztratení po celom svete
doma nemal kto obrábať polia a tie spustli
=> vojaci polia boli predávali bohatým veľkostatkárom, alebo sa zadlžovali
=> z vojnových veteránov sa stávali bezzemkovia
=> oslabovala sa armáda, lebo bezzemkovia nemohli byť v armáde a nemali si za čo kúpiť výzbroj
/veľkostatky = latifundiá/
- patróni boli boháči a mali klientov /bezzemkovia/, ktorým chodili k nemu každé ráno
- - boháč im dal peniaze alebo niečo iné a oni ho potom volili, keďže boli Rimania
REFORMY BRATOV GRACCHOVCOV
- 133 pnl – sa stal tribúnom ľudu Tiberius Gracchus
chcel dať štátnu pôdu bezzemkom – boli by vojakmi /o pôdu mali záujem veľkostatkári a šľachta v senáte a preto nahovorili 1 z tribúnov aby zákon vetoval – neskôr bol zák prijatý/
chcel uskutočniť aj ústavnú reformu – posilniť právomoc ľudového snemu
=> mal nepriateľov a zabili ho
- 123 pnl – tribúnom ľudu sa stal Gaius Gracchus
obnovil pozemkový zákon
snažil sa presadiť tieto zákony: vojenský zákon – štát mal povinnosť zaopatriť vojakom zbrane a výstroj
obilný zákon – každému obyvateľovi prídel múky
súdny zákon – aby v súdoch nezasadali len senátori, ale aj jazdci /ďal.majetní obč/
cestný zákon – výstavba ciest, spojenie Ríma so všetkými časťami
- 122 pnl – zabili G. Graccha
Politická scéna v Ríme sa rozdelila na 2 skupiny
Optimáti – zastupovali záujmy aristokracie, podporovali senát
Populári – opierali sa o ľud. vrstvy a chceli zvýšiť právomoci a postavenie ľud. zhromaždení
Nepriaznivá zahraničná situácia:
- znamenala ohrozenie Ríma
- po smrti kráľa Massinisa, Numídiu rozdelil medzi 2 princov - Jogurta povstal proti Rímu – dal povraždiť italských osadníkov,
vznikla vojna. Spočiatku bola pre Rím neúspešná, nevedeli si s Jogurtom poradiť – oslabená armáda i disciplína
- Gaius Márius - bol zvolený za konzula, uskutočnil vojenskú reformu
- vybudoval profesionálnu armádu
- vojaci dostávali žold od štátu a tiež aj výzbroj a výstroj, ale musel odslúžiť 16 – 20 rokov
- po odslúžení dostali vojaci pôdu
- Gaius Márius porazil Jogurta a ten bol v r. 104 pnl popravený v Ríme
- stal sa obľúbencom svojich vojakov, jeden z najlepších veliteľov
- vrátil sa ako víťaz do Ríma a mal triumfálny sprievod
- S Itália bola ohrozená germánskymi kmeňmi z Gálie /Francúzsko/
- 102-101 pnl – Gaius Márius porazil germánske kmene Teutónov a Kimbrov, tým zachránil Rím
- Gaius bol 6 krát za sebou zvolený za konzula
- v r. 90-87 pnl – vypuklo povstanie Italikov pretože žiadali rímske občianstvo
- rímske občianstvo bolo udelené všetkým italikom, ktorí zostali lojálny voči Rímu a ktorí dobrovoľne zložili zbrane
- 88 pnl – pontský kráľ Mithridates VI. nechal povraždiť 80 tisíc italických obchodníkov v Ázii a vtrhol do Grécka
- Rimania zverili hlavné velenie proti Mithridatovi konzulovi Luciovi Corneliovi Sullovi, no tribúni ľudu a populári chceli za
hlavného veliteľa Gaia Mária
- Sulla sa vypravil ako konzul proti Mithriadatovi, porazil jeho vojsko a zinkasoval od neho vojenskú pokutu
- pokiaľ Sulla bojoval s Mithriadatom, populári a Gaius Márius ovládli Rím, zaviedli teror a prenasledovali Sullových prívžencov
- 82 pnl – Sulla sa zmocnil Ríma a zaviedol proskripcie – t.j. zoznamy svojich nepriateľov a politických protivníkov, ktorí mali
byť beztrestne zabitý a ich majetok mal byť skonfiškovaný
=> Sulla sa stal diktátorom: -posilnil senát, kde dosadil len svojich prívržencov
-moc tribúnov ľudu bola anulovaná, nemali ani právo veta
-správcovia provincií nesmeli prekročiť jej hranice, ani viesť vojnu mimo jej územia
/boli považovaní za zradcov/
- 78 pnl – Sulla zomrel a znovu sa obnovili vojny s pontským kráľom
- Pontského kráľa Mithriadata porazil Pompeius, čím Rím získal ďalšie územia od Čierneho mora až po Eufrat a hranice Egypta
- Pompeius zlikvidoval pirátstvo v Stredozemnom mori
- prejavom krízy rímskej republiky boli aj povstania otrokov
- v 2. st. pnl – došlo k dvom povstaniam otrokov na Sicílii
Spartakovo povstanie /73 – 71 pnl/
- otroci – v Itálii ich bolo veľa, mali bezprávne postavenie : majitelia ich mohli trestať, zabiť, mesmeli uzatvárať manželstvá,
ich deti predávali otrokárom
- mnohí strážili dobytok, preto boli ozbrojení
1/ vzbura – využili to otroci na Sicílii r. 138-132 pnl => vzbúrili sa, bránili sa proti Rimanom
2/ vzbura – r. 104 - 101 pnl – stále na Sicílii bola obilnicou a bolo tu veľa otrokov
3/ vzbura – najväčšie povstanie –> Spartakovo povstanie
- v meste Capua sa vzbúrili gladiátori, ktorí mali krvavými bojmi zabávať rímskych občanov
- niekoľko gladiátorov ušlo pod vedením tráckeho otroka Spartaka na Vezuv. Porazili vojakov, ktorý ich mali priviesť späť,
vzali im zbrane a vytvorili vojenský oddiel –> postupne ich bolo až 10 tis. a porazili ďalšie rímske vojsko
- otroci chceli prejsť na S Itálie, prekročiť Alpy a vrátiť sa do svojich domovov
- Rimania ich však odrezali od severu, tak sa obrátili na juh do Sicílie –> tu ich však rímske vojsko obkľúčilo a definitívne
porazilo => zajatcov ukrižovali pozdĺž Appiovej cesty z Ríma do Capuy /Crasus porazil Spartaka 71pnl/
1 TRIUMVIRÁT
Marcus L. Crassus - porazil Spartakovo povstanie
- bol najbohatší muž v Ríme
- senátori ho nenávideli, závideli mu bohatstvo
Gnaeus Pompeius - výborný vojenský veliteľ
- s nemalými vojenskými zásluhami, porážka kráľa Mithriadata, zničil pirátov,...
- senát odmietol jeho požiadavky /dať vojakom pôdu/, tak sa dostal do sporu so senátom
Gaius Julius Caesar - ambiciózny politik
- dostáva sa na čelo hnutia populárov
- jeho manželka bola Gaia Mária
- dostal sa do nepriateľstva so senátom
- 60 pnl - Pompeius, Crassus a Caesar uzavreli tajnú dohodu namierenú proti senátu
- triumvirát preto, lebo boli traja, hlavou dohody bol Caesar
- dohodli sa, že nikdy nepôjdu proti sebe, budú sa navzájom podporovať
- 59 pnl - Caesar sa stal konzulom
- presadil, aby Pompeiovým veteránom /vojakom/ bola rozdelená pôda a aby provincie v Ázii boli usporiadané podľa Pompeiových návrhov
- Caesarova dcéra sa vydala za Pompeia /bol o 20 rokov starší/
- Caesarovo konzulstvo trvalo 1 rok
- 58 pnl – odchádza ako správca do provincie Gália /Francúzsko/
- 58-51 pnl – prebiehali Galské vojny => Caesar porazil Galské kmene, posunul hranice provincie až po rieku Rýn a pokúsil
sa obsadiť Britániu
- všetky svoje skúsenosti zapísal v diele Zápisky o vojne Galskej – vytríbená latinčina
- bol vinikajúci vojenský veliteľ
- preplavil sa s vojskom na J Británie
- Gália mu priniesla bohatstvo a vojenskú slávu
- 56 pnl – sa Caesar opäť stretol s Pompeiom a Crassom v mestečku Lucca a tam sa dohodli, že Caesar si predĺži správcovstvo Gálie na ďalších 5 rokov a nasledujúci rok Pompeius a Crassus budú konzulmi a po skončení konzulského úradu Pompeius bude spravovať Hispániu a Crassus Síriu
- 53 pnl – Crassus v Ázii padol v boji s Parthmi
- na V Ázie sa rozprestierala nebezpečná Parthská ríša
- vtedy zomrela Caesarova dcéra Júlia => Pompeius sa začína zbližovať so senátom a priateľstvo s Caesarom zaniká
- senát si začal uvedomovať nebezpečenstvo Caesara => vyzval Caesara aby rozpustil svoje légie, ale on odmietol
- povedal „Kocky sú hodené.“
- légie si ponechal a priblížil sa k riečke Rubikon, ktorá tvorila hranice medzi provinciou Gália a Rímom => tiahol na Rím
- senátori utiekli na J
- Pompeius sa priamo do bitky s Caesarom nedostal, utiekol do Grécka a tam sa snažil nazhromaždiť vojsko, no Caesar zlikvidoval Pompeiovych prívržencov v Hispánii a porazil Pompeiovo vojsko v Grécku pri mestečku Farsalos
- Pompeius utiekol do Egypta, kde ho zavraždili dvorania Ptholemaia XII. /Kleopatra bola jeho sestra/
- Caesarovi poslali jeho hlavu vo vreci do Egypta, čo Caesar využil na vpád do Egypta
- pre Caesara bol pobyt v Egypte príjemný
- zamiešal sa tu do sporov o trón, dosadil na egyptský trón Kleopatru, zamiloval sa do nej a mal s ňou syna
- Kleopatra mala veľké ambície stať sa vládkyňou Egypta
- Egypt sa dostal do podriadeného vzťahu k Rímu
- Caesar porazil Pompeiovych synov a prívržencov v S Afrike a v Hispánii
- udelil si titul – imperátor – v zmysle najlepší vojenský veliteľ
Činnosť Caesara v Ríme: - zakladal kolónie
- rozdeľoval pôdu pre svojich veteránov, ale na kolonizácii sa podieľalo 80tis. nezamest. civilistov
- kolónie boli zakladané v provinciách
- bolo obnovené mesto Kartágo a Korint v Grécku
- Kartágo sa stalo reprezentačným mestom
- odpustil úroky za dlhy a ak boli zaplatené, odpočítali sa od celkovej čiastky dlhu
=> stabilizoval finančnú situáciu v Ríme
- vykonával úrad Tribúna ľudu
- rozhodoval o štátnej pokladnici
- menoval senátorov
- počet senátorov zvýčil z 600 na 900
- v provinciách rozdával rímske občianstvo
- zaviedol nový, tzv. „Juliánsky kalendár“ /oneskoroval sa za naším o 10 dní/
- dal postaviť baziliku Júliu
- svätyňu Venuše-matky, nové fórum,...
- bol viac krát menovaný diktátorom, nakoniec získal titul doživotný diktátor
- Kleopatra prišla za ním do Ríma a Caesar získal honosné maniere, ale keď mu priatelia navrhli aby sa vyhlásil za kráľa
Ríma odmietol, pretože nechcel aby bolo z Ríma kráľovstvo
- 44 pnl – Caesar bol zavraždený
- po jeho smrti vypukli v Ríme ľudové nepokoje a ako obrancovia Caesarovho režimu vystúpili Marcus Aurelius /jeho priateľ/
a adoptívny syn Octavianus
- snažili sa Caesarovych nepriateľov vypátrať a zničiť- 43 pnl – 2 TRIUMVIRÁT
- tvorili ho : Marcus Antonius – dostal V provincie aj s Egyptom
Octavianus – ostal v Ríme a spravoval provincie Gáliu a Hispániu
Lepidus – dostal Afriku okrem Egypta
- znova hrozilo povstanie otrokov na Sicílii
- Octavianus mal najvýznamnejšie postavenie, zabránil povstaniu otrokov
- Senát mu z vďačnosti udelil doživotné práva Tribúna ľudu a na fóre mu postavili zlatú sochu
- 36 pnl – Marcus Antonius /zamiloval sa do Kleopatry a mal s ňou aj deti/ bol porazený na V Partmi
- 32 pnl – Octavianus zverejnil závet Marca Antónia, ktorý svoj majetok poručil Kleopatre a ich spoločným ďeťom
- Marcus Antonius a Kleopatra boli vyhlásený za nepriateľov Ríma /privlastnili si majetok Ríma/
- k rozhodujúcej bitke medzi rímskym loďstvom a loďstvom Kleopatry sa uskutočnila 31 pnl v Jadranskom mori pri Myse Aktium
- samovražda Kleopatry a Antonia nástup samovlády Octaviána => končí éra republiky
RÍMSKE CISÁRSTVO /27 pnl – 476 nl/
Principát
27 pr.Kr. – 14n.l.
Oktavianus
- ponechal všetky republikánske úrady, bol označený za 1,občana štátu po lat. princeps – (vláda 1 občana )
- Senát dal Octavianusovi – Octavianus prijal najvyššiu prokonzulskú právomoc t.j., bol najvyšším veliteľom Rímskej armády
- spravoval provincie napr. Egypt, Gáliu, Hispániu prostredníctvom svojich legátov.
- do starých provincií, ktoré spravoval senát poslal svojich splnomocnencov tzv. prokurátorov
- dostal doživotné konzulské pocty
- doživotné práva tribúna ľudu
- stal sa cenzorom
- predsedal senátu
- zvolával ľudové snemy
- vydával edikty (listiny )
- bol najvyšším kňazom pontifex maximus- riadil náb. život v Ríši
- používal tiež titul imperátor a senát mu udelil aj titul Augustus (požehnaný, otec vlasti).
- môžeme ho považovať za 1 cisára
- vyhlásil sa za syna Božského Caesara, lebo vyhlásil Caesara za Boha. –>z toho pomenovanie Cisár
- Octavianus disponoval 25 légiami, ktoré pôsobili najmä v provinciách a založil Prétoriánsku gardu – osobná stráž
- vojny rozbili rímske mravy, rozpadli sa rodiny, upadala viera v bohov => s nažil sa o obnovu morálky a náboženstva
- historik Titus Livius – Dejiny Ríma od založenia mesta
- Publius Vergilius Maro – Aeneas
- Augustus podporoval chudobných, rozdeloval im obilie a peniaze, organizoval gladiátorské hry
- 9 nl – bitka pri Teutoburskom lese – Rimania utrpeli porážku s Germánmi
- pontifikát – vláda éry pápeža
- rímske provincie vzniknuté za vlády Octaviána: Panónia (Maďarsko, Juhoslávia), Norikum (Rakúsko, Švajčiarsko)
- za jeho vlády sa narodil Kristus
- po jeho smrti, nastúpil na trón syn jeho manželky Tiberius
Dynastia Juliánsko- claudiovská
Tiberius (14 – 37)
- presunul právomoci ľudového snemu na senát
- zvýšil dane
- skrátil podpory a hry
- od začiat. 20 rokov zaviedol teror
- bol dosť lakomý
- prvý z Rimanov stúpil na územie Slovenska.
- odišiel z Ríma na ostrov Capri, kde bol zavraždený
- nemal nástupcu
Caligula (37 – 41) ( „Čižmička“)
- jeho otec vojenský vojvoda, rodina chodila s ním
- mal sadistické sklony
- od malička ho obliekali do vojenských šiat a dávali mu čižmy
- zaviedol teror (prenasledoval senátorov, odsúdencom konfiškoval majetok)
- bol zavraždený prétoriánmi
Claudius (41- 54) – bol koktavý a krívajúci
- zreformoval súdnictvo
- posilnil zásobovanie Ríma potravinami
- dal vybudovať vodovody
- prístav Ostiu
- vybudoval úradnícky aparát pre správu ríše
- za jeho éry boli prijatí do verejnej správy aj nerimania z provincií
- získal aj nové provincie:Britániu, porazil Trákov a pripojil provinciu Maretániu a dal vybudovať na strednom Dunaji opevnenia Vindobona (Viedeň) a pevnosť Karnuntum (hranice so Sloven.)
- jeho nešťastím bola jeho 2. manželka Agripína, otrávila ho hríbmi pri večeri a na trón sa dostal jej syn Nero.
Nero (54-68)
- jeho vychovávateľom bol filozof Seneca
- mal 15. keď sa stal cisárom
- do 20 . bol normálny
- po 20, sa množia okolo Nera škandály, prejavujú sa jeho psychické a sexuálne úchylky
- usporadúva rôzne hry, divadlá, slávnosti
- dal budovať novú rezidenciu: Zlatý dom – čo znamenalo odčerpávanie štátnych financií
- dal zabiť svoju matku Agripínu
- v r. 64 dal podpáliť Rím (obvinení boli z toho kresťania a vtedy sa prvý krát boli prenasledovaní kresťania)
- za jeho vlády bol popravený sv. Peter a sv. Pavol
- svoju 1. manželku poslal do vyhnanstva
- zobral si druhú manželku, ktorá s ním čakala dieťa a on ju kopol, ona potratila a zomrela
- senát ho vyhlásil za nepriateľa rímskeho ľudu.
- pred tým ako spáchal samovraždu povedal: „Pozrite ako umiera umelec“
- v 66 – vypuklo v Júdei Židovské povstanie, ktoré potlačil Vespasiánus.
Flaviovská dynastia
Vespasiánus (69-79)
- jeho syn Titus potlačil povstanie v Júdei a zničil Jeruzalem
- podporoval obchod a remeselnú výrobu
- zaviedol nové dane
- začal s výstavbou Kolosea (gladiátor + šelmy, 70 tis divákov)
Titus (79-81)
- za jeho éry prišlo k výbuchu sopky Vezuv – zničenie mesta Pompeje (živá ukážka rímskej kultúry )
- dal zbúrať Jeruzalemský chrám ??
Domiciánus (81-96)- druhý Vespasiánov syn
- zaviedol režim úplnej samovlády
- žiadal aby ho nazývali Pánom, čo zn. titul-Dominus
- prenasledoval senátorov aby skonfiškoval ich majetok
- zavraždený prétoriánmi
ukončila sa vláda Fláviovcov
- 96-98 – vládol cisár Nerva, ktorý za svojho nástupcu , adoptoval vojvodcu Trajána pochádzajúceho z Hispánie
Adoptovaní cisári - Zlatý vek Rímskeho impéria
Trajánus (98-117)
- rímska ríša dosiahla najväčší územný rozmach
- porazil na dolnom Dunaji Dákov, na území Moldavska a Besarábie dal vybudovať Traiánove valy, porazil Partov v Mezopot.
- dobil Sinajský polostrov =>provincia Arábia
- zomrel v Malej Ázii
- zaviedol systém kurátorov – revízorov pre jednotlivé oblasti a mestá
- 1/3 majetku senátorov nariadil odovzdať stredným a malým vlastníkom pôdy
- znížil daňovú povinnosť
- zriadil štátne fondy na podporu sirôt
- podporoval stavebnú činnosť
- adoptoval Hadriána
Hadriánus (117 - 138)
- zriadil cisársku radu – zložená z právnikov – jeho poradcovia
- vydal aj zbierku zákonov Večný edikt
- presadzoval finančné úspory a vyžadoval presný štátny rozpočet
- vzdal sa území v Mezopotámii, ktoré dobil Trajánus
- v Británii dal vybudovať Hadriánov val
- pozdĺž Dunaja dal vybudovať systém opevnení vojenských táborov a strážnych veží => Limes Romanus, prechádzala cez územie SVK (Rusovce, Devín, Stupava, Cífer, Pác, Iža, Bratislavský hradný kopec, Milanovce)
Antónius Pius /zbožný/ (138 - 161)
- zaviedol spravodlivý daňový a súdny systém
- dal vystavať ďalšie pohraničné opevnenia
- adoptoval svojich nástupcov
DVOJVLÁDIE (161 - 169)
Marcus Aurelius + Lucius Verus
- 169 – Lucius Verus odstúpil a Marcus Aurélius vládol až do roku 180
- Marcus bol schopnejší
- ríša bola ohrozená Parthmi a Germánskymi kmeňmi => vvypukli Markomanské vojny
- Markomani sídlili v Čechách
- Kvádi sídlili na Slovensku
- 172 – 173 – prenikli rímske vojská vedené Marcom Auréliom na územie SVK
- pamiatka – nápis na Trenčianskej skale z roku 179 – obsahuje informáciu: V tábore Laugaricio (Trenčín) táborila druhá pomocná légia, ktorej velil legát Valeriánus Maximiliánus
- Marcus Aurélius napísal na brehu Hrona svoje filozofické dielo Hovory k sebe samému
- 180 – Marcus Aurélius zomrel vo Vindobone (Viedni) na mor
Commodus (180 - 192)
- uzavrel mier s Germánmi /koniec Markomanských vojen/ a vrátil sa späť do Ríma
- 192 prétoriánmi zabitý
Dynastia Severovcov 193 – 235
Septimus Severus (193-211)
- zaviedol poriadok v ríši
- potlačil povstania v provinciách
- po jeho smrti obdobie politickej, spoločenskej, hospodárskej a morálnej krízy
- nedostatok otrokov - vzniká kolonát – prenajímanie pôdy slobodným roľníkom - kolónom
- inflácia rímskych mincí
- pustnutie obchodných ciest
- hospodársky rozkvet provincií na úkor Itálie a Ríma
- snahy provincií osamostatniť sa
- boje o trón
- neustále útoky barbarských kmeňov
NESKORÉ CISÁRSTVO
Diokletián (284 - 306)
- zaviedol systém vlády zvaný dominát => cisár sa stáva neobmedzeným vládcom nad všetkými obyvateľmi ríše
- rímsky cisári bežne používali titul Dominus et Deus (Pán a Boh)
- moc cisára už neobmedzoval ani senát
Diokletiánove reformy:
Reforma organizácie štátu => celé územie rozdelil na provincie, kt. vytvárali diecézy a prefektúry
- na čele provincií a jednotlivých častí stáli úradníci, ktorí mali len civilnú moc
- vojenskú správu oddelil od civilnej
- veľké légie rozdelil na menšie časti aby zabránil uzurpáciám moci
- časť vojska umiestnil na hraniciach do stálych táborov, 2. časť posielal na miesta ohrozené nepriateľ. vpádmi
- chcel zabrániť tomu, aby sa velitelia nechali vyhlásiť za cisárov, preto si vybral spoluvládcu a každý z nich aj nástupcu => vládli súčasne 4 cisári = systém vlády tetrarchia
Diokletiánova hospodárska reforma => dal spracovať súpis cien všetkých produktov
- určil pevné ceny každého výrobku na území celej ríše –> reforma nebola úspešná, lebo sa nebrali do úvahy rozdielne podmienky na pestovanie, al. náklady na výrobu
- zaviedol nové peniaze – zlaté mince –SOLIDY
- Diokletiánov chrám je na území Chorvátska (Split)
Konštantín Veľký (306 - 337)
- v r. 305 sa Diokletianus vzdal svojho postavenia
- začala sa občianska vojna o nástupcu
- Konštantín vyhral a od 321 – vládol ako jediný cisár (306 - 337)
- 303 – vybudoval 2. hlavné mesto ríše Konštantínopol
- výhodná poloha – vznikol z gréckej osady Byzantion
- Konštantín ako 1. začal na politické ciele používať kresťanstvo
- 301 – 305 – prenasledoval kresťanov
- 313 – v Miláne vydaný zákon, kt. povolil kresťanstvo a kresťania mohli vyznávať svoju vieru ako ostatní veriaci (Milánsky Edikt) - 325 – zvolal do mestečka Nikaia v Malej Ázii, zhromaždenie biskupov, z celej ríše, na ktorom prijali základné články kresťanskej
viery – kresťanstvo bolo vtedy už rozšírené
- existovali samostatné obce, na čele s biskupmi
- sídlili vo všetkých mestách v Konštantínopole, v Ríme, Nikomédii
- kresťanská cirkev
- preberala organizačnú štruktúru Rímskej ríše a prispôsobila sa požiadavkám štátnej moci
- preberala iné funkcie:
- starala sa o chudobných, biskupi postupne získavali súdne kompetencie
- kresťanstvo podporili aj Konštantínovi synovia a nástupcovia
- v 2. polovici 4 st. – útočili na ríšu rôzne kmene, preto si cisári priberali spoluvládcov, aby zabezpečili obranu územia na viacerých stranách
ROZDELENIE RÍŠE
- 395 – cisár Theodósius (395 - 379)
- rozdelil ríšu na 2 časti, každú z nich zveril jednému synovi
- V časť – po grécky, Arcadius, mesto Konštantínopolis
- Z časť – po latinsky, Honorius, Ravenna, Miláno
BARBARIZÁCIA A SŤAHOVANIE NÁRODOV
- 1 tis. nl.- migračné pohyby,
- veľké sťahovanie národov prebiehalo 4. – 7. st. – podieľalo sa na ňom romanizované obyvateľstvo bývalej Západorímskej
ríše, románsko-grécke obyvateľstvo Východorímskej ríše, kmene Germánov, Slovanov, Keltov, Trákov, turkotatárske, ugrofínske, baltské, sarmatské, berberské a semitské kmene
- postupne sa kryštalizovali jednotlivé etnolingvistické druhy – germánsky, románsky, slovanský, ugrofínsky, baltský
- pohyb Hunských kmeňov spôsobilo sťahovanie ďalších kmeňov, pohybovali sa smerom z Ázie a smerovali do Vých-rím ríše
- v Ruskom a Baltskom priestore , zničili huni Ostrogótsku ríšu a spôsobili aj pohyb Vizigótov, ktorí v roku 375 prekročili hranice Východorímskej ríše
- Vizigóti sa dohodli s panovníkom a usadili sa v Trácii
- stali sa z nich federáti = spojenci, ktorí sa mali zúčastňovať na obrane Rímskej ríše
- pre zlé zaobchádzanie vypuklo povstanie Vizigótov, ktorí prenikli aj do Západorímskej ríše a pod vedením náčelníka Alaricha
dobyli a vyplienili Rím – 410
- totálna likvidácia rímskej aristokracie
- Vizigóti pokračujú ďalej do Hispánie (Vizogotské kráľovstvo do 8. st)
ZÁNIK ZÁPADORÍMSKEJ RÍŠE A BARBARSKÉ ŠTÁTY
- od pol. 5. st sa v Panónii usadili kočovní Huni, na čele s náčelníkom Atilom – podnikali lúpežné nájazdy do S Itálie a Z EU
- 451 – boli Huni porazení na Katalánskych poliach spojenými vojskami germánskych kmeňov a Vizigótov
- 453 – po smrti Atilu sa Hunskí kmeňový zväz rozpadol
- Atila prezývaný Boží bič /surový/
- objavuje sa ďalší kočovný kmeň Vandali – germánsky
- z Európy prenikli do Afriky – vodca Geiserich
- obsadili Kartágo a Hippo a odtiaľ prenikli do Itálie a 2 týždne plienili Rím 455
- 476 – barbarské germánske vojská pod vedením Odoakara obsadili Rím, Odoakar zosadil posledného Západorímskeho cisára Rómula Augustula z trónu
- vyhlásil sa za vládcu Itálie => zánik Západorímskej ríše
Fungovala Váchodorímska ríša
- 493 – Ostrogóti dobyli Odoakarov štát a ich vodca Teoderich založil v S Itálii Ostrogótsku ríšu s hlavným mestom Ravena
- asi po 60 rokoch sa územia Talianska zmocnil byzantský cisár Justinián I. a 568 – vtrhli do Talianska Longobardi, ktorých v 8 st. porazil franský kráľ Karol Veľký: Taliansko sa dostalo do rúk Karolovcov
- na územie VB prenikli germánske kmene Anglov, Sasov, Jutov
- na územie Fr a Nem kmene Frankov, Sasov, Burgundov
