Metod bol arcibiskupom veľkomoravským a panónskym. Nemeckí kňazi na čele s Wichingom útočili na Metoda. Wiching dal urobiť falošnú pápežskú bulu, v ktorej sa odsudzoval Metod a jeho učenie. Metod predložil pravú bulu, ale keď Wiching trval na svojom, napísal Metod začiatkom roku 881 pápežovi list, aby sa presvedčil o pravde. Ten ho ubezpečil, že nikomu nevydal iné pokyny... Metod zomrel v roku 885. Po jeho smrti sa vedenia moravskej cirkvi ujal Wiching. Domácich kňazov potom väznili alebo vyhnali. Metodovi učeníci sa uchýlili do Bulharska a v rozvíjaní slovanského písomníctva pokračovali pri jazere Ochrid.

Roku 882 vpochodoval Svätopluk ako spojenec Karola III. do Východnej Marky a vyhnal odtiaľ grófov Viliama a Engelšalka. Títo utiekli k ich spojencovi v Panónii Arnulfovi Korutánskemu. Svätopluk, keďže nedosiahol u Arnulfa vydanie nepriateľov, vpadol roku 883 s veľkým vojskom do Panónie a spustošil ju. Podobný vpád zopakoval aj o rok. Po úspešných bojoch s Arnulfom získal väčšiu časť Panónie, ktorú v rokoch 883 a 884 pripojil k Veľkej Morave. Cisár Karol III. sa po týchto

udalostiach stretol so Svätoplukom vo Viedenskom lese neďaleko Tulnu, aby ho uzmieril. Zároveň mu potvrdil dobytie Panónie. Svätopluk mu sľúbil, že do konca života nevpadne na franské územie–bol znova vyjednaný trvalý mier medzi Východofranskou ríšou a Veľkomoravskou ríšou. Roku 885 potom Svätopluk uzavrel aj mier s Arnulfom Korutánskym.

Roku 888 zomrel Bořivoj I., knieža Čiech, a Svätopluk sa stal aj panovníkom Čiech v mene neplnoletých Bořivojových synov. Túto nadvládu nad Čechami uznal Arnulf Korutánsky roku 890. Svätopluk nato pripojil k svojej ríši aj Lužice. Keď Arnulf zosadil svojho strýca cisára Karola III. a sám sa ujal vlády, nevzdal sa nádeje získať Veľkú Moravu, hoci sprvu sa snažil žiť so Svätoplukom v mieri. Výprava kráľa Arnulfa proti polabským Slovanom, ktorú podnikol v roku 889, bola neúspešná, preto sa usiloval zlepšiť vzťahy s kráľom Svätoplukom. V roku 891 vysiela na Moravu poslov so žiadosťou o obnovu mieru na ďalšie roky a o rok neskôr znovu žiada Svätopluka, aby sa s ním mohol zísť. Ale ani tejto žiadosti Svätopluk nevyhovel. Medzitým sa nemecká diplomacia snažila rozleptávať veľkomoravský štát zvnútra, čo sa jej podarilo tým, že protivníci slovanskej bohoslužby dosiahli, že Štefan V. po Metodovej smrti zakázal používať sloviensky jazyk. Dokonca sa mu podarilo u Svätopluka presadiť, aby vypovedal slovanských kňazov z krajiny. Tí sa uchýlili do Bulharska, Chorvátska a Byzancie.

Arnulfovi zatiaľ začal získavať spojencov pre vojenskú výpravu proti Veľkej Morave. V júli 892 vznikol nový veľký konflikt, pri ktorom Arnulf poslal proti Svätoplukovi bavorské, franské a švábske vojská, ako aj vojská Braslava. Keď sa ukázalo, že tieto vojská nestačia, najal si Arnulf aj staromaďarské vojská. Napriek tomu však Veľká Morava všetky tieto vojská porazila. Konflikty s Arnulfom znova vypukli v rokoch 892 a 893. Kráľ Svätopluk úspešne odolával všetkým útokom a obránil svoju krajinu.

Svätopluk zomrel roku 894. Keď zomieral, rozdelil svoju krajinu na tri časti a svojim trom synom zanechal po jednej časti. Prvého, Mojmíra II. ustanovil za veľkoknieža, ostatných dvoch však, aby boli pod vládou prvého syna: Svätopluk II. Dostal do léna Nitrianske kniežatstvo a tretí syn, Pre(d)slav, zas dostal do léna pravdepodobne Bratislavu s okolím.

894 (Fuldské anály)

„Svätopluk, knieža Moravanov a nádoba všetkej vierolomnosti, keď všetky krajiny s ním susediace úkladmi a ľsťou rozvrátil a bažiac po ľudskej krvi obkľúčil, napokon napomínajúc svojich, aby sa nestali milovníkmi mieru, ale radšej nepriateľmi susedov, nešťastne dožil svoj posledný deň...“ Krátko po roku 894 došlo medzi synmi k roztržke a začal sa rozpad Veľkej Moravy.