Svätoplukova ríša

Dátum Svätoplukovho narodenia nie je známy, odhaduje sa približne na rok 830 (meno Svätopluk má slovanský pôvod a jeho význam je "silný v plukoch", "veľký medzi bojovníkmi"). Bol synovcom kniežaťa Rastislava. V polovici 9. storočia sa stal kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva. V roku 867 dal Rastislav Nitrianske kniežatstvo (čiže celú východnú časť Veľkej Moravy), Svätoplukovi aj do léna. Svätopluk bol Rastislavovým spoluvládcom. Fuldské anály napríklad spomínajú Nitrianske kniežatstvo ako „krajinu Svätopluka“ a odlišujú ho od Rastislavovej Moravy. Svätopluk, mladý, smelý, bezohľadný a ctižiadostivý, s mimoriadnymi schopnosťami a štátnickým duchom, mal na zreteli predovšetkým veľmocenské veľkomoravské záujmy. Už ako sídelné knieža pripojil k svojmu panstvu niektoré oblasti na juhu a východe. Vládol nezávisle a jeho panstvo franské pramene už v tomto čase honosne nazývajú kráľovstvom. Tak Rastislav ako aj Svätopluk museli v rokoch 868 a 869 odraziť východofranské útoky. Svätopluk sa však rozhodol spojiť s Karolmanom proti Rastislavovi, kvôli mocenským záujmom a možno aj za niečo iné prechovával nenávisť voči Rastislavovi. Roku 870 Svätopluk prešiel na stranu nepriateľa a uznal východofranskú zvrchovanosť nad jeho Nitrianskym kniežatstvom.

r. 870 (Fuldské anály o zrade Svätopluka a následnom zajatí Rastislava Frankami)

„Svätopluk, synovec Rasticov, majúc na zreteli vlastné záujmy, vzdal sa Karolmanovi spolu s dŕžavou, ktorú spravoval. Preto sa Rastic veľmi nahneval, synovcovi tajne strojil úklady a rozkázal ho na hostine nič netušiaceho zabiť; avšak s Božou milosťou vyviazol z nebezpečenstva smrti. Lebo prv ako vošli do domu tí, ktorí ho chceli zabiť, na znamenie dané mu akýmsi zasvätencom do tohto úskoku, vstal z miesta hodovania a akoby zaujatý lovom so sokolmi unikol pripraveným nástrahám. Rastic však, vidiac, že jeho lesť bola prezradená, s vojakmi sledoval svojho synovca, ako by ho zajal; avšak spravodlivým rozhodnutím Božím chytil sa do slučky, ktorú
nastrojil; bol totiž týmto svojím synovcom zajatý, sputnaný a odovzdaný Karolmanovi..."

Rastislav bol v novembri 870 odovzdaný Východným Frankom, ktorí ho dali oslepiť a strčili ho do väzenia. Okrem toho poslali vlastných ľudí (grófov Viliama a Engelšalka) do Rastislavovej Moravy (čiže západnej Veľkej Moravy) ako regentov. Svätopluk na Slovensku, ktorý dúfal, že sa teraz sám stane vládcom aj v Rastislavovej časti ríše, odmietol uznať túto východofranskú okupáciu...

r. 871 (Fuldské anály o zrade Svätopluka a následnom zajatí Rastislava Frankami)

„Svätopluk, Rasticov synovec, obvinený u Karolmana zo zločinu zrady, bol uvrhnutý do žalára. Moravskí Slovieni však domnievajúc sa, že ich knieža zahynulo, ustanovili si za vládcu istého kňaza, príbuzného tohto kniežaťa, menom Slavomíra, hroziac mu smrťou, ak neprijme vládu nad nimi. Ten okolnosťami donútený dal im súhlas, že sa pustí do boja proti Karolmanovým vojvodcom, Engelšalkovi a Vilhelmovi, a vynasnaží sa ich zo zaujatých hradov vyhnať. Tí však, bojujúc proti nepriateľovi s rovnakým zámerom a pobijúc niekoľkých z jeho vojska, jeho zahnali na útek...