Cesta k 2. svetovej vojne

CESTA K 2. SVETOVEJ VOJNE

Úsilie o upevnenie medzinárodného povstania ČSR

Po vzniku republiky stála veľmi ťažká úloha medzinárodne ju upevniť. Nemecko podporovalo hnutie českých Nemcov a odtrhnutie sa od ČR. Maďarsko si robilo územné nároky na územie Slovenska. Rakúsko sa usilovalo o pripojenie južných oblastí Čiech a Moravy. S Poľskom sme mali dlhodobý spor o Tešínsko. Maďarsko svojimi územnými národmi ohrozovalo Československo, Rumunsko, Juhosláviu. Preto bol medzi týmito krajinami podpísaný blok zmlúv, ktorý sa volal MALÁ DOHODA.
-jej úlohou bolo zabezpečiť bezpečnosť malých štátov v strednej Európe a na Balkáne. Hospodárska situácia sa nemohla zaobísť bez Nemecka a Ruska, preto sa v roku 1922 koná konferencia európskych štátov. Skončila sa nezdarom, ale došlo k zblíženiu Sovietskeho Ruska a Nemecka.
1925 – medzinárodná konferencia...Francúzsko priznáva že nie je schopné zabezpečiť ochranu hraníc Československa a Poľska.

Nemecký nacizmus

30. januára 1933 sa dostal k moci Adolf Hitler – vodca nacistických strán. Bola to najútočnejšia, najrituálnejšia politická strana v Nemecku. Hlásala zásady nemeckej nordickej rasy a rasovú neznášanlivosť. Bola to antisemitská protižidovská strana. Opierala sa o svoje teroristické oddiely SS a SA . Hitler svoje útočné plány zverejnil vo svojej knihe Mein Kampf – môj boj.
Hitlerovým dielom bolo:
1.vytvorenie veľko-nemeckej ríše, malo do nej okrem Nemecka patriť Rakúsko, Čechy, Morava a časť Poľska
2.ovládnuť západnú Európu
3.zaútočiť na sovietsky zväz, aby dosiahol svoj cieľ v októbri 1933
Nemecko opustilo mierovú konferenciu, ktorá rokovala o odzbrojení.

Ohrozenie Československa Hitlerovským Nemeckom

Útok proti Česko-slovensku bol jedným z hlavných Hitlerových politických cieľov. Rozhodol sa využiť Nemecké menšiny v zahraničí. U nás to bola sudeto-nemecká strana KONRADA HEINLEINA, tá sa stala roku 1935 najsilnejšou politickou stranou Česko-slovenska. Aby vyvážala svoju jednostrannú orientáciu na Francúzsko, hľadala spojenie so ZSSR. Obe krajiny v júni 1934 nadviazali diplomatické styky a v máji 1935 podpísali zmluvu o vzájomnej pomoci.

Mníchovská dohoda

12. marca 1938 obsadila nemecká armáda Rakúsko a Hitler vyhlásil ANŠLUS – násilné pripojenie Rakúska k Nemecku. Tak sa Rakúsko stalo súčasťou Nemecka. Po Rakúsku sa Hitler sústredil na likvidáciu Česko-Slovenska. Tento zásah mal krycí názov zelený prípad (fall grun). Zámienkou na zásah proti Československu si Hitler vzal ochranu nemeckého obyvateľstva. Heinlunovi dal príkaz klásť Československu nepriateľské požiadavky. Teda išlo o rozbitie republiky. Nemci začali vyvolávať nepokoje a Hitler presúval svoje vojská k Česko-slovenským hraniciam. 29. septembra 1938 sa v Mníchove stretli zástupcovia Nemecka, Talianska, Rakúska a Francúzska, aby rozhodli o Československu bez Československa. Mníchovská konferencia rozhodla aj o tom, že Československo odstúpi Maďarsku južné oblasti. O južnej časti rozhodla Viedenská arbitráž. Hitler a Musolini rozhodli, že južné oblasti Slovenska budú pripísané k Maďarsku. Nemecko si pripojilo Petržalku a obec Devín. Československo ostalo pod mocenstvom kontroly Nemecka.
2. svetová vojna

Bola to najbrutálnejšia, najkrvavejšia a najhoršia vojna v dejinách. Zahynulo v nej 50 miliónov ľudí z toho 20 miliónov Rusov. Nemecký agresor vyvražďoval okrem ruského obyvateľstva aj židov, cigánov a slovanské obyvateľstvo. V koncentračných táboroch zahynulo 11 miliónov ľudí. Vojny sa zúčastnilo 61 štátov a približne 110 miliónov vojakov.

AGRESORY
Nemecko, Taliansko, Japonsko
- k ním sa neskôr pridali fašisticky orientované štáty: Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Fínsko i Slovensko.

SPOJENECKÉ KRAJINY
Veľká Británia, USA, Francúzsko, ZSSR

NEUTRÁLNE ŠTÁTY
Švajčiarsko, Švédsko, Írsko, Portugalsko

ETAPY
1. etapa - 1.septembra 1939 do 22. júna 1941
2. etapa - 22. júna 1941 do 1942/1943
3. etapa - 1942/1943 do 7/8 mája 1945
4. etapa - 7/8 mája 1945 do 2. septembra 1945-koniec


1.etapa

Sovietsky zväz uzavrel v Moskve 23. augusta 1939 sovietsko – nemecký pakt o neútočení – tzv. Ribentropov Molotov pakt.
V piatok 1. septembra 1939 o 4.45 bez vypovedania vojny zaútočilo Nemecko na Poľsko. Anglicko a Francúzsko v súlade zo zmluvnými voči Poľsku 3. septembra 1939 vyhlásili nemeckú vojnu. Tým sa začala 2. svetová vojna.


Roky nenásytnosti

Anglicko a Francúzsko síce 3.9.1939 vyhlásili Nemecku vojnu, ale neposkytli Poľsku ozbrojenú pomoc a namiesto ofenzívy vyhlásili blokádu Nemecka...táto vojna sa nazývala čudná. Nemecká armáda nato odpovedala ponorkovou vojnou. Na základe vnútených zmlúv boli umiestnené aj v pobaltských republikách – v Litve, Lotyšsku, Estónsku. Poľsko kapitulovalo koncom septembra 1939 a územie bolo rozdelené na 3 časti: severozápad – k Nemecku, východ – k ZSSR, južné oblasti – vytvorili generálny gouverment so sídlom v Krakove.

Anglicko a Francúzsko rozpútali otvorenú protisovietsku kampaň medzi Fínskom a ZSSR. Skončila sa podpísaním mieru v marci 1940. 9. apríla 1940 nemecké vojská vyhlásili námorný a letecký výsadok v Dánsku a ešte v ten deň ho obsadili. V rovnakom čase sa začala invázia do Nórska, kapitulovalo 9. júna 1940. Začiatkom mája 1940 nemecké vojská zaútočili na Holandsko, Belgicko, Luxembursko. Táto blesková vojna bola založená na rýchlom a mohutnom útoku dobre vycvičenej armády. Nemci rýchlo postupovali na napadnutie Francúzska 14. júna 1940 bez boja obsadili Paríž a 22. júna 1940 Francúzsko kapitulovalo. V lete Nemci zaútočili na Anglicko v leteckej vojne o Anglicko sa odpor Britov nepodarilo zlomiť nielen zásluhou vynálezu radaru ale aj zásluhou Winstona Churchila.
2. etapa

22. júna 1941 porušilo Nemecko pakt o neútočení a s vojenskou pomocou satelitných spojencov bez vypovedania zaútočilo na sovietsky zväz. Nemecké vojská postupovali troma hlavnými smermi: -Moskvu, Leningrad, Kyjev.
Leningrad sa koncom septembra dostal do obkľúčenia, počas ďalších 900 dní blokády zomrelo hladom, zimou a bombardovaním 800 000 obyvateľov. Útok na hlavné mesto Moskvu sa za cenu veľkých obetí podarilo zastaviť až v decembri 1941. Pripojením ZSSR k atlantickej charte v septembri 1941 vznikla koaličná Veľká trojka (GB, USA, ZSSR) bojujúca proti štátom „osi“ ( Nemecko, Taliansko, Japonsko) . Japonsko chcelo roku 1941 ovládnuť východnú Áziu a Tichomorie. 7. decembra 1941 letecky napadlo námornú základňu USA Pearl Harbor na Havajských ostrovoch. Vstupom USA do bojov sa vojna rozšírila takmer na celú zemeguľu.

Anglicko navrhovalo vytvoriť 2 front cez Balkán, nakoniec však zvíťazil plán vytvoriť 2 front na západe. Nemci sa pripravili na očakávané vylodenie spojencov vybudovaním obranného systému tzv. Atlantického valu. Operácia Overload sa 6. júna 1944 vydarila. Veliteľom bol americký generál Dwight Eisenhower. V auguste vypuklo povstanie v Paríži a do septembra bolo obsadené Francúzsko a veľká časť Belgicka. Červená armáda do leta 1944 oslobodila celé územie ZSSR a vstúpilo do Poľska. Vo Varšave vypuklo protinacistické povstanie, zahynulo 180 000 obyvateľov a mesto bolo na rozkaz Hitlera takmer úplne zničené. Juhoslovanská oslobodzovacia armáda na čele s maršalom Titom oslobodila územia bývalej Juhoslávie a spolu s červenou armádou aj Belehrad. Atentát na Hitlera sa nevydaril. Naopak vyzval armádu i nemecké národy na zúfalý odpor. Poslednou veľkou nemeckou vojenskou operáciou boli boje v Ardenách. Po jej neúspechu sa Nemci už len bránili.


3. etapa

Na konferencii Veľkej trojky v Jalte na Kryme vo februári 1945 sa mali riešiť záverečné operácie i povojnové problémy. Nastali nezhody pri riešení hraníc i vlády v Poľsku. Stalin, Churchill, Roosevelt sa napokon dohodli na zvolaní konferencie Spojených národov do San Francisca, kde mal byť prijatý definitívny text Charty Organizácie Spojených národov. OSN sa mala stať organizáciou na mierové riešenie.


4. etapa – Kapitulácia Nemecka

V apríli 1945 Červená armáda uskutočnila útok na Berlín a 2. mája ho dobila, niekoľko hodín pred tým Hitler spáchal samovraždu. 5 mája vypuklo Pražské povstanie a Sovietsky zväz uskutočnil svoju poslednú operáciu.
Nemecko kapitulovalo 2 krát:
1.7. mája 1945 v Remeši
2. 8. mája 1945 v Berlíne
Na druhý deň Sovietsky zväz oslobodil Prahu, koniec 2. svetovej vojny.


Konferencia

Na spojených konferenciách sa zúčastnili 3 najmocnejší spojeneckí muži:
-prezident USA – F. Roosevelt
-britský ministerský predseda Churchil
-sovietsky vodca Stalin
Túto historickú trojku nazvali Veľká trojka
1.TEHERÁN – november - december 1945
- prerokúvali inváziu do západnej Európy. Mala sa konať najneskôr v máji 1944, realizovala možný vstup Sovietskeho zväzu do vojny proti Japonsku a hovorilo sa o povojnovom usporiadaní hraníc.
2.KVEHEK – konala sa v auguste 1943, zúčastnili sa jej Churchill a Roosevelt a hovorilo sa o plánoch na deň D.
3.JALTA – február 1944, Sovietsky zväz súhlasil so vstupom do vojny proti Japonsku.
4.POSTUPIM – konala sa 17. júla – 2. augusta. Nemecko malo byť rozdelené na 4 okupačné zóny- americké
- sovietské
- britské
- francúzske


Židovská otázka v SR

Prvé opatrenia obmedzujúce práva židov prijala už autonómna vláda v roku 1938. 14. marca 1939 sa protižidovské opatrenia zostrili. Bolo vydaných mnoho zákonov a opatrení, ktoré ich zbavovali práv a majetku. Napríklad nesmeli vykonávať kvalifikované povolania, nemohli pracovať vo vedúcich funkciách, v štátnej službe. Boli pre nich zriadené pracovné tábory (Sereď, Nováky). Boli vystavovaní urážkam a ponižovaniu. Nežidia sa s nimi nesmeli stretávať a pre ľahšiu orientáciu museli byť označení žltou hviezdou. Židovské deti nesmeli chodiť do škôl, ktoré študovali deti nežidov. Od roku 1941 ich začali premiestňovať do tzv. GET. V roku 1942 prijala slovenská vláda ponuku Nemcov, že Židov vyvezú do obsadených oblastí Poľska. Od marca 1942 začali z nášho územia odchádzať železničné transporty so židmi. V jeseni boli tieto transporty zastavené a obnovili sa počas slovenského národného povstania a na konci 2. svetovej vojny.


Politický systém na Slovensku

Demokratický systém medzivojnového ČSR bol narušený v oblasti autonómie medzi 6. októbra 1938 až 14. marca 1939. Museli zaniknúť české aj slovenské politické strany, okrem ľudovej.

HLINKOVA SLOVENSKÁ ĽUDOVÁ STRANA (HSĽS)

Zákony zároveň určili vzájomné prepojenie funkcií v strane, v štáte, to znamená že prezident bol súčasne aj najvyšším predstaviteľom HSĽS. Pracovať mohla iba jedna odborová organizácia, ktorá bola podriadená HSĽS. Fungovala jediná mládežnícka organizácia Hlinkova mládež. Z najhlavnejších členov strany sa sformovala Hlinkova garda. Okrem Hlinkovej strany mohli pracovať strany maďarskej a nemeckej národnostnej menšiny. Slovensko bolo rozdelené do 6 žúp na čele ktorých stáli nemenovaní župani. Minister spravodlivosti mal právo zavrieť občana nepriateľského štátu do koncentračného tábora. Predstaviteľmi v tomto období boli doktor Jozef Tiso a profesor doktor Tuka. Charakter politického systému sa prejavil v najtragickejšej kapitole tohto obdobia – pri prenasledovaní židovského obyvateľstva.