Politika Tudorovcov
Triednou oporou absolutizmu v Anglicku boli feudáli, stará šľachta. V dobe rozkladu feudálnych vzťahov sa snažila táto trieda, strácajúca svoje ekonomické pozície, pomocou silnej monarchie udržať roľníctvo, zachovať svoje panstvo, zlomiť sily odbojnej aristokracie a využívať vo svoj prospech bohatstvo zmáhajúcej sa buržoázie a novej šľachty. Tudorovci, ktorí hájili záujmy feudálneho spôsobu výroby, sa pokúšali zastaviť ohradzovanie a rozvoj veľkých súkenických manufaktúr. Ohradzovanie rozkladalo feudálnu dedinu, prehlbovalo nespokojnosť medzi roľníkmi, zvyšovalo počet žobrákov v krajine, čím vytváralo nebezpečie veľkých sociálnych otrasov.
Absolútna monarchia mala záujem zachovať roľníctvo, pretože najväčším príjmom boli dane vymáhané od roľníkov a z roľníkov sa regrutovala vojenská hotovosť. Preto Tudorovci vydali radu zákonov proti ohradzovaniu. V roku 1489 bolo zakázané ničenie domov a iných stavieb. Henrich VIII. zakázal, aby chovatelia dobytka chovali viac než 2000 oviec a aby skupovači fariem mali viac než jednu farmu. V roku 1517 bola vyslaná do jednotlivých grófstiev kráľovská komisia, ktorá mala vyšetriť prípady ohradzovania a potrestať každého, kto tieto zákony porušil. Tudorovci sa pokúšali ohradzovanie zastaviť, ale pritom zachovali šľachte v plnej miere feudálne vlastníctvo pôdy a všetky jej výsady. Ani jeden ich výnos proti ohradzovaniu neposkytoval roľníkom neobmedzené súkromno-vlastnícke právo na ich pozemky a nechával ich žiť vo feudálnej závislosti na držiteľoch šľachtickej pôdy. V roku 1541 vytvoril Henrich VIII. zvláštny úrad na vyberanie poplatkov, ktoré museli všetci šľachtici odvádzať do kráľovskej pokladnice. Toto opatrenie malo posilniť feudálnu štruktúru pozemkovej držby v Anglicku.
Tudorovci politicky zjednotili pod svojou vládou celú krajinu, potláčajúce aktívne vystúpenie odbojnej šľachty, povzbudzovali rozvoj obchodu tým, že poskytovali obchodníkom výsady, podporovali koloniálne výboje, moreplavbu, obchod s otrokmi, vydávali kruté zákony proti tulákom a žobrákom a tvrdo potlačovali ľudové vzbury v Anglicku. Tudorovcom sa podarilo pomocou silnej monarchie upevniť svoju moc a vyriešiť mnoho veľmi významných úloh v zahraničnej i vnútornej politike. Politika Tudorovcov obsahovala i rozpor. Na jednej strene sa snažili udržať stabilitu feudálneho rádu a na druhej podporovali činnosť buržoázie. V 16. stor. bol tento rozpor odrazení skutočnosťou, že vo feudálnej spoločnosti vznikal nový hospodársky rád. Tudorovci sa ho snažili využiť v záujem feudálnej triedy a feudálneho štátu.
Významným prostriedkom k upevneniu absolutizmu za Tudorovcov bola reforma cirkvi, ktorá začala za Henricha VIII. (1509 – 1547).
Zámienku k reformácii poskytol rímsky pápež, keď odmietol schváliť rozvod kráľa Henricha VIII. s jeho prvou ženou Katarínou Aragónskou. Anglický parlament na to reagoval tým, že v roku 1534 vymanil cirkev v Anglicku z podriadenosti voči Rímu a kráľa vyhlásil za hlavu cirkvi v Anglicku. Každý odpor proti kráľovi bol považovaní za kacírstvo. Hlavnou príčinou roztržky s Rímom bola snaha anglickej šľachty a kráľovskej moci využiť cirkev ako nástroj absolutizmu a zmocniť sa cirkevnej pôdy a majetku. V Anglicku boli zrušené všetky kláštory. Sekularizácia cirkevného majetku značne obohatila kráľovskú pokladnicu. Reformácia bola prevedená najkrutejším terorom. Angličania sa museli bezvýhradne podriadiť novej cirkvi. Za popieranie ich hlavných zásad bol stanovený trest smrti. Henrich VIII. zo strachu pred vzmáhajúcou sa ľudovou opozíciou voči novej cirkvi zakázal poddaným čítať bibliu. Za Eduarda VI. sa anglikánska cirkev ešte viac odklonila od katolíkov.
