Vojna so Španielskom
V dobe odhalenia spiknutie Márie Stuartovej prebiehali rozpory medzi Anglickom a Španielskom. Španielske nepriateľstvo nebolo vyvolané len anglickou náboženskou politikou ale i anglickým prenikaním do kolónií. Od 60. rokoch anglickí piráti prepadávali španielske lode, s bohatým nákladom zo zámoria a postupne napadávali i priamo španielske kolónie. Alžbeta sa otvorene prihlásila k pirátskym akciám tým, že najslávnejšieho piráta Francisa Drakeho povýšila do šľachtického stavu a vyznamenala ho. V roku 1588 vyplávalo španielske loďstvo do Anglicka. Skúsení anglickí námorníci znemožnili úder španielskemu loďstvu. Španielske loďstvo prešlo na sever, okolo Anglicka a Írska, kde ho prepadla prudká búrka. Veľká časť loďstva bola zničená. Časť vojakov bola zajatá v Írsku. Tým bola vojna medzi Anglickom a Španielskom rozhodnutá. Španielska hegemónia pominula.
Obdobie Alžbetinej vlády bolo dobou prudkého rozvoja anglického hospodárstva a obchodu. Rozvoj manufaktúrnej výroby na vidieku viedol k vzniku nových výrobných centier. Obchodná politika koruny smerovala k podpore vlastných kupcov. Kráľovná podporovala lúpenie na úkor koloniálneho obchodu, ale i vlastné prenikanie do kolónií. Bola založená prvá anglická osada v Severnej Amerike – Virginia. Podporovala obchodné prenikanie do vzdialených oblastí a tým zakladanie obchodných spoločností – diplomaticky i finančne, tak bola založená Levantská spoločnosť, Moskovská spoločnosť pre obchod s Ruskom a Východoindická spoločnosť.
Za vlády Alžbety dosiahol anglický absolutizmus svoj vrchol.
Írsko bolo prvou anglickou kolóniou. Jeho podmaňovanie začalo už v 12. stor. Írsko malo veľké prírodné bohatstvo. Od 16. stor. pociťovalo Írsko závislosť na Anglicku, keď anglickí panovníci začali konfiškovať írsku pôdu a dávali ju anglickým osadníkom. Reformácia a s ňou súvisiaca konfiškácia kláštornej pôdy v Írsku boli dôležitým prostriedkom ako si podrobiť Írsko. K prvej hromadnej konfiškácii došlo za Márie Tudorovej. Pôdu rozdávala anglickým vojakom a úradníkom, Írom bola ponechávaná jedna tretina pôdy a to tej najhoršej. Za Alžbety zasiahli anglické úrady v Írsku do boja írskych vodcov v Munstery a tím vyprovokovali povstanie proti Anglicku. Toto povstanie bolo kruto potlačené a v roku 1586 skonfiškovali Írom väčšinu pôdy v tejto oblasti. Pozemky potom rozdali anglickým osadníkom, hlavne predstaviteľom aristokracie a kráľovniným obľúbencom. Kolonizátorská politika Tudorovcov v Írsku ešte viac podnietila boj Írov za oslobodenie od útlaku Anglicka.
V druhej pol. 16. stor. došlo k niekoľkým postatiam proti anglickej nadvláde a v roku 1594 vypuklo v severnom Írsku, v Ulstery nové ľudové povstanie. Povstalci kládli požiadavky: priznať katolíkom slobodu vyznania, zastaviť konfiškáciu pôdy, a pôdu, ktorá bola vzatá, mali vrátiť späť. Vodcovia vycvičili armádu. Táto armáda pripravila anglickým vojskám na rieke Blackwater ťažkú porážku. Situácia Anglicka bola kritická, povstalcov podporovali i južné kraje Írska, a najviac povstalci očakávali peňažnú i vojenskú pomoc od Španielska. Alžbeta vyslala armádu, ale tá bola potlačená. V roku 1601 sa v Írskom prístave vylodil oddiel španielskych vojakov, ktorí chceli využiť írske povstanie vo svojom boji proti Anglicku. Avšak miestodržiteľ Írska Mountjoy znemožnil španielskemu oddielu spojiť sa s hlavnými silami povstalcov, postupne porazil španielske vojska i írskych povstalcov. V roku 1603 bolo povstanie kruto potlačené. Za Tudorovcov sa začala z celého Írska stávať anglická kolónia „bašta anglickej pozemkovej aristokracie“.
