Anglicko v 15. – 16. storočí
V období, keď sa v Anglicku rozkladajú feudálne vzťahy a vznikajú prvky kapitalizmu, vytvára sa aj tu feudálna absolutistická monarchia. Od roku 1485 do roku 1603 vládli v Anglicku králi z dynastie Tudorovcov, ktorí upevnili svoju moc, ktorá bola neobmedzená. Prvým kráľom tejto dynastie bol Henrich VII. (1485 – 1509),úspešne bojoval proti veľkým feudálom, odporcom kráľovskej moci. Opieral sa o silu svojej ozbrojenej družiny. Riadil sa radami svojich predchodcov. Od Eduarda IV. prevzal oslabený parlament, snažil sa získať si priazeň majetných mestských vrstiev. Henrich VII. urobil mnoho hospodárskych reform a reformy správy, smerujúce k ustáleniu vnútropolitických pomerov.
V politickej oblasti zriadil orgán, ktorý mál potierať zbytky autonómnych feudálnych družín tzv. Hviezdne komory, zbor siedmych úradníkov, oddaných kráľovi, ktorí mali najvyššiu súdnu moc postihovať politické priestupky nezávisle na ostatných súdnych a správnych orgánoch. Konfiškácia pozemkového vlastníctva posilnila majetkovú základňu koruny. Upevnenie poriadkov a skončenie vnútornej vojny malo veľký hospodársky význam pre oživenie obchodu i výroby. K tomu pristupovala monetaristická hospodárska politika: snaha regulovať obchod tak, aby z krajiny neodchádzali drahé kovy, a aby dovážané výrobky nekonkurovali domácim výrobkom, bolo to charakteristickým rysom obchodnej politiky všetkých Tudorovcov.
Bolo zachované i dosadenie autonómie správy jednotlivých grófstiev. Henrich VII. otváral viac prístup k dvoru a k úradom drobnej šľachte z vidieka – gentry. Využíval okolnosti, že sa vysoká šľachta počas vojny "dvoch ruží" takmer vybila. Drobná a stredná šľachta spolu s mestami mala rozhodujúce slovo v Dolnej snemovni parlamentu, prenikali obchodníci a mestskí podnikatelia, bohatli vďaka hospodárskej konsolidácii. Horná snemovňa sa skladala z predstaviteľov aristokracie, ktorí dostávali od Tudorovcov rozsiahle pozemky, preto im zachovávala poslušnosť. V Anglicku bol prístup medzi šľachtou viazaní na vlastníctve pôdy, v príslušníkoch novej šľachty získal kráľ ďalších spojencov. Významné funkcie v grófstvach a mestách zastávali hlavne predstavitelia gentry a privilegované horné vrstvy mestskej buržoázie.
Tým sa anglický absolutizmus líšil od absolútnej monarchie v iných krajinách. Bolo to preto, že v Anglicku boli sily veľkých feudálov – hlavní odporcovia kráľovskej absolútnej moci – vo vojne Červenej a Bielej ruže a za represálií Tudorovcov značne podlomene, pretože v širokých vrstvách strednej a drobnej šľachty prebiehal proces zburžoazňovania sa, takže v parlamente a v orgánoch miestnej samosprávy neexistoval medzi šľachtou a buržoáziou taký antagonizmus, ako v iných európskych krajinách, kde zvíťazil absolutizmus.
Anglický absolutizmus sa vyznačoval tým, že nemal stálu armádu. Tudorovci venovali hlavnú pozornosť budovaniu silného vojenského loďstva, zatiaľ čo anglická armáda si v 16. stor. uchovala ráz starobylej hotovosti, ktorá bola verbovaná a vybavená z prostriedkov slobodných kráľovských poddaných.
Politika Tudorovcov
Triednou oporou absolutizmu v Anglicku boli feudáli, stará šľachta. V dobe rozkladu feudálnych vzťahov sa snažila táto trieda, strácajúca svoje ekonomické pozície, pomocou silnej monarchie udržať roľníctvo, zachovať svoje panstvo, zlomiť sily odbojnej aristokracie a využívať vo svoj prospech bohatstvo zmáhajúcej sa buržoázie a novej šľachty. Tudorovci, ktorí hájili záujmy feudálneho spôsobu výroby, sa pokúšali zastaviť ohradzovanie a rozvoj veľkých súkenických manufaktúr. Ohradzovanie rozkladalo feudálnu dedinu, prehlbovalo nespokojnosť medzi roľníkmi, zvyšovalo počet žobrákov v krajine, čím vytváralo nebezpečie veľkých sociálnych otrasov.
Absolútna monarchia mala záujem zachovať roľníctvo, pretože najväčším príjmom boli dane vymáhané od roľníkov a z roľníkov sa regrutovala vojenská hotovosť. Preto Tudorovci vydali radu zákonov proti ohradzovaniu. V roku 1489 bolo zakázané ničenie domov a iných stavieb. Henrich VIII. zakázal, aby chovatelia dobytka chovali viac než 2000 oviec a aby skupovači fariem mali viac než jednu farmu. V roku 1517 bola vyslaná do jednotlivých grófstiev kráľovská komisia, ktorá mala vyšetriť prípady ohradzovania a potrestať každého, kto tieto zákony porušil. Tudorovci sa pokúšali ohradzovanie zastaviť, ale pritom zachovali šľachte v plnej miere feudálne vlastníctvo pôdy a všetky jej výsady. Ani jeden ich výnos proti ohradzovaniu neposkytoval roľníkom neobmedzené súkromno-vlastnícke právo na ich pozemky a nechával ich žiť vo feudálnej závislosti na držiteľoch šľachtickej pôdy. V roku 1541 vytvoril Henrich VIII. zvláštny úrad na vyberanie poplatkov, ktoré museli všetci šľachtici odvádzať do kráľovskej pokladnice. Toto opatrenie malo posilniť feudálnu štruktúru pozemkovej držby v Anglicku.
Tudorovci politicky zjednotili pod svojou vládou celú krajinu, potláčajúce aktívne vystúpenie odbojnej šľachty, povzbudzovali rozvoj obchodu tým, že poskytovali obchodníkom výsady, podporovali koloniálne výboje, moreplavbu, obchod s otrokmi, vydávali kruté zákony proti tulákom a žobrákom a tvrdo potlačovali ľudové vzbury v Anglicku. Tudorovcom sa podarilo pomocou silnej monarchie upevniť svoju moc a vyriešiť mnoho veľmi významných úloh v zahraničnej i vnútornej politike. Politika Tudorovcov obsahovala i rozpor. Na jednej strene sa snažili udržať stabilitu feudálneho rádu a na druhej podporovali činnosť buržoázie. V 16. stor. bol tento rozpor odrazení skutočnosťou, že vo feudálnej spoločnosti vznikal nový hospodársky rád. Tudorovci sa ho snažili využiť v záujem feudálnej triedy a feudálneho štátu.
Významným prostriedkom k upevneniu absolutizmu za Tudorovcov bola reforma cirkvi, ktorá začala za Henricha VIII. (1509 – 1547).
Zámienku k reformácii poskytol rímsky pápež, keď odmietol schváliť rozvod kráľa Henricha VIII. s jeho prvou ženou Katarínou Aragónskou. Anglický parlament na to reagoval tým, že v roku 1534 vymanil cirkev v Anglicku z podriadenosti voči Rímu a kráľa vyhlásil za hlavu cirkvi v Anglicku. Každý odpor proti kráľovi bol považovaní za kacírstvo. Hlavnou príčinou roztržky s Rímom bola snaha anglickej šľachty a kráľovskej moci využiť cirkev ako nástroj absolutizmu a zmocniť sa cirkevnej pôdy a majetku. V Anglicku boli zrušené všetky kláštory. Sekularizácia cirkevného majetku značne obohatila kráľovskú pokladnicu. Reformácia bola prevedená najkrutejším terorom. Angličania sa museli bezvýhradne podriadiť novej cirkvi. Za popieranie ich hlavných zásad bol stanovený trest smrti. Henrich VIII. zo strachu pred vzmáhajúcou sa ľudovou opozíciou voči novej cirkvi zakázal poddaným čítať bibliu. Za Eduarda VI. sa anglikánska cirkev ešte viac odklonila od katolíkov.
Za Márie Tudorovej (1553 – 1558), dcéry Henricha VIII. z prvého manželstva, obnovila katolicizmus a začala prenasledovať reformátorov, avšak nevrátila cirkvi kláštornú pôdu a majetok. Zblíženie Márie so Španielskom, najnebezpečnejším súperom Anglicka, vyvolalo v širokých vrstvách hrôzu. V roku 1554 vypuklo povstanie vedené kentským šľachticom Wyattom. Zhromaždil početný oddiel kentských roľníkov a vtrhol do Londýna. Povstanie bolo potlačené, pretože ako londýnska buržoázia tak aj šľachta sa zľakla hroziaceho ľudového hnutia. Krátke obdobie vlády kráľovnej Márie nebolo významné len prenasledovaním nekatolíkov, ale predovšetkým tým, že oslabilo medzinárodné postavenie Anglicka.
Po Máriinej smrti pripadla anglická koruna Alžbete I. (1558 – 1603), dcéra Henricha VIII. z druhého manželstva, ktorú pápež neuznal. Anglický panovník nemohol disponovať ani vlastným vojskom ani sa nemohol opierať o centralizovaný početný štátny aparát. Vďaka podpore novej šľachty a parlamentu mohla Alžbeta potlačiť nebezpečné spiknutie vysokej šľachty, tzv. Norfolkovo povstanie v severnom grófstve. Alžbeta obnovila reformovanú cirkev, v čom ju podporila väčšina šľachty a buržoázie. Spočiatku na obnovenú anglikánsku cirkev nereagovali katolíci, až keď kráľovská moc zosilnela i medzinárodne, keď sa katolíci kompromitovali Norfolkovým povstaním a spoluprácou so španielskou diplomaciou, začala protikatolícka perzekúcia.
Za vlády kráľovny Márie sa Anglicko dostalo do závislosti na Španielsko. Alžbeta nemohla po svojom nastúpení dostať sa do roztržky so Španielskom, tak volila predstierané priateľstvo, vďaka obratnej zahraničnej politike sa Anglicko vymanilo zo závislosti od Španielska. Súčasne Anglicko tajne podporovalo nepriateľov španielskej expanzie, obratne vedela cúvnuť ak hrozil otvorený nepriateľský zásah. Roku 1570 uvrhol pápež na Alžbetu kliatbu.
Škótska otázka
Škótsko si až do 16. stor. udržiavalo nezávislosť na Anglicku. Za neplnoletú Máriu Stuartovu vládla jej matka Mária z rodu Guise. Na pomoc proti nebezpečným anglickým zásahom povolala francúzske vojsko. Tým sa Škótsko stalo nástrojom francúzskej zahraničnej politiky. Proti francúzskej a katolíckej nadvláde sa utvorila opozícia šľachty, ktorá sa hlásala ku kalvinizmu. Povstaním v roku 1590 si šľachta tajne podporovaná Alžbetou vynútila náboženskú slobodu. Mária Stuartova nastúpením na trón začala porušovať náboženskú slobodu a spojovala sa s francúzskymi a pápežskými agentmi, povstala proti nej šľachta, zvrhla ju z vlády, vytvorila regentskú vládu na jej syna Jakuba. Mária ušla do Anglicka. Anglicko malo o Máriu Stuartovu záujem, v prípade bezdetnosti Alžbety, by bola Mária pre príbuzenstvo s Tudorovcami jedinou oprávnenou dedičkou. Zaplietla sa do rozsiahleho katolíckeho spiknutia, ktoré malo vraždou odstrániť Alžbetu. Spiknutie bolo odhalené a Mária bola v roku 1587 popravená.
Vojna so Španielskom
V dobe odhalenia spiknutie Márie Stuartovej prebiehali rozpory medzi Anglickom a Španielskom. Španielske nepriateľstvo nebolo vyvolané len anglickou náboženskou politikou ale i anglickým prenikaním do kolónií. Od 60. rokoch anglickí piráti prepadávali španielske lode, s bohatým nákladom zo zámoria a postupne napadávali i priamo španielske kolónie. Alžbeta sa otvorene prihlásila k pirátskym akciám tým, že najslávnejšieho piráta Francisa Drakeho povýšila do šľachtického stavu a vyznamenala ho. V roku 1588 vyplávalo španielske loďstvo do Anglicka. Skúsení anglickí námorníci znemožnili úder španielskemu loďstvu. Španielske loďstvo prešlo na sever, okolo Anglicka a Írska, kde ho prepadla prudká búrka. Veľká časť loďstva bola zničená. Časť vojakov bola zajatá v Írsku. Tým bola vojna medzi Anglickom a Španielskom rozhodnutá. Španielska hegemónia pominula.
Obdobie Alžbetinej vlády bolo dobou prudkého rozvoja anglického hospodárstva a obchodu. Rozvoj manufaktúrnej výroby na vidieku viedol k vzniku nových výrobných centier. Obchodná politika koruny smerovala k podpore vlastných kupcov. Kráľovná podporovala lúpenie na úkor koloniálneho obchodu, ale i vlastné prenikanie do kolónií. Bola založená prvá anglická osada v Severnej Amerike – Virginia. Podporovala obchodné prenikanie do vzdialených oblastí a tým zakladanie obchodných spoločností – diplomaticky i finančne, tak bola založená Levantská spoločnosť, Moskovská spoločnosť pre obchod s Ruskom a Východoindická spoločnosť.
Za vlády Alžbety dosiahol anglický absolutizmus svoj vrchol.
Írsko bolo prvou anglickou kolóniou. Jeho podmaňovanie začalo už v 12. stor. Írsko malo veľké prírodné bohatstvo. Od 16. stor. pociťovalo Írsko závislosť na Anglicku, keď anglickí panovníci začali konfiškovať írsku pôdu a dávali ju anglickým osadníkom. Reformácia a s ňou súvisiaca konfiškácia kláštornej pôdy v Írsku boli dôležitým prostriedkom ako si podrobiť Írsko. K prvej hromadnej konfiškácii došlo za Márie Tudorovej. Pôdu rozdávala anglickým vojakom a úradníkom, Írom bola ponechávaná jedna tretina pôdy a to tej najhoršej. Za Alžbety zasiahli anglické úrady v Írsku do boja írskych vodcov v Munstery a tím vyprovokovali povstanie proti Anglicku. Toto povstanie bolo kruto potlačené a v roku 1586 skonfiškovali Írom väčšinu pôdy v tejto oblasti. Pozemky potom rozdali anglickým osadníkom, hlavne predstaviteľom aristokracie a kráľovniným obľúbencom. Kolonizátorská politika Tudorovcov v Írsku ešte viac podnietila boj Írov za oslobodenie od útlaku Anglicka.
V druhej pol. 16. stor. došlo k niekoľkým postatiam proti anglickej nadvláde a v roku 1594 vypuklo v severnom Írsku, v Ulstery nové ľudové povstanie. Povstalci kládli požiadavky: priznať katolíkom slobodu vyznania, zastaviť konfiškáciu pôdy, a pôdu, ktorá bola vzatá, mali vrátiť späť. Vodcovia vycvičili armádu. Táto armáda pripravila anglickým vojskám na rieke Blackwater ťažkú porážku. Situácia Anglicka bola kritická, povstalcov podporovali i južné kraje Írska, a najviac povstalci očakávali peňažnú i vojenskú pomoc od Španielska. Alžbeta vyslala armádu, ale tá bola potlačená. V roku 1601 sa v Írskom prístave vylodil oddiel španielskych vojakov, ktorí chceli využiť írske povstanie vo svojom boji proti Anglicku. Avšak miestodržiteľ Írska Mountjoy znemožnil španielskemu oddielu spojiť sa s hlavnými silami povstalcov, postupne porazil španielske vojska i írskych povstalcov. V roku 1603 bolo povstanie kruto potlačené. Za Tudorovcov sa začala z celého Írska stávať anglická kolónia „bašta anglickej pozemkovej aristokracie“.
