Anglicko v 15. – 16. storočí

V období, keď sa v Anglicku rozkladajú feudálne vzťahy a vznikajú prvky kapitalizmu, vytvára sa aj tu feudálna absolutistická monarchia. Od roku 1485 do roku 1603 vládli v Anglicku králi z dynastie Tudorovcov, ktorí upevnili svoju moc, ktorá bola neobmedzená. Prvým kráľom tejto dynastie bol Henrich VII. (1485 – 1509),úspešne bojoval proti veľkým feudálom, odporcom kráľovskej moci. Opieral sa o silu svojej ozbrojenej družiny. Riadil sa radami svojich predchodcov. Od Eduarda IV. prevzal oslabený parlament, snažil sa získať si priazeň majetných mestských vrstiev. Henrich VII. urobil mnoho hospodárskych reform a reformy správy, smerujúce k ustáleniu vnútropolitických pomerov.

V politickej oblasti zriadil orgán, ktorý mál potierať zbytky autonómnych feudálnych družín tzv. Hviezdne komory, zbor siedmych úradníkov, oddaných kráľovi, ktorí mali najvyššiu súdnu moc postihovať politické priestupky nezávisle na ostatných súdnych a správnych orgánoch. Konfiškácia pozemkového vlastníctva posilnila majetkovú základňu koruny. Upevnenie poriadkov a skončenie vnútornej vojny malo veľký hospodársky význam pre oživenie obchodu i výroby. K tomu pristupovala monetaristická hospodárska politika: snaha regulovať obchod tak, aby z krajiny neodchádzali drahé kovy, a aby dovážané výrobky nekonkurovali domácim výrobkom, bolo to charakteristickým rysom obchodnej politiky všetkých Tudorovcov.

Bolo zachované i dosadenie autonómie správy jednotlivých grófstiev. Henrich VII. otváral viac prístup k dvoru a k úradom drobnej šľachte z vidieka – gentry. Využíval okolnosti, že sa vysoká šľachta počas vojny "dvoch ruží" takmer vybila. Drobná a stredná šľachta spolu s mestami mala rozhodujúce slovo v Dolnej snemovni parlamentu, prenikali obchodníci a mestskí podnikatelia, bohatli vďaka hospodárskej konsolidácii. Horná snemovňa sa skladala z predstaviteľov aristokracie, ktorí dostávali od Tudorovcov rozsiahle pozemky, preto im zachovávala poslušnosť. V Anglicku bol prístup medzi šľachtou viazaní na vlastníctve pôdy, v príslušníkoch novej šľachty získal kráľ ďalších spojencov. Významné funkcie v grófstvach a mestách zastávali hlavne predstavitelia gentry a privilegované horné vrstvy mestskej buržoázie.
Tým sa anglický absolutizmus líšil od absolútnej monarchie v iných krajinách. Bolo to preto, že v Anglicku boli sily veľkých feudálov – hlavní odporcovia kráľovskej absolútnej moci – vo vojne Červenej a Bielej ruže a za represálií Tudorovcov značne podlomene, pretože v širokých vrstvách strednej a drobnej šľachty prebiehal proces zburžoazňovania sa, takže v parlamente a v orgánoch miestnej samosprávy neexistoval medzi šľachtou a buržoáziou taký antagonizmus, ako v iných európskych krajinách, kde zvíťazil absolutizmus.

Anglický absolutizmus sa vyznačoval tým, že nemal stálu armádu. Tudorovci venovali hlavnú pozornosť budovaniu silného vojenského loďstva, zatiaľ čo anglická armáda si v 16. stor. uchovala ráz starobylej hotovosti, ktorá bola verbovaná a vybavená z prostriedkov slobodných kráľovských poddaných.