JURAJ JÁNOŠÍK

Strohé historické záznamy hovoria, že Juraj Jánošík bol synom poddaného z Terchovej. Pokrstili ho vo Varínskom kostole. V matrike nachádzame zápis, ktorý zaznamenal miestny kňaz Michal Smutko v januári roku 1688:

„Dňa 25. Tohože mesiaca som krstil dieťa narodené z Martina Jánošíka a Anny Cesnekovej, ktorému je dané meno Juraj. Krstní rodičia boli Jakub Meriad a Barbora Krištofiková z Terchovej.“

Poddanská obec Terchová prináležala strečnianskemu panstvu, ktorého centrum bolo v Tepličke nad Váhom. Majiteľmi panstva boli v tom čase Löwenburgovci. O detstve a dospievaní Jánošíka vieme veľmi málo. V čase jeho mladosti vypuklo posledné zo stavovských povstaní uhorskej šľachty proti moci Habsburgovcov. Viedol ho František Rákoczi II. Jánošík nadchnutý ideálmi povstania sa dal zverbovať ku kuruckým vojakom. Urobil tak na podnet plukovníka Viliama Vinklera v decembri roku 1707, v necelých svojich dvadsiatich rokoch.

V auguste roku 1708 v bitke pri Trenčíne utrpela kurucká armáda rozhodujúcu porážku. Vtedy cisárski vojaci zajali takmer 400 povstalcov. Medzi nimi aj Juraja Jánošíka. Sľubmi a hrozbami prinútili zajatcov k vojenskej službe na strane cisára. Tak sa stáva labancom. V roku 1710 ho nachádzame na Bytčianskom zámku, kde patril k tunajšej strážnej posádke. V tom čase tam väznili zbojníka Tomáša Uhorčíka z Predmiera, s ktorým sa Jánošík spriatelil a dopomohol mu k úteku z väzenia. V roku 1710 na žiadosť otca Martina Jánošíka generál Ebergéni prepustil syna Juraja z vojenskej služby. Tento sa vrátil domov do Terchovej. Jánošík po návrate domov sa v zime tajne stretol s Tomášom Uhorčíkom, ktorý na jar 1711 sa zišiel s niekoľkými bývalými druhmi. S nimi uskutočnil niekoľko prepadov na Morave. Ozbíjania vsetínskych židovských obchodníkov sa už po prvý raz zúčastnil aj Juraj Jánošík. V septembri 1711 (pravdepodobne 29.- na Michala) zložil Jánošík zbojnícku prísahu a čoskoro sa stal zbojníckym kapitánom. Uhorčík sa tohoto postu vzdal, keďže sa oženil a odišiel do Klenovca, kde žil pod menom Martin Mravec. Pracoval tam ako obecný hudec a pastier. Jánošíkovo zbojníčenie trvalo jeden a pol roka. Jeho najväčšia časť spadá do letného a jesenného obdobia roku 1712, kedy uskutočnil so svojimi tovarišmi najviac zbojníckych prepadov. Ozbíjal baróna Pavla Révaya, grófku von Schardon, zemana Ladislava Zmeškala, žilinského obchodníka so súknom Jána Šipoša, zlatníka Jána Skalku, Alexandra Ottlíka. Byť vodcom zbojníckej družiny nebolo ľahké.