Slovenské učené tovarišstvo

V roku 1789 seminaristi rozoslali po Slovensku list, v ktorom ohlasovali úmysel založiť osobitnú vydavateľskú spoločnosť s bernolákovčinou ako úradným jazykom na vydávanie slovenských kníh.
Základy Slovenského učeného tovarišstva v r. 1789 tvorila seminárska Spoločnosť pre pestovanie slovenského jazyka. Po roku 1790 keď bol zrušený generálny seminár, na Bratislavskom hrade ostal iba ostrihomský arcibiskupský seminár. Seminaristi žiadali arcibiskupa Jozefa Battahyányho, aby preložili do slovenčiny(bernolákovčiny) náboženské diela, najmä bibliu. Arcibiskup túto žiadosť odmietol.
Po 3 rokoch sa situácia upokojila a Slovenské učené tovarišstvo bolo schválené ako spolok. Mohlo rozvíjať svoju vydavateľskú činnosť. Jeho hlavnou náplňou bolo šíriť, pestovať a kultivovať nový spisovný jazyk. Prvá kniha, ktorá vyšla bola od Juraja Fándlyho – Piľní domajší a poľní hospodár.

Na čele Tovarišstva stal riaditeľ Anton Bernolák, Juraj Fándly bol revízorom či tajomníkom. Pokladníkom bol kníhtlačiar Václav Jelinek. Hlavný stánok – centrum bolo v Trnave. Okrem hlavného boli aj pobočné stánky v Nitre, vo veľkom Rovnom, v BB, Solivare, Jáger, Rožňave, Košicach, na Spiši na Kapitule a vo Viedni.

Základnou podmienkou členstva bolo uznávať a používať zásady spisovného jazyka, ako sú uvedené v Bernolákovej Dizertácii, Gramatike a Etymológii. Členovia, tovariši, boli dvojakí – autori a predplatitelia kníh.
Členom – autorom mohol byť každý, ktorý poslal do trnavskej tlačiarne alebo tovarišstva slovenský rukopis na akúkoľvek tému, ale musel byť schválený cenzúrou.
Každý člen – predplatiteľ dostal osobitné oznámenie, že sa uvažuje o vydaní tej - ktorej knihy. Ak mal záujem mal v určitom termíne poslať za každý vytlačený hárok šesť penaškov. Za 9 rokov činnosti 1792 -1800 tovarišstvo vydalo 11 titulov v 20 zväzkoch, Fándly 4 tituly v 8 zv.

Slovenské učené tovarišstvo malo okolo 500 členov. Z nich bolo 270 katolíckych kňazov, 1 evanjelický kňaz, 86 študentov teológie a laici. Členovia pochádzali z územia dnešného Slovenska, Maďarska, Moravy, Poľska, Chorvátska, Rakúska a Rumunska.
V roku 1800 sa náhle a natrvalo končí vydavateľská činnosť tovarišstva. Dodnes nevieme prečo. Možno z dôvodu nedostatku fin. prostriedkov, rastúcich tlačiarenských nákladov ? Alebo ochaboval aj záujem a nadšenie medzi autormi a odberateľmi kníh.