Dejiny univerzít do 18. storočia

Dejiny univerzít do 18. storočia

Hoci prvé univerzity nesúce tento názov vznikli až v stredoveku, korene univerzít sú v antike – v školách typu akadémie, lýcea a rétorických škôl. Priamymi predchodcami stredovekých univerzít boli potom kláštorné školy a dómové školy vznikajúce v 8. stor.
Vznik univerzít bol umožnený vďaka rozvoju hospodárskeho a politického života v Európe. Prvé univerzity boli zakladané v 12. – 14. storočí ako autonómna korporácia s vlastnou správou, menom a súdnou jurisdikciou.

Vysoké učilište združovalo učiteľov i žiakov v jednom zbore, preto bola označovaná ako universitas magistrorum et scholarium alebo schola universalis či universitas. Žiaci vstupovali na univerzitu v rôznom veku so svojimi učiteľmi sa voľne prechádzali z miesta na miesto. Hovorilo sa latinským jazykom. Riadila sa vlastnými zákonmi a predpismi. Keďže sa univerzity vyvinuli z kláštorných škôl, prvé univerzity boli až do 15. stor. cirkevnými inštitúciami (pridružené ku kapitulám a pod.). Cirkev prostredníctvom nich vplývala na spoločnosť, hoci si univerzity zachovali istú samosprávu aj duchovnú autonómiu.

Stredoveké univerzity boli pre každú krajinu a každý odbor iné. Zakladateľom bol väčšinou pápež alebo cisár. V priebehu ďalšieho vývoja sa univerzity snažili o odlúčenie sa od cirkvi a svetskej vrchnosti. Hoci sa volali „studium generale“ (všeobecné štúdium), nemali vždy všetky štyri fakulty: artistickú (slobodné umenia, neskôr filozofia), teologickú, právnickú a lekársku.

Najstaršie univerzity:
•Salerno (koniec 11. stor. len lekárska fakulta)
•Bologna (1088/1119, len právo)
•Paríž (1150, len teologicko-filozofická fakulta)
•Modena (1175)
•Regio (1188)
•Vicenza (1204)
•Cambridge (1209)
•Palencia (1212)
•Arezzo (1215)
•Salamanca (1218)
•Padovo (1222)

Podľa vzoru parížskej Sorbony a bolonskej univerzity bolo bulou pápeža Klimenta VI. z 26. januára 1348 zriadená univerzita v Prahe ako 32. univerztia v Európe. Po nej boli založené univerzity v Krakove (1364), vo Viedni (1365), v Heidelbergu (1385 – ako najstaršia nemecká univerzita), v Pécsi (1367), Kolíne (1388), Erfurtská (1392), v Budíne (1395), v Lipsku (1409), Würzburská (1402) a Roztocká (1419).
V roku 1465 za vlády uhorského kráľa Mateja Korvína bola pápežskou bulou podľa vzoru bolonskej univerzity zriadená Academia Istropolitana v Bratislave (Prešporku). V roku 1635 vznikla Trnavská univerzita, a 1657 Košická univerzita.

Pražská univerzita

Karol IV. 7. apríla 1348 vydal zakladaciu listinu, ktorou zriadil v Prahe „generálne“ štúdium o štyroch vtedy obvyklých fakultách – artistická(základná), medicínska, právnická a teologická. Akademické hodnosti novej univerzity mali mať platnosť v celom vtedajšom kresťanskom svete. Na čele univerzity stál rektor, fakulty spravovali dekani. Cirkev zastupoval v hodnosti kancelára biskup alebo arcibiskup. Profesormi boli zväčša slobodní kňazi, ktorí bývali – podobne ako študenti – vo svojich kolejách, vydržiavaní zo študentských poplatkov a z rozličných nadácií.

Štatútom z roku 1360 bola pražská univerzita z hľadiska teritoriálnej administratívy rozdelená pre národy – české, bavorské, poľské a saské. Každú zo štyroch „národností“ zastupoval prokurátor. Na popud majstra Jána Husa, kráľ Václav IV. zmenil Dekrétom kutnohorským, vydaným 10. januára 1409, toto rozdelenie tak, že Čechom boli predelené tri hlasy, cudzincom len jeden hlas. Neskôr odišlo z Prahy šesť tisíc nemeckých študentov so svojimi profesormi na novo založenú univerzitu v Lipsku.
Univerzitní profesori nemali za úlohu hľadať nové pravdy ani viesť k tomu študentov, ale mali im len sprostredkovať znalosť určitej disciplíny, zamerali sa len na čítanie a výklad spisov cirkvou schválených, do ktorých si študenti vpisovali poznámky. Základom vyučovania už nebola gramatika s rétorikou, ale dialektika, tvoriaca jadro siedmich slobodných umení. Vychádzalo sa z čítania spojené s výkladom textu, doplňované riešením sporných problémov formou otázok a odpovedí. Boli vedené aj verejné dišputácie.

V roku 1372 bola pražská právnická fakulta so súhlasom kráľa premenovaná na samostatnú univerzitu s vlastným rektorom. Za náboženských bojov počas 15. storočia zanikali všetky fakulty pražskej univerzity, okrem fakulty artistickej, zrušenej v roku 1609. Roku 1621 univerzitu reorganizovali jezuiti. O tri roky neskôr bola univerzita zlúčená s jezuitskou akadémiou v jeden ústav, nazývaný Universitas Carolo-Ferdinandes. Jezuitom zostala univerzita do roku 1773, do zrušenia radu.
V 17. storočí sa spolu s osvietenstvom a priemyselnou revolúciou univerzity definitívne vymanili zo závislosti od cirkvi a stali sa väčšinou štátnymi. Latinčinu ako vyučovací jazyk postupne nahradili národné jazyky, vznikla možnosť slobodného vedeckého bádania a práce učiteľov, zmenila sa forma výučby a rozvíjali sa semináre a laboratórne cvičenia.
Moderné univerzity (od konca 18. stor.) sa od historických odlišujú najmä svojou organizačnou štruktúrou – sú rozdelené do fakúlt zo špecializáciami na určité vedné oblasti. Taktiež ponúkajú aj mnohé humanitné a prírodné vedy.

Academia Istropolitana

Založením Univerzity Istropolitany Matejom Korvínom v roku 1465 sa začali písať dejiny vysokého školstva na území dnešného Slovenska. V tomto roku na žiadosť Mateja Korvína pápež Pavol II. poveril Jána Vitéza zo Sredny, arcibiskupa ostrihomského, a Jána z Čazmy ( Jána Pannónia), pécskeho biskupa, založením univerzity v Uhorsku. Roku 1467 zomrel bohatý bratislavský mešťan Gmaitl a jeho domy aj s príslušenstvom pripadli kráľovi. Matej Korvín sa rozhodol, že ich použije ako univerzitné budovy a umiestnil univerzitu do Bratislavy. Vznik Academie súvisí s ekonomickým a politickým rozvojom krajiny v 15. storočí. Bratislavská univerzita bola jedinou vysokou školou v Uhorsku.
O dva roky neskôr začala svoju činnosť štyrmi fakultami: teologickou, právnickou, lekárskou a artistickou. Škola bola zriadená podľa štatútov bolonskej univerzity a vládla na nej humanistická a protischolastická atmosféra, dôraz sa kládol na prírodné vedy, matematiku, astronómiu a medicínu. Do roku 1472 ju viedli Ján Vitéz ako kancelár univerzity a tiež bratislavský prepošt Juraj von Schönberg. Učitelia najprv prišli z Viedenskej univerzity, neskôr z Talianska a Poľska (z Krakova). Zo Slovákov tu pôsobil Vavrinec Koch (pochádzal z Krompách), ktorý prišiel do Bratislavy z viedenskej univerzity.
Profesori používali knihy z bohatej a vzácnej knižnice bratislavskej kapituly, na čo získal súhlas Juraj von Schönberg. Roku 1472 Jána Vitéza uväznili, pretože spolu s Jánom z Čazmy 1471-1472 zorganizovali sprisahanie, pri ktorom mal poľský kráľ Kazimír IV. získať uhorský trón. Viacerí učitelia nato opustili univerzitu.

Po dobití Viedne Matejom Korvínom (1485) a smrti Juraja von Schönberg (1486) nastal postupný úpadok univerzity. V rokoch 1471 – 85 zanikla najprv lekárska a právnická fakulta, v období 1486 -1490 fakulta artistická a teologická. Definitívne skončila po smrti Mateja Korvína, ktorý univerzitu financoval. Dnes je budova sídlom Divadelnej fakulty Vysokej školy muzických umení a patrí medzi sedem Národných kultúrnych pamiatok (NKP) v Bratislave.

Trnavská univerzita

Arcibiskup František Forgáč daroval v roku 1615 opustený dominikánsky kláštor s kostolom jezuitskému kolégiu. Ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň vydal 12. mája 1635 zakladajúcu listinu univerzity do rúk jej prvého rektora Juraja Dobronokiho. Trnavská univerzita bola slávnostne otvorená 13. novembra 1635. Nezávislosť jej zaručovala zlatá bula Ferdinanda II. z 18. októbra 1635. Ktorá jej potvrdila výsady iných univerzít. Spočiatku bola typickou jezuitskou univerzitou s artistickou a teologickou fakultou, zameranou na vzdelanie duchovných. Neskôr sa rozšírila o právnickú (1667) a lekársku fakultu (1670) . Za svojho pôsobenia v Trnave dosiahla úroveň európskych univerzít. Niektorí jej profesori boli medzinárodne uznávaní a ich diela boli prekladané do viacerých cudzích jazykov. Dôležitú úlohu spĺňala univerzitná kníhtlačiareň a jej knižná produkcia. Univerzitná lekáreň slúžila aj obyvateľom mesta a pomohla im najmä v rokoch epidémií. V roku 1773 sprístupnili aj bohatú knižnicu univerzity (v tom čase obsahovala okolo 17 000 zväzkov).
Činnosť univerzity v Trnave sa ukončila v roku 1777, keď bola presťahovaná do Budína a odtiaľ v roku 1834 do Pešti.

Košická univerzita

Bola najvýznamnejšia vysoká škola vtedajšej Európy. Tak ako Trnavská univerzita mala byť významnou protireformačnou univerzitou na záchranu katolicizmu v Uhorsku a nástrojom Habsburgovcov na upevnenie ich panstva, narušeného povstaniami uhorských stavov počas 17. stor.
Košickú univerzitu založil a odovzdal jezuitom jágerský biskup B. Kisdy r. 1657. Leopold I. 7. 9. 1660 zlatou bulou potvrdil text Kisdyho zakladajúcej listiny, vzal ju do cisárskej ochrany a preniesol na ňu všetky práva a výsady, ktoré mali ostatné univerzity v monarchii (Praha, Viedeň, Trnava a i.). Slávnostné vyhlásenie zlatej buly sa uskutočnilo súčasne s prvými promóciami na konci letného semestra r. 1661. Prvým rektorom Košickej univerzity bol M. Palkovič. Košická univerzita mala právo udeľovať doktoráty, licenciáty a bakalaureáty. Pri Košickej univerzite bolo zriadené akademické gymnázium ako prípravka na univerzitné štúdium (gymnázium bolo organickou súčasťou Košickej univerzity, nazývalo sa aj facultas linguarum a malo vlastného dekana).
V roku 1659 bol pre poslucháčov Košickej univerzity založený konvikt (domov hlavne pre študentov teológie). K univerzite bolo pričlenené jezuitské kolégium, založené v Košiciach ešte pred jej vznikom. V roku 1665 bol pri Košickej univerzite založený kňazský seminár. Univerzita mala 3 fakulty: filozofickú (trojročné štúdium) a teologickú (štvorročné štúdium) a právnickú.
Od r. 1664 mala svoju tlačiareň, kde tlačili tézy, programy, dizertácie a vedecké práce univerzitných profesorov i potrebné písomnosti pre univerzitu a obstarávali učebnice pre študentov. Tlačiareň vydávala kalendáre v slovenčine, nemčine a maďarčine. Na univerzite študovalo 400-600 študentov, r. 1752 629 študentov. V zmysle ustanovenia Ratio educationis sa Košická univerzita r. 1777 pretvorila na Košickú akadémiu.