referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Uršula
Štvrtok, 21. októbra 2021
Dejiny univerzít do 18. storočia
Dátum pridania: 23.10.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: vcielka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 743
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 5.6
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 9m 20s
Pomalé čítanie: 14m 0s
 

Dejiny univerzít do 18. storočia

Hoci prvé univerzity nesúce tento názov vznikli až v stredoveku, korene univerzít sú v antike – v školách typu akadémie, lýcea a rétorických škôl. Priamymi predchodcami stredovekých univerzít boli potom kláštorné školy a dómové školy vznikajúce v 8. stor.
Vznik univerzít bol umožnený vďaka rozvoju hospodárskeho a politického života v Európe. Prvé univerzity boli zakladané v 12. – 14. storočí ako autonómna korporácia s vlastnou správou, menom a súdnou jurisdikciou.

Vysoké učilište združovalo učiteľov i žiakov v jednom zbore, preto bola označovaná ako universitas magistrorum et scholarium alebo schola universalis či universitas. Žiaci vstupovali na univerzitu v rôznom veku so svojimi učiteľmi sa voľne prechádzali z miesta na miesto. Hovorilo sa latinským jazykom. Riadila sa vlastnými zákonmi a predpismi. Keďže sa univerzity vyvinuli z kláštorných škôl, prvé univerzity boli až do 15. stor. cirkevnými inštitúciami (pridružené ku kapitulám a pod.). Cirkev prostredníctvom nich vplývala na spoločnosť, hoci si univerzity zachovali istú samosprávu aj duchovnú autonómiu.

Stredoveké univerzity boli pre každú krajinu a každý odbor iné. Zakladateľom bol väčšinou pápež alebo cisár. V priebehu ďalšieho vývoja sa univerzity snažili o odlúčenie sa od cirkvi a svetskej vrchnosti. Hoci sa volali „studium generale“ (všeobecné štúdium), nemali vždy všetky štyri fakulty: artistickú (slobodné umenia, neskôr filozofia), teologickú, právnickú a lekársku.

Najstaršie univerzity:
•Salerno (koniec 11. stor. len lekárska fakulta)
•Bologna (1088/1119, len právo)
•Paríž (1150, len teologicko-filozofická fakulta)
•Modena (1175)
•Regio (1188)
•Vicenza (1204)
•Cambridge (1209)
•Palencia (1212)
•Arezzo (1215)
•Salamanca (1218)
•Padovo (1222)

Podľa vzoru parížskej Sorbony a bolonskej univerzity bolo bulou pápeža Klimenta VI. z 26. januára 1348 zriadená univerzita v Prahe ako 32. univerztia v Európe. Po nej boli založené univerzity v Krakove (1364), vo Viedni (1365), v Heidelbergu (1385 – ako najstaršia nemecká univerzita), v Pécsi (1367), Kolíne (1388), Erfurtská (1392), v Budíne (1395), v Lipsku (1409), Würzburská (1402) a Roztocká (1419).
V roku 1465 za vlády uhorského kráľa Mateja Korvína bola pápežskou bulou podľa vzoru bolonskej univerzity zriadená Academia Istropolitana v Bratislave (Prešporku). V roku 1635 vznikla Trnavská univerzita, a 1657 Košická univerzita.

Pražská univerzita

Karol IV. 7. apríla 1348 vydal zakladaciu listinu, ktorou zriadil v Prahe „generálne“ štúdium o štyroch vtedy obvyklých fakultách – artistická(základná), medicínska, právnická a teologická. Akademické hodnosti novej univerzity mali mať platnosť v celom vtedajšom kresťanskom svete. Na čele univerzity stál rektor, fakulty spravovali dekani. Cirkev zastupoval v hodnosti kancelára biskup alebo arcibiskup. Profesormi boli zväčša slobodní kňazi, ktorí bývali – podobne ako študenti – vo svojich kolejách, vydržiavaní zo študentských poplatkov a z rozličných nadácií.

 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.