Napoleon Bonaparte

Napoleon Bonaparte

Mladý generál Napoleon Bonaparte, pochádzajúci z Korziky, sa dostal k moci vo Francúzsku po získaní oslnivého uznania po víťazných ťaženiach v Taliansku a v Egypte. V r. 1799 sa Napoleon dal vymenovať za 1. konzula (v podstate vojenského diktátora) a rozpustil vtedy už skorumpované a neúčinné Direktorium. V r. 1804 sa dal korunovať za cisára Napoleona I. Napoleon sa však prejavil ako úspešný štátnik a správca krajiny. Vydal "Code Napoléon" občansky zákonník, ktorý potvrdzoval občianske práva udelené roľníkom počas revolúcie. V r. 1805 sa proti Francúzsku vytvorila nová koalícia pozostávajúca z Británie, Rakúska, Ruska a Švédska. Napoleon dosiahol významné významné víťazstvá proti Rakúsku a Rusku pri Slavkove, proti Prusku pri Jene a proti Rusku pri Friedlande (dnešný Pravdinsk). Prinútil Františka II., rakúskeho cisára vzdať sa titulu cisára Svätej rímskej ríše a potom reorganizoval nemecké štáty. Členov svojej rodiny dosadil za panovníkov v Španielsku, Taliansku a Vestfálsku. Do r. 1812 ovládol väčšinu západnej Európy. Nepriatelia Francúzska pokračovali v odpore proti jeho ambíciám.

Británia podporovala hnutie odporu v Španielsku, ktoré sa skončilo porážkou Francúzska. V r. 1812 napadol Napoleon Rusko, ale s katastrofálnymi následkami. So zle vystrojených a na krutú zimu nevhodne pripravených 600 000 vojakov prežilo toto ťaženie asi 30 000. V roku 1813 dosiahli spojené armády Rakúska, Pruska a Ruska sériu významných víťazstiev na území nemeckých štátov. To viedlo k politickému zrúteniu v Nemecku, Taliansku a Holandsku. Briti potom napadli samotné Francúzsko a v apríli 1814 vtiahli spojenci do Paríža. Napoleona poslali do exilu na ostrov Elba, obnovilo sa kráľovstvo a na trón zasadol kráľ Ľudovít XVIII. V r. 1815 uskutočnil Bonaparte dramatický útek z Elby a na krátky čas opäť uchvátil moc. Obdobie je známe ako sto dní. Rozhodujúcu porážku utrpel v tom istom roku od pruských a britských vojsk v bitke pri Waterloo a zomrel v r. 1821 na ostrove Sv. Heleny. Napoleonovou porážkou sa skončila hrozba Francúzskej nadvlády v Európe. Briti získali námornú prevahu a Rusko s Rakúskom sa stali najvýznamnejšími mocnosťami kontinentu.

NAPOLEONOVE BITKY:

V roku 1796 bojoval v bitke pri Mondovi, kde sa osvedčila jeho stratégia rýchlym úderom na nepriateľa a rozdelením jeho síl. 22. Apríla úspešne porazil Talianov.

V roku 1807 bojoval v bitke pod Dultuskom, ktorá patrila medzi menej známe. Išlo o konflikt s Rusmi.

V roku 1805 bojoval v bitke pri Trafalgari, kde bola francúzsko-španielska flotila porazená. Taktiež bojoval v bitke pri Slavkove,
ktorá sa stala jednou z najznámejších.

Napoleon vyhral nad spojenectvom ruskej a rakúskej armády.

V roku 1813 prehral bitku pri Moskve proti Rusku. Pripravili mu pascu a úmyselne ho vylákali až do Moskvy, ktorá bola spustošená. Napoleonovi vojaci trpeli hladom, smädom a zimou, čiže neboli schopní bojovať. Z okolo 500 000-ovej armády sa mu vrátilo len 1000 vojakov.

V roku 1815 musel v bitke pri Waterloo pristúpiť ku abdikácii a odísť do Ameriky, kde si uvedomil, že stratil svoju slobodu.