Počet obetí v hlavných koncentračných táboroch:

Osvienčim 4.000.000
Treblinka 3.000.000
Majdanek 1.400.000
Chelmno 340.000
Sobibor 300.000
Gross Rosen 180.000
Mauthausen 122.000
Sachsenhausen 100.000
Hartheim 100.000
Ravensbrück 92.700
Stutthof 85.000
Neuengamme 82.000
Dachau 67.000
Terezín 60.000
Buchenwald 56.000
Bergen – Belsen 48.000
Dora 25.000
Papenburg - Emslager 10.60

Koncentračný tábor Auschwitz - Birkenau

Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau (nem. Konzentrationslager Auschwitz-Birkenau) bol najväčší nemecký vyhladzovací tábor v dobe nacizmu. Bol zriadený roku 1941 asi 3 km od zajateckého tábora Auschwitz I, v dedine Brzezinka (nem. Birkenau) neďaleko poľského mestečka Osvienčim, asi 60 km západne od Krakova.

Do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau bolo deportovaných približne 1,3 milióna ľudí. Odhaduje sa, že asi 1,1 milióna z nich tam bolo zavraždených. Asi 900 000 deportovaných hneď po príjazde poslali do plynových komôr alebo zastrelili; zvyšných 200 000 zomrelo na následky chorôb, podvýživy, týrania, lekárskych pokusov alebo neskoršieho splynovania.
„Auschwitz“ sa stal symbolom holokaustu, genocídy asi 6 miliónov európskych Židov a ďalších obetí: Rómov, ruských a poľských nútených robotníkov, homosexuálov a ďalších „nepriateľov národného socializmu“.
V roku 1979 bol koncentračný tábor zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO

Založenie

Výstavba tábora sa začala v októbri 1941 na území hornosliezskej obce Brezinka (pol. Brzezinka, nem. Birkenau), z ktorej bolo jej pôvodné obyvateľstvo vysídlené a domy boli buď prestavané pre potreby tábora alebo zbúrané. Práce začali sovietski vojnoví zajatci privezení sem z hlavného tábora Auschwitz I. Práce sa začali pravdepodobne na rozkaz Himmlera, ktorý miesto navštívil v marci 1941. V nacistických dokumentoch mal tábor až do jari 1944 štatút zajateckého tábora (Kriegsgefangenenlager), aj napriek tomu, že túto funkciu v podstate nikdy neplnil. V období autonómie tábora trvajúcej od novembra 1943 do novembra 1944 boli jeho veliteľmi SS-Sturmbanführer Friedrich Hartjenstein (november 1943 - 8. máj 1944) a neskôr SS-Hauptsturmführer Josef Kramer (8. máj 1944 - 25. november 1944).
Komplex tábora mal obdĺžnikový pôdorys a do konca vojny dosiahol rozlohy okolo 140 hektárov. Celý priestor bol obohnaný dvojitým ostnatým drôtom, ktorého jeden okruh bol nabitý elektrickým napätím. Rovnakým spôsobom boli ohradené jednotlivé sektory tábora tzv. Bauabschnitt.