Podzemné priestory mauzólea o ploche 12 000 m2 mali predstavovať model zeme s palácmi, domami, ortuťovými tokmi a ďalšími maketami, nad kt. sa týčil strop s maľbou hviezdnej oblohy. S cisárom mal ísť do hrobu, okrem jeho dvoranov a armády, aj celý jeho svet. Truhlu zhotovili z roztavenej medi a zamurovali. Dodnes sa nenašla. Nad hrobkou navŕšili veľkú mohylu Li, ktorá dosahu výšku 43 m a priemer 350 m. Časom zarástla trávou, krovím a borovicami, takže ju považovali za kopec. Podľa staročín. historika S’–ma–Čchiena na tomto komplexe pracovalo asi 720 000 ľudí. Mohylu olemovali zdvojené obdĺžnikové valy; vnútorný s rozmermi 684x578 m, vonkajší s rozmermi 2173x974 m. Okrem hist. hodnoty má nálezisko vysokú kultúrnu hodnotu ako najvýzn. dielo v dejinách čín. sochárstva pred nástupom dynastie Han. Po archeolog. výskumoch celý objekt upravili a sprístupnili. V súčasnosti pripomína hl. mesto Xianyang s cisárskym palácom ohradeným mestskými múrmi. Predstavuje múzeum, kt. tu otvorili 1. 10. 1979 pozostávajúce zo 6 expozícií. Za 20 rokov ho navštivilo vyše 30 mil. návštevníkov. O dávnom osídlení tohto územia svedčí aj matriarchálna neolitická dedina Banpo (4500—3750 pred n. l.), odkrytá bližšie k Xianu.