Podzemné Mauzóleum prvého cisára Qin — Ying Zhenga

Mauzóleum prvého cisára Qin
Podzemné Mauzóleum prvého cisára Qin — Ying Zhenga (Čchin Š’chuang–ti) objavili v marci 1974 obyvatelia obce Lintong južne od ohybu Žltej rieky pri návrší Li počas vŕtania studne. Po prieskume kopca archeológovia na ploche asi 1000 m2 odkryli 520 hlinených (terakotových) sôch vojakov o výške 1,78 až 1,87 m a 27 sôch koní v životnej veľkosti. Každá zo sôch bola pritom odlišná. Celkový počet tejto hlinenej armády sa odhadol na 6000—8000 postáv a vyše 180 bojových vozov. Všetky sochy sú obrátené tvárou na východ. Pôsobivý je najmä konský štvorzáprah vedený vozatajom napriek tomu, že sa naň preborilo hlineno–kamenné nadložie, ktoré poškodilo aj ďalšie sochy cisárovej hlinenej armády (Qing Bingmayong).
V prvej podzemnej sieni 230 x 62 m stojí v piatich koridoroch do štvorstupu zoradený peší pluv v bojovej zostave. Tvorí ho 1087 postáv pešiakov, jazdcov a lukostrelcov, pričom každá socha sa tvárou odlišuje od ostatných. Okrem toho tu stojí 8 dvojkolesových bojových vozov s 32 koňmi.
V druhej sieni našli 1300 bojovníkov s bojovými vozmi a jazdectvom (89 bojových koní, 356 koní zapriahnutých do vozov a 100 osedlaných koní) a v tretej sieni hlavný štáb armády zložený zo 68 dôstojníkov a hodnostárov; okrem toho bojové vozy so štyrmi koňmi (kvadrigy) z liateho broznu. Predpokladá sa, že do podzemia sa umiestnila kópia celého cisárovho vojska, pozostávajúceho z 8000 bojovníkov, kt. sa zaslúžilo o ukončenie obdobia Bojujúcich štátov (453—221 pred n. l.) a založenie Cisárstva tisícich generácií. Okrem sôch sa v mauzóleu našlo množstvo bronzových zbraní, zlatých a nefritových šperkov a i. predmetov. bronzové predmety sa zachovali vo veľmi dobrom stave, lebo do bronzu sa pridávalo ďalších 13 prvkov, napr. kobalt, nikel, magnézium. Hlavy terakotových postáv sa tvarovali a vypaľovali osobitne. Zistilo sa, že mauzóleum vytvorili pre zjednotiteľa staročín. štátov z r. 221 pred n. l. a zakladateľa Číny, od r. 246 pred n. l. vládcu Čeng štátu Qin a dynastie Qin (Čchin, 221–207 pred n. l.), kt. prijal titul Š’–chuang–ti (Ying Zheng, 246–208 pred n. l.). Išlo o panovníka, kt. pri budovaní mauzólea vychádzal z taoistických názorov spojenia pozemského života so záhrobným svetom, čo mu nebránilo, aby v r. 213 pred n. l. nariadil spáliť všetky konfuciánske knihy a búriacich sa intelektuálov-konfuciánov poslať na stavbu Veľkého čín. múru.

Podzemné priestory mauzólea o ploche 12 000 m2 mali predstavovať model zeme s palácmi, domami, ortuťovými tokmi a ďalšími maketami, nad kt. sa týčil strop s maľbou hviezdnej oblohy. S cisárom mal ísť do hrobu, okrem jeho dvoranov a armády, aj celý jeho svet. Truhlu zhotovili z roztavenej medi a zamurovali. Dodnes sa nenašla. Nad hrobkou navŕšili veľkú mohylu Li, ktorá dosahu výšku 43 m a priemer 350 m. Časom zarástla trávou, krovím a borovicami, takže ju považovali za kopec. Podľa staročín. historika S’–ma–Čchiena na tomto komplexe pracovalo asi 720 000 ľudí. Mohylu olemovali zdvojené obdĺžnikové valy; vnútorný s rozmermi 684x578 m, vonkajší s rozmermi 2173x974 m. Okrem hist. hodnoty má nálezisko vysokú kultúrnu hodnotu ako najvýzn. dielo v dejinách čín. sochárstva pred nástupom dynastie Han. Po archeolog. výskumoch celý objekt upravili a sprístupnili. V súčasnosti pripomína hl. mesto Xianyang s cisárskym palácom ohradeným mestskými múrmi. Predstavuje múzeum, kt. tu otvorili 1. 10. 1979 pozostávajúce zo 6 expozícií. Za 20 rokov ho navštivilo vyše 30 mil. návštevníkov. O dávnom osídlení tohto územia svedčí aj matriarchálna neolitická dedina Banpo (4500—3750 pred n. l.), odkrytá bližšie k Xianu.