referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bibiána
Štvrtok, 2. decembra 2021
Cyrilometodská tradícia a Byzancia
Dátum pridania: 06.11.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: vcielka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 632
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 5.1
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 8m 30s
Pomalé čítanie: 12m 45s
 
Srbsko vstupovalo do dejín a politiky Balkánu ako samostatná sila s oneskorením. Jej smerovanie k vlastnej štátnosti bolo v 9. stor. sprevádzané striedavými pokusmi Byzancie a Bulharska získať politický vplyv, prípadne priamo anektovať srbské územie. Presadila sa tu Byzantská ríša po krátkej vláde bulharského Borisa: založenie témy Dalmácie, do ktorej boli začlenené i niektoré srbské oblasti, znamenalo pripútanie Srbska k Byzancii. Byzancia za vlády Bazileja I. sa opäť pokúsila o kristianizáciu Srbov. Dostávali sa do mocenského konfliktu. V roku 1067 bolo povýšené biskupstvo v Antibare na arcibiskupstvo a podriadil si všetky srbské oblasti. Z hľadiska srbského kultúrneho vývoja, s ktorým súvisí založenie arcibiskupstva v Antibare sú dôležité zachované správy, dokladajúce existenciu troch jazykových (liturgických) orientácií na území Srbska v 11. stor. V 12. stor. bol založený srbský kláštor Chilandar, založil ho Štefan s bratom Sávom. V Srbsku sa prelínali vplyvy zo západu a východu.
Prevažná väčšina Cyrilových a Metodových žiakov sa uchýlila do Bulharska. Prišli v dobe, kedy sa končil zápas o zásadný charakter vlastnej kultúrnej a cirkevnej orientácie. V Bulharsku v tom období kresťanstvo odpovedalo požiadavkám vnútorného vývoja bulharskej spoločnosti. Jeho snahou bolo pripútať Bulharsko k Byzancii pomocou kultúrneho a cirkevného vplyvu.

Prvý cyrilometodský odkaz sa uchoval v literárnej škole ochridskej, založenej Metodovými žiakmi Klimentom a Naumem. Najvýznamnejšia literárna pamiatka tejto školy, Život Klimentov, odráža atmosféru ich misijnej a osvetovej činnosti.
Rozhodujúcu úlohu pri formovaní bulharskej kultúry zohrala literárna škola preslavská, siahla na cyrilometodské dedičstvo a zámenou hlaholiky na cyriliku priblížiť bulharské písmo byzantskému vzoru. Kultúrna činnosť preslavské školy prerástla rámec čistých kultúrnych potrieb a rozpracovala ideologický koncept bulharskej panovníckej moci. Najvýznamnejším dielom preslavskej školy, Šestodněvu Jana Exarchy. Pri preklade byzantskej predlohy načrtol obraz múdreho vládcu Simeona, obklopeného nádherou vlastného dvora. Je to ideologickou prípravou a živnou pôdou Simeonovej praktickej politiky. Cyrilometodská tradícia doznieva v Živote Klimenta, napísaného v 11.stor. Kultúru v Bulharsku dokladajú i slovanské rukopisy, napr. rilské hlaholské zlomky.

Cyrilometodská tradícia prenikala i na Rus pomerne neskoro. Jej prijatie je doložené v Letopise (Povesť vremenných let), vznikol v 12. stor. Hlási sa k tradícii všeslovanskej kultúrnej jednoty. Dokazuje, že východní Slovania participujú ako súčasť jedného slovanského národa na všetkých kultúrnych výdobytkoch západného a južného Slovanstva, sprostredkovaných dielom Konštantína a Metoda. CM tradícia preniká do Ruska prostredníctvom Bulharov.
Počiatky byzantskej misijnej činnosti na Rusi siahajú do druhej pol. 9. stor. prenikajú do najvyššej vrstvy ruskej spoločnosti. V Kyjeve už v 10. stor. existoval chrám, v tom období v Konštantinopoli prijala kňažka Oľga krst, to prispelo k prijatiu kresťanstva v roku 988 kniežaťom Vladimírom. Kristianizáciu Rusi sprevádzalo prenikanie duchovnej a materiálnej kultúry do ruského prostredia. V Kyjeve vznikla cirkevná organizácia v čele s gréckou metropolitu podriadenému konštatninopolskému patriarchátu. Cirkevné stavby a umenie má byzantský vplyv. Architektúra najstarších kyjevských chrámov -  Desiatkový chrám, chrám Božej Múdrosti, Chrám sv. Sofie prejavovali tradície ruského dreveného staviteľstva. Medzi literárne diela patria Ilarionovo, kázanie O zákonu a milosti, spracováva byzantský vplyv v ruskom prostredí. V 11. stor. bol založený prví ruský kláštor, založený mníchom Antonijom, Pečerskou lavru v Kyjeve (Kijevo-Pečerskaja lavra). V kláštornom živote sa začali prejavovať rysy ruského mníšstva, doložené v Živote Feodosijove, zachoval sa v tzv. Pateriku Kyjevské pečerské lavry. V 12. stor. Došlo za vlády kniežaťa Andreja Bogoljubského k pokusu o samostatnosť ruskej cirkvi a odpútanie od konštantinopolského patriarchátu. Pokus bol neúspešný, snaha o svojbytnosť trvala celé 12. stor. Skytské umenie bolo pravdepodobne považované za prejav pôvodného, vlastného ruského umenia.

Dobytie Konštantinopolu križiakmi roku 1204, ktoré súčasne znamenalo i prerušenie existencie Byzantskej ríše na vyše pol stor. prerušilo načas i proces recepcie a transformácie byzantského vplyvu v Rusku.
 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.