Cyrilometodská tradícia a Byzancia

Veľká Morava a Byzancia

Ako je známe, byzantský cisár nevyhovel moravskej požiadavke a nevyslal na Moravu posolstvo na čele s biskupom, ktorý by tu mohol vytvoriť cirkevnú organizáciu, napojenú na konštatinopolský patriarchát, ani nepremýšľal k pripútaniu Veľkej Moravy k Byzancii. Misia vyslaná v roku 863 vedená Konštantínom a Metodom mala upevniť na Morave kresťanstvo a otvoriť cestu prípadnému prenikaniu byzantského politického vplyvu.
Konštantín vyrastal na dvore, kde sa rodil byzantský humanizmus, a na jeho intelektuálni rozvoj pôsobila nielen súdobá byzantská kultúra, ale i duchovný odkaz kresťanskej antiky a patristiky. To mu pomohlo vytvoriť na Morave základy slovanskej kultúry a vzdelanosti.
Cyrilometodská misia vystupuje ako prostredník a katalyzátor rôznych kultúrnych impulzov. V dobe pôsobenia Konštantína a Metoda na Morave existuje latinská misia, misia byzantská, v liturgickom obrade konaným v staroslovienčine, po grécky a latinsky, prelínajú a doplňujú sa východné a západné prvky, v materiálnej kultúre a architektúre sa prejavujú impulzy prichádzajúce zo západného a východného kultúrneho okruhu. Cirkevné stavby predveľkomoravské i veľkomoravské s kruhovým pôdorysom sú pôvodu juhovýchodného – adriatického, teda „vlašského“. Kostoly sú pôvodu západoeurópskeho, stavby s charakteristickou podkovovitou apsidou sú tzv. misijného byzantského typu, t. j. kostolmi, stavanými byzantskými misiami všade tam, kde sa dostali. Tieto stavby sú charakteristické jednoduchosťou, ľahko zvládnuteľné. Na VM sa objavujú rotunda v Mikulčiaciach, z 9. stor., kostol sv. Márie v Zadare.

Zavedením slovanského písma hlaholika a povýšením staroslovienskeho jazyka na liturgický a literárny jazyk boli vytvorené podmienky pre rozvoj literárnej činnosti, vlastnej kultúry. Spočiatku to boli preklady liturgických textov, neskôr evanjeliá a ostatné knihy Nového zákona. Metod sprístupnil moravskej spoločnosti cirkevno-právnu príručku, byzantský Nomokánon, a zbierku zákonných ustanovení pre laikov Súdny zákonník pre ľud – Zákon sudnyj ljudem. Charakteristickým rysom prekladateľskej práce Konštantína a Metoda bola snaha o pretlmočenie myšlienky originálu, vystihnúť jeho ducha a zrozumiteľnosť.
Samostatná literárna činnosť na Morave vyvrcholila hagiografickým žánrom, Životy Konštantína a Metoda. Charakteristickým rysom týchto diel je Život Konštantína, vyzdvihuje a zdôrazňuje potreby vzdelanosti.

Cyrilometodská tradícia a počiatky českého kultúrneho vývoja

Vyhnanie Metodových žiakov z VM za vlády Svätopluka neznamená koniec cyrilometodskej kultúrnej a misijnej tradície. V prostredí sa rodiaceho českého štátu vzniká v podobe staroslovenského Život Václava v 10.stor. zdôrazňuje vysokú kultúrnu úroveň kniežaťa Václava. Cyrilometodská tematika nevymizla ani z neskoršieho latinského písomníctva. V Čechách pôsobila slovanská a latinská kultúra. Základom slovanskej kultúry bola cyrilometodská tradícia. V 11. stor. sa centrum slovanskej kultúry stal v Čechách Sázavský kláštor, založený v roku 1032. V 11. stor. sa Uhorsko stalo križovatkou rôznych kultúrnych vplyvov vychádzajúcich zo Západu i východu. Jeho výsledkom bolo založenie prvých uhorských kláštorov východného rítu, a prenikanie východných liturgických a cirkevných zvyklostí do Uhorska. Okrem byzantského vplyvu sa na kultúrnom vývoji Uhorska podieľali aj vplyvy z jadranského prostredia. Čechy mali vzájomné styky s ruskou kultúrou, ruský vplyv posilnil pomaly zanikajúcu cyrilometodskú tradíciu a spôsobil, že slovanská kultúra v Čechách bolo rovnocennou zložkou kultúrneho vývoja až do konca 11. stor., kedy zaniká. V 14. stor. Karol IV. založil v Prahe slovanský kláštor Emauzy.

Byzancia a Slovanský Balkán

V 9. stor. prenikala slovanská liturgia a slovanská hlaholika do dalmátskeho Chorvátska. Spoluurčovali charakter chorvátskej kultúry. Chorvátske národné biskupstvo podliehalo pápežskej kúrii. Bolo to biskupstvo v Nine, založené v roku 864. Spočiatku boli rozbroje medzi Chorvátskom a Byzanciou, za vlády Zdeslava, ktorý sa dostal na trón pomocou Byzancie, sa tieto rozbroje ukončili. Byzancia chcela získať politický vplyv na Chorvátsko. Pri rozložení politických síl a vplyvov sa začala formovať chorvátska kultúra. Sú zakotvené vo vývoji architektúry a staviteľstva, rotunda sv. Donatá v Zadare. Cyrilometodské dedičstvo sa do Chorvátska dostáva vyhnaním Metodových žiakov. Prvá zmienka o slovanskej liturgii pochádza z roku 925. V 9. – 11. stor. existovala v Chorvátsku byzantsko-slovanská liturgia, bola latinským klérom a stolicou napádaná. Preto ju nahradili slovanskou formou latinskej liturgie. V 14. stor. i pred týmto stor. existovala liturgia v slovanskom jazyku, preložená z gréčtiny. Z gréckej verzie sú preložené liturgie sv. Petra.
Srbsko vstupovalo do dejín a politiky Balkánu ako samostatná sila s oneskorením. Jej smerovanie k vlastnej štátnosti bolo v 9. stor. sprevádzané striedavými pokusmi Byzancie a Bulharska získať politický vplyv, prípadne priamo anektovať srbské územie. Presadila sa tu Byzantská ríša po krátkej vláde bulharského Borisa: založenie témy Dalmácie, do ktorej boli začlenené i niektoré srbské oblasti, znamenalo pripútanie Srbska k Byzancii. Byzancia za vlády Bazileja I. sa opäť pokúsila o kristianizáciu Srbov. Dostávali sa do mocenského konfliktu. V roku 1067 bolo povýšené biskupstvo v Antibare na arcibiskupstvo a podriadil si všetky srbské oblasti. Z hľadiska srbského kultúrneho vývoja, s ktorým súvisí založenie arcibiskupstva v Antibare sú dôležité zachované správy, dokladajúce existenciu troch jazykových (liturgických) orientácií na území Srbska v 11. stor. V 12. stor. bol založený srbský kláštor Chilandar, založil ho Štefan s bratom Sávom. V Srbsku sa prelínali vplyvy zo západu a východu.
Prevažná väčšina Cyrilových a Metodových žiakov sa uchýlila do Bulharska. Prišli v dobe, kedy sa končil zápas o zásadný charakter vlastnej kultúrnej a cirkevnej orientácie. V Bulharsku v tom období kresťanstvo odpovedalo požiadavkám vnútorného vývoja bulharskej spoločnosti. Jeho snahou bolo pripútať Bulharsko k Byzancii pomocou kultúrneho a cirkevného vplyvu.

Prvý cyrilometodský odkaz sa uchoval v literárnej škole ochridskej, založenej Metodovými žiakmi Klimentom a Naumem. Najvýznamnejšia literárna pamiatka tejto školy, Život Klimentov, odráža atmosféru ich misijnej a osvetovej činnosti.
Rozhodujúcu úlohu pri formovaní bulharskej kultúry zohrala literárna škola preslavská, siahla na cyrilometodské dedičstvo a zámenou hlaholiky na cyriliku priblížiť bulharské písmo byzantskému vzoru. Kultúrna činnosť preslavské školy prerástla rámec čistých kultúrnych potrieb a rozpracovala ideologický koncept bulharskej panovníckej moci. Najvýznamnejším dielom preslavskej školy, Šestodněvu Jana Exarchy. Pri preklade byzantskej predlohy načrtol obraz múdreho vládcu Simeona, obklopeného nádherou vlastného dvora. Je to ideologickou prípravou a živnou pôdou Simeonovej praktickej politiky. Cyrilometodská tradícia doznieva v Živote Klimenta, napísaného v 11.stor. Kultúru v Bulharsku dokladajú i slovanské rukopisy, napr. rilské hlaholské zlomky.

Cyrilometodská tradícia prenikala i na Rus pomerne neskoro. Jej prijatie je doložené v Letopise (Povesť vremenných let), vznikol v 12. stor. Hlási sa k tradícii všeslovanskej kultúrnej jednoty. Dokazuje, že východní Slovania participujú ako súčasť jedného slovanského národa na všetkých kultúrnych výdobytkoch západného a južného Slovanstva, sprostredkovaných dielom Konštantína a Metoda. CM tradícia preniká do Ruska prostredníctvom Bulharov.
Počiatky byzantskej misijnej činnosti na Rusi siahajú do druhej pol. 9. stor. prenikajú do najvyššej vrstvy ruskej spoločnosti. V Kyjeve už v 10. stor. existoval chrám, v tom období v Konštantinopoli prijala kňažka Oľga krst, to prispelo k prijatiu kresťanstva v roku 988 kniežaťom Vladimírom. Kristianizáciu Rusi sprevádzalo prenikanie duchovnej a materiálnej kultúry do ruského prostredia. V Kyjeve vznikla cirkevná organizácia v čele s gréckou metropolitu podriadenému konštatninopolskému patriarchátu. Cirkevné stavby a umenie má byzantský vplyv. Architektúra najstarších kyjevských chrámov -  Desiatkový chrám, chrám Božej Múdrosti, Chrám sv. Sofie prejavovali tradície ruského dreveného staviteľstva. Medzi literárne diela patria Ilarionovo, kázanie O zákonu a milosti, spracováva byzantský vplyv v ruskom prostredí. V 11. stor. bol založený prví ruský kláštor, založený mníchom Antonijom, Pečerskou lavru v Kyjeve (Kijevo-Pečerskaja lavra). V kláštornom živote sa začali prejavovať rysy ruského mníšstva, doložené v Živote Feodosijove, zachoval sa v tzv. Pateriku Kyjevské pečerské lavry. V 12. stor. Došlo za vlády kniežaťa Andreja Bogoljubského k pokusu o samostatnosť ruskej cirkvi a odpútanie od konštantinopolského patriarchátu. Pokus bol neúspešný, snaha o svojbytnosť trvala celé 12. stor. Skytské umenie bolo pravdepodobne považované za prejav pôvodného, vlastného ruského umenia.

Dobytie Konštantinopolu križiakmi roku 1204, ktoré súčasne znamenalo i prerušenie existencie Byzantskej ríše na vyše pol stor. prerušilo načas i proces recepcie a transformácie byzantského vplyvu v Rusku.