referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alojza
Sobota, 23. októbra 2021
Cyrilometodská tradícia a Byzancia
Dátum pridania: 06.11.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: vcielka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 632
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 5.1
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 8m 30s
Pomalé čítanie: 12m 45s
 
Veľká Morava a Byzancia

Ako je známe, byzantský cisár nevyhovel moravskej požiadavke a nevyslal na Moravu posolstvo na čele s biskupom, ktorý by tu mohol vytvoriť cirkevnú organizáciu, napojenú na konštatinopolský patriarchát, ani nepremýšľal k pripútaniu Veľkej Moravy k Byzancii. Misia vyslaná v roku 863 vedená Konštantínom a Metodom mala upevniť na Morave kresťanstvo a otvoriť cestu prípadnému prenikaniu byzantského politického vplyvu.
Konštantín vyrastal na dvore, kde sa rodil byzantský humanizmus, a na jeho intelektuálni rozvoj pôsobila nielen súdobá byzantská kultúra, ale i duchovný odkaz kresťanskej antiky a patristiky. To mu pomohlo vytvoriť na Morave základy slovanskej kultúry a vzdelanosti.
Cyrilometodská misia vystupuje ako prostredník a katalyzátor rôznych kultúrnych impulzov. V dobe pôsobenia Konštantína a Metoda na Morave existuje latinská misia, misia byzantská, v liturgickom obrade konaným v staroslovienčine, po grécky a latinsky, prelínajú a doplňujú sa východné a západné prvky, v materiálnej kultúre a architektúre sa prejavujú impulzy prichádzajúce zo západného a východného kultúrneho okruhu. Cirkevné stavby predveľkomoravské i veľkomoravské s kruhovým pôdorysom sú pôvodu juhovýchodného – adriatického, teda „vlašského“. Kostoly sú pôvodu západoeurópskeho, stavby s charakteristickou podkovovitou apsidou sú tzv. misijného byzantského typu, t. j. kostolmi, stavanými byzantskými misiami všade tam, kde sa dostali. Tieto stavby sú charakteristické jednoduchosťou, ľahko zvládnuteľné. Na VM sa objavujú rotunda v Mikulčiaciach, z 9. stor., kostol sv. Márie v Zadare.

Zavedením slovanského písma hlaholika a povýšením staroslovienskeho jazyka na liturgický a literárny jazyk boli vytvorené podmienky pre rozvoj literárnej činnosti, vlastnej kultúry. Spočiatku to boli preklady liturgických textov, neskôr evanjeliá a ostatné knihy Nového zákona. Metod sprístupnil moravskej spoločnosti cirkevno-právnu príručku, byzantský Nomokánon, a zbierku zákonných ustanovení pre laikov Súdny zákonník pre ľud – Zákon sudnyj ljudem. Charakteristickým rysom prekladateľskej práce Konštantína a Metoda bola snaha o pretlmočenie myšlienky originálu, vystihnúť jeho ducha a zrozumiteľnosť.
Samostatná literárna činnosť na Morave vyvrcholila hagiografickým žánrom, Životy Konštantína a Metoda. Charakteristickým rysom týchto diel je Život Konštantína, vyzdvihuje a zdôrazňuje potreby vzdelanosti.

Cyrilometodská tradícia a počiatky českého kultúrneho vývoja

Vyhnanie Metodových žiakov z VM za vlády Svätopluka neznamená koniec cyrilometodskej kultúrnej a misijnej tradície. V prostredí sa rodiaceho českého štátu vzniká v podobe staroslovenského Život Václava v 10.stor. zdôrazňuje vysokú kultúrnu úroveň kniežaťa Václava. Cyrilometodská tematika nevymizla ani z neskoršieho latinského písomníctva. V Čechách pôsobila slovanská a latinská kultúra. Základom slovanskej kultúry bola cyrilometodská tradícia. V 11. stor. sa centrum slovanskej kultúry stal v Čechách Sázavský kláštor, založený v roku 1032. V 11. stor. sa Uhorsko stalo križovatkou rôznych kultúrnych vplyvov vychádzajúcich zo Západu i východu. Jeho výsledkom bolo založenie prvých uhorských kláštorov východného rítu, a prenikanie východných liturgických a cirkevných zvyklostí do Uhorska. Okrem byzantského vplyvu sa na kultúrnom vývoji Uhorska podieľali aj vplyvy z jadranského prostredia. Čechy mali vzájomné styky s ruskou kultúrou, ruský vplyv posilnil pomaly zanikajúcu cyrilometodskú tradíciu a spôsobil, že slovanská kultúra v Čechách bolo rovnocennou zložkou kultúrneho vývoja až do konca 11. stor., kedy zaniká. V 14. stor. Karol IV. založil v Prahe slovanský kláštor Emauzy.

Byzancia a Slovanský Balkán

V 9. stor. prenikala slovanská liturgia a slovanská hlaholika do dalmátskeho Chorvátska. Spoluurčovali charakter chorvátskej kultúry. Chorvátske národné biskupstvo podliehalo pápežskej kúrii. Bolo to biskupstvo v Nine, založené v roku 864. Spočiatku boli rozbroje medzi Chorvátskom a Byzanciou, za vlády Zdeslava, ktorý sa dostal na trón pomocou Byzancie, sa tieto rozbroje ukončili. Byzancia chcela získať politický vplyv na Chorvátsko. Pri rozložení politických síl a vplyvov sa začala formovať chorvátska kultúra. Sú zakotvené vo vývoji architektúry a staviteľstva, rotunda sv. Donatá v Zadare. Cyrilometodské dedičstvo sa do Chorvátska dostáva vyhnaním Metodových žiakov. Prvá zmienka o slovanskej liturgii pochádza z roku 925. V 9. – 11. stor. existovala v Chorvátsku byzantsko-slovanská liturgia, bola latinským klérom a stolicou napádaná. Preto ju nahradili slovanskou formou latinskej liturgie. V 14. stor. i pred týmto stor. existovala liturgia v slovanskom jazyku, preložená z gréčtiny. Z gréckej verzie sú preložené liturgie sv. Petra.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.