Vznik a rozpad Zlatej Hordy
Mongoli a Tatári, ktorí kočovali v Strednej Ázii, prežívali v 12. stor. obdobie rozpadu rodového zriadenia. Feudalizujúca sa aristokracia disponovala pastvinami, určovala čas a miesto kočovania, nútila „robotný ľud“ (karaču) pracovať na seba, pásť dobytok. V stepiach sa medzi aristokraciou rôznych kmeňov rozvinul tvrdý boj o moc. Zvíťazil v ňom Temudžin, ktorý bol roku 1206 vyhlásený za veľkého chána a prijal titul Džingischán.
Mongolsko-tatárska šľachta vytvorila silnú vojenskú organizáciu a začala lúpežné výpravy. Zmocnila sa Sibíru, severnej Číny a Kórey. Roku 1219 mongolsko-tatárske hordy vtrhli do Strednej Ázie, kde narazili na odpor roľníkov a mešťanov. Roku 1220 Mongoli vtrhli do Zakaukazka, ktorú tiež dobyli a spustošili. Roku 1223 boli v pirazovských stepiach na rieke Kalka porazené ruské kniežatá.
Obrovské hordy pod vedením Džingischánovho vnuka Bátúa sa vydali roku 1236 proti Rusi. Feudálne rozdrobená Rus sa nemohla ubrániť pred početnou prevahou nepriateľa a dostala sa pod ťažké jarmo mongolsko - tatárskych chánov. Odpor ruského ľudu podlomil silu dobyvateľov, a oslabil ich údery, zamerané na stredoeurópske krajiny: Poľsko, Uhorsko, Čechy. Hordy dobyvateľov sa vrátili na východ. Na dolnom toku Volgy bola založená v roku 1234 Zlatá horda, ktorá si podriadila viaceré krajiny a národy. Zlatá Horda bola štátom, v ktorej nebola jednotná ekonomická základňa, a za svoj rozkvet vďačila tomu, že olupovala pokorené národy.
Chánovia Zlatej Hordy požadovali, aby sa všetky ruské kniežatá dostávali do Hordy pre jarlyky (listiny, ktorými sa potvrdzovalo ich právo na vládu). Chánovia používali systém rukojemníctva, podplácania, vrážd a intríg v snahe ťažiť z nedostatku politickej jednoty v Rusku. Tatársko - mongolský vpád podlomil hospodárstvo zeme.
Koncom 13. a zač. 14. storočia sa Rus začala spamätávať zo spustošenia, ktoré spôsobil mongolsko - tatársky vpád. Nastal rozmach poľnohospodárstva. Zosilnelo feudálne majetkové vlastníctvo, najmä bojarské a kláštorné.
14. stor. bolo obdobím ďalšej spoločenskej deľby práce. Staré mestá, zničené Mongolmi a Tatármi, sa obnovovali a vyrastali aj nové. Rozrastali sa osady. Silneli organizácie remeselníkov a obchodníkov.
Súčasne proces zjednotenia ruských krajín urýchľovali stále nájazdy chánov Zlatej hordy, neskôr hrozba tureckej agresie z juhu a východu.
Na čelo zjednotenia Rusi sa postavila Moskva, ktorá sa v pol. 14. stor. stala veľkým hospodárskym strediskom. Moskvou prechádzali dôležité obchodné cesty, rýchlo sa tu rozvíjal obchod a remeslá. Moskva začala silnieť v 14. stor. v období vlády kniežaťa Ivana Kalitu. V druhej pol. 14. stor. za vlády kniežaťa Dimitrija Donskeho stála už na čele zväzu ruských kniežatstiev, ktoré bojovali proti mongolsko - tatárskym podmaniteľom. Ruské vojská zvíťazili roku 1380 na Kulikovom poli nad vojskami Zlatej Hordy, vedeným Mamajom. Víťazstvo na Kulikovom poli posilnilo Moskvu, urýchlilo likvidáciu feudálnej rozdrobenosti a podmienilo úpadok Zlatej hordy a oslobodenie národa východnej Európy z tatarsko - mongolského podmanenia.
Po porážke na Kulikovskom poli utrpel Mamaj novú porážku, ktorú mu spôsobili vojska chána Tochtamyše, Mamaj utiekol do Kaffy, kde zahynul. V Zlatej Horde začal vládnuť chán Tochtamyš. Chcel upevniť svoju nadvládu nad Ruskom a preto podnikol v roku 1382 ťaženie na Moskvu. Oslabené ruské sily po Kulikovskej bitke nedokázali odraziť nečakaný úder. Moskovská vláda musela znovu platiť daň Horde. Avšak porážka Hordy na Kulikovskom poli bola taká veľká, že Horda nemohla obnoviť svoju moc nad Ruskom ani po údere, ktorú Moskve spôsobilo Tochtamyšovo vojsko. V roku 1395 pritiahol Timúr po porážke Tochtamyšovho vojska na ruské územie. Moskva sa pripravovala k obrane. Vasil I. tiahol s vojskom k Oce. Timúr podnikol ťaženie na Zlatú Hordu a porazil ju. To využila moskovská vláda a prestala Zlatej Horde platiť daň.
