Vnútorné boje, straty území, rast moci feudálov a oslobodením ústrednej moci sa vyznačovalo i obdobie po Karolovej smrti, až do konca 10.stor. Od Francúzsko v roku 879 odpadlo Lotrinsko, neskôr pripojene k východofr. ríši, Burgundsko a Provence. V r.877 šľachta juž. Burgundska zvolila za kráľa Bosa z Vienne a sever Rudolf I. (888). V roku 937 boli obe časti Burgundska spojené, od roku 1032 súčasťou Svätej ríše rímskej.
Naďalej trvá normandské nebezpečenstvo, prejavuje sa na území Severného mora a prieplav La Manche. Kráľovia s Karolovskej dynastie neboli schopní čeliť stratám a vnútorným zmätkom, preto si feudáli zvolili za kráľa Hrabata z Paríže, Odona(888 – 898), pochádzal z roku Robertovcov, zvaních Kapetovci. Po Odonovej smrti bol za kráľa zvolený Karol Prostý(898 – 923), ktorí uzatváral dohody s Normanmi, za sľub vazalskej vernosti im dal územie na Sever, od 11. st. Normandia. Vnútorné boje však naďalej neutíchali. Rýchlo sa menia panovníci dosadzovaní veľkými feudálmi.

Po vymretí Karolovcov v roku 987 bol za kráľa zvolení Hugo Kapet, zakladateľ dynastie Kapetovcov. Jeho vláda (987 – 996 ), ani vlády jeho nástupcov Róberta II. Pobožný (996 – 1031), Henrich I. (1031 – 1060) a Filip I. (1060 – 1108) nepriniesli zvýšenú panovnícku prestíž. Obvykle skutočne ovládali len svoje rodové dŕžavy, ostatné dŕžavy ovládali veľkí feudáli. Medzi týmito feudálmi dochádzalo k bojom, čo viedlo k plieneniu celých oblastí a veľkému útisku poddaných. Preto prepuklo prvé povstanie poddaných v roku 997 v Normandii, 1024 v Bretónsku, 1035 vo Flandroch. Na konci vlády Henricha I. bolo obdobie najhlbšieho úpadku štátu.