sťahovania doplnili Srbi staršiu kolonizáciou, ale usadili sa aj na niektorých nových miestach. V Komárne a Bratislave rozšírili srbské predmestské kolónie, tvoriace tzv. „Rácke mestá“, pretože sa vo vnútri mesta usadiť nesmeli. Zamestnaním Srbov na Slovensku bola hlavne vojenská služba alebo strážna hraničná služba, obchodovanie, oveľa menší počet tvorili roľníci.
Búrlivé časy osmanskej expanzie, vojnových neistôt, núdza a nedostatok určitého tovaru, umožnila ekonomický, finančný rozkvet určitého počtu balkánskych obchodníkov. Na Slovensko prišli obchodníci predovšetkým z Macedónie, Grécka, Arménska, ktorí v krátkom čase dokázali ohroziť domácich, ako aj talianskych či nemeckých obchodníkov v slovenských mestách.

Prví pravoslávni obchodníci prevažne z Macedónie prišli do Prešova koncom 17.storočia. Okrem toho prichádzali Srbi a obchodovali vo väčších ale aj v menších slovenských miest. Len málo Balkáncov sa usadilo na Slovensku natrvalo.
V polovici 60. rokov 18. storočia, po skončení vojen sa obchod s Balkánom ochromil, niektorí balkánski obchodníci zostali na Slovensku a postupne sa asimilovali s domácim obyvateľstvom. V dobe Márie Terézie bolo v celom Uhorsku asi 2000 obchodníkov balkánskeho pôvodu. „Gréci“ obchodníci na východnom Slovensku prijali gréckokatolícku vieru, resp. ruskú, tým inklinovali už v 18. stor. k Rusínom a rozmnožil sa počet rusínskeho ukrajinského meštianstva.

Po uzavretí karlovackého mieru v roku 1699 klesal záujem o srbské vojsko. Iba časť Srbov zostáva na pôvodne osídlených miestach. Títo sú postupne zaradení do masy ostatných uhorských poddaných bez akýchkoľvek privilégií, čo urýchlilo ich etnickú asimiláciu. Časť vojakov dostala možnosť doslúžiť v pohraničnej službe, ale to už bolo mimo územia Slovenska. Značné množstvo Srbov ekonomicky, spoločensky neuspokojených sa postupne presúva na juh Uhorska, až sa napokon vrátili do pôvodnej vlasti.
Srbi, tak ako aj Valasi vytvárali na našom území vlastné celky, ktoré sa od ostatného etnika odlišovali aj určitými hospodárskymi a sociálnymi privilégiami a rozdielnym náboženstvom. Počtom neveľká srbská kolonizácia neovplyvnila vývoj slovenskej etnicita.


3. Od začiatku 16. stor. prúdi z juhu na západné a juhozápadné Slovensko slovanské etnikum – Chorváti. Je to roľnícka migrácia, s ktorou súčasne prichádza väčšia i drobná šľachta. Na rozdiel od valašskej kolonizácie, je z najväčšej časti organizovaná samotnou uhorskou, resp. chorvátskou šľachtou, predstavuje plánovitý presun pracovnej sily na miesta vojensky menej ohrozované a pre šľachtu teda ekonomicky rentabilnejšie. Chorváti sa natrvalo usadili v Burgenlande, dnešnom Rakúsku a Maďarsku, menšia časť na južnej Morave a na Slovensku.