Chorváti na Slovensko prišli v 16. stor. Chorváti, predovšetkým drobní zemania, našli u nás možnosť uplatniť sa v úradníckych službách na hradoch a majetkoch väčších feudálnych panstiev. Migrácia na Slovensko predstavuje z celkovej kolonizácie Chorvátov do strednej Európy tú najmenšiu časť. Zasiahla západné Slovensko a časť južných oblastí krajiny. V 16. storočí sa Chorváti usadili v 45 osadách, asi v 1/3 výraznejšie, v niektorých pôsobili krátkodobo, inde dlhší čas. Prichádzali do slovenského, ale aj nemeckého a maďarského etnického prostredia.


4. Po nemeckej sedliackej vojne v roku 1525 ušli na Moravu, Slovensko a do Sedmohradska novokrstenci – anabaptisti. Usadili sa v osadách západného Slovenska. Prví novokrstenci usadení na Slovensku, ktorých nazvali menom „habáni“ sú v osade Sobotište v roku 1546, ktorá zostala dlho centrom anabaptistov. O rok neskôr boli habáni početnejší v osadách dnešného moravsko-slovenského pomedzia. Boli mnohokrát z krajiny vyhnaný, mnohokrát sa vracali a hľadali si miesto po celom Slovensku. Pomocou šľachty vytvorili na západnom Slovensku habánske centrá, budovali vlastné dvory, položili základy tradície hrnčiarstva a svetoznámej ľudovej keramiky. Tzv. habáni na Slovensku boli nemeckým etnikom, ktoré dlho odolávalo slovakizácií, čo bolo dané ich náboženskou a hospodárskou uzavretosťou. Novokrstenci - habáni predstavujú na Slovensku ekonomicky, výrobne zdatnú zložku obyvateľstva.

V 18. storočí viacerí feudáli a majitelia veľkostatkov si prizývali z nemeckých krajín osídlencov na svoje majetky za obojstranne výhodných podmienok. Príliv nemeckých kolonistov sa zintenzívnil sa vlády Jozefa II. Prostredníctvom kráľovského splnomocnenca boli dosídlené viaceré oblasti na Slovensku za veľmi priaznivých okolností. Napr. Nemci zo Švábska, Alsaska Bavorska dostali v Sládkovičove pridelenú pôdu, pozemky, dobytok i potraviny. Po roku 1785 sa usídľujú viaceré rodiny na Spiši, niektorí ako odborníci na pestovanie ľanu a zdokonaľovanie tkáčskych techník, či spracúvanie ľanovej priadze, iní ako chovatelia rôzneho dobytka.


5. V 16. storočí prevažnú väčšinu obyvateľstva tvorili príslušníci maďarskej národnosti, nastáva nárast maďarského etnika nielen v meste, ale aj na vidieku. Mnohé mestá sa hungarizujú, ba v čase stavovských povstaní sa hungarizuje aj celá stoličná správa. Do miest sa tlačila maďarská šľachta a duchovenstvo, teda príslušníci privilegovaného stavu, ktorí chceli oslabiť odpor nemeckého patriciátu. Maďarské obyvateľstvo sa usádzalo na južnom Slovensku, najmä v jeho JZ a JV časti.

6. Rusínska kolonizácia prebiehala v severovýchodných stoliciach Slovenska. Živili sa málo výnosným roľníctvom a pastierskym chovom dobytka a oviec a pôvodne vyznávalo pravoslávne náboženstvo. Uhorské vládnuce triedy sa usilovali o ich spojenie s katolíckou cirkvou vo forme tzv. únie, ktorú sa podarilo presadiť v roku 1646.

7. Od roku 1622 prichádza na Slovensko česká náboženská migrácia: utrakvisti a luteráni – sú roztrúsení v strednej a východnej časti Slovenska. V rokoch 1683 – 1763 prebiehala migrácia z Moravy do mnohých častí Uhorska, no najviac na Z a JZ Slovensko. Po roku 1763 moravská migrácia ustala.

8. V druhej polovici 18. storočia sa vážnym sociálnym problémom stala v Uhorsku a tým, aj na Slovensku otázka cigánskeho obyvateľstva. Život kočovných alebo usadených cigánskych skupín sa snažili usmerňovať zemepánske alebo stoličné vrchnosti rozličnými, zväčša diskriminačnými opatreniami, ktoré zostávali obyčajne bez účinku. Na Slovensku ich žilo okolo 18 000 – 20 000. Najviac ich žilo na juhu.