Egypt (Ré, Seth)

Egyptské pyramídy sú jednou z najznámejších pamiatok staroveku. Už v tej dobe vzbudzovali taký veľký údiv, že boli zaradené medzi Sedem divov sveta.
Ako jediný z týchto divov sa zachovali dodnes a sú zároveň i najstarším z nich. Egyptské pyramídy vystavané z obrovských kamenných blokov patria medzi najväčšie stavby vytvorené ľudskou rukou. Dnes ich je v Egypte evidovaných medzi 80 a 111. Niektoré z nich nie sú väčšie ako kopa kamenia a sú v pomerne zlom stave, iné dosahujú takých monumentálnych rozmerov, že ich vidieť z vesmíru. Dnes sa prikláňajú odborníci, až na výnimky, k hypotéze, že pyramídy v Egypte slúžili ako hrobky faraónov, egyptských vládcov, ktoré im mali umožniť dôjsť spojenia s astrálnymi božstvami. V staroegyptštine boli označované slovom mer znamenajúcim doslova "miesto vystúpenia". V textoch pyramíd pochádzajúcich z obdobia stavby pyramíd sa hovorí, že sa po smrti mal faraón spojiť s Réom a zaujať miesto po jeho boku v slnečnej bárke. To všetko mal dosiahnúť výstupom po schodisku. Niet preto divu, že najstaršia známa stavba tohoto druhu v Egypte, Stupňovitá pyramída faraóna Džosera, má, ako to napovedá jej meno, stupňovitú štruktúru. Podobné stavby, ale omnoho menších rozmerov, boli nájdené aj vnútri hrobiek z 1. dynastie, kde plnili pravdepodobne obdobnú, rituálnu funkciu.

Starovekí Egypťania obkladali steny pyramíd leštenými doskami z vápenca a vrcholky zlatom. Väčšina z vápencového obkladu v priebehu vekov z pyramíd opadala alebo bola použitá na iné stavby. Malá časť sa zachovala napríklad na Menkaureho pyramíde v Gíze. Najväčšie pyramídy boli vystavané v Gíze - Chufuova (Cheopsova), Chafreova (Chefrénova) a Menkaureova (Mikerínova). Najznámejšia a najväčšia z nich, známa aj ako Veľká pyramída v Gíze, je Chufuova pyramída, ktorá bola postavená približne v rokoch 2580-2560 pred Kr. Dosahuje výšky 137 m, čo ju do roku 1300, kedy bola postavená katedrála v anglickom Lincolne, robilo najvyššou stavbou na svete. Ďalšie z pyramídových oblastí sa nachádzajú v Sakkáre, Abúsíre, Dáhšure, el-Lište, Mejdúme a el-Lahúne. V niektorých pyramídach boli veľké miestnosti. Jedna z miestností bola pohrebná miestnosť. V nej bol faraón so svojimi najväčšími pokladmi. Vedľa boli jeho odevy, poživeň, zbrane a jeho zvieratá. Vedľa nich boli vetracie šachty a vedľa nich boli miestnosti pre faraónovu rodinu. Vedľa pyramíd boli mastaby - hrobky jeho sluhov a pisárov.
Údolie kráľov (arabsky وادي الملوك wádí al-mulúk) je údolie v Egypte, ktoré slúžilo ako pohrebisko faraónov a šľachty Nového kráľovstva (Novej ríše), od osemnástej po dvadsiatu dynastiu starovekého Egypta. Údolie kráľov sa rozdeľuje na Východné údolie a Západné údolie. Východné údolie obsahuje najvýznamnejšie hrobky a je prístupné pre verejnosť. Oficiálny názov pohrebiska v starovekom Egypte bol veľká a majestátna nekropola miliónov rokov faraónov, života, sily, zdravia západne od Téb, alebo skrátene Veľké pole (egypt. Ta-sechet-ma'at).

Abú Simbel je archeologické nálezisko v Egypte, nachádzajúce sa na západnom brehu jazera Nasser, asi 290 km juhozápadne od Asuánu. Je súčasťou lokality Svetového dedičstva Núbijské monumenty. Lokalita je známa dvoma kamennými chrámami, pochádzajúcimi z obdobia vlády faraóna Ramesse II.. Menší chrám zasvätil bohyni Hathor, pričom jeho milovaná manželka Nefertari je na priečelí spodobená s atribútmi tejto bohyne. V 20. storočí bol chrám kvôli výstave Asuánskej priehrady prenesený vyššie a postavený opäť do pôvodnej polohy.

Boh Ré

Ré alebo Re alebo Ra alebo Rá (podľa rekonštruovanej výslovnosti Rí-u-u), neskôr známy ako Amon-Ré, bol jedným z najvýznamnejších bohov starovekého Egypta. Ré bol stotožňovaný s poludňajším slnkom. Neskôr, po splynutí s bohom Horom, bol ako Ré-Harachtej, vládca neba, zeme a podsvetia, uctievaný v podobe sokola. Hlavné stredisko Réovho uctievania bolo mesto On (Jun), po grécky Heliopolis, čiže „Mesto slnka“. Podľa E.A. Wallisa Budga, popredného britského egyptológa, bol Ré egyptským monoteistickým Bohom, v ktorom boli všetci ostatní bohovia a bohyne iba jeho prejavmi, tvarmi alebo podobami. Hymnus na Ré (cca. 1370 pred Kr.) bol napísaný so zreteľom na panteistickú povahu Ré, aby potlačil silnejúci polyteizmus. V tomto literárnom diele je niekoľko bohov a bohýň zobrazených nie samostatne, ale iba ako určité prejavy Ré. Presný význam mena Ré nie je známy, ale predpokladá sa, že to mohol byť variant slova „tvoriaci“ alebo možno pôvodné označenie pre „slnko“. Ré často nahradzoval Atuma v úlohe otca božstiev Enneady a stvoriteľa sveta. Ré bol aj otcom Sechmet, ktorá v podobe pomstivého Oka Ré trestala ľudí za ich krivdy a neskôr sa stala láskavou Hathor. Ľudstvo bolo údajne stvorené zo sĺz Ré alebo potu. Preto sa Egypťania sami nazývali „dobytok boha Ré“.

Podoba
V staroegyptskom umení bol Ra zobrazovaný prevažne ako muž nosiaci na hlave kráľovskú korunu (znak vlády nad bohmi) a slnečný disk. Často má hlavu sokola, podobne ako Hor. Niekedy je Ré zobrazovaný v závislosti na polohe slnka na oblohe – ako malé dieťa pri jeho východe, muž v plnej sile na poludnie a ako starec pri jeho západe. Egypťanovia považovali toto neustále stárnutie boha Ré za dôvod, prečo opustil svet ľudí a nechal Usireho a Hora, aby zaujali jeho miesto. Táto predstava je často spojená s mýtom, v ktorom Eset oklame staručkého Réa, ktorý vládne na zemi ako faraón v ľudskej podobe, aby jej prezradil svoje tajné meno, zdroj sily, ako jedinej z bohov a bohýň. Rovnaké symboly ako Ré používa aj rada ďalších solárnych božstiev, obzvlášť Hor.

Ďalšími odznakmi boha Ré sú:
•vták Bennu, ktorý predstavuje Réovo ja, jeho energiu a symbol znovuzrodenia.
•slnečný disk označovaný hieroglyfom ⊙
•Anch symbolizujúci životodárnu moc slnka
•obelisk, ktorého lúčovité hrany predstavujú lúče slnka, považovaný tiež za prototyp prvotného pahorku benben, na ktorý usadol vták Benu
•pyramídy, ktoré sú orientované vo východo-západnom smere a mali snáď slúžiť ako schodisko pre dušu k Réovej nebeskej bárke
•sokol
•býk
•Ureus, kobra obkrútená okolo slnečného disku, jeho ochrankyňa, ktorá pľuje jed na toho, kto by sa k nemu chcel priblížiť

Sutech (Seth)
V egyptskej mytológii bol Sutech (nazývaný tiež Set, Seteh, Seteš) pôvodne bohom púšte, jedného z dvoch najvýznamnejších prírodných prostredí v Egypte. V dôsledku vývoja egyptského jazyka v priebehu 3000 rokov, počas ktorých bol Sutech v Egypte uctievaný, v helénistickej dobe bola hláska „t“ v mene Set vyslovovaná neodlíšiteľne od gréckeho θ (tch), takže Gréci písali meno boha ako Seth.

Set v rôznych funkciách
Sutech bol pôvodne jeden z najstarších a najmocnejších bohov starovekého Egypta. Od najstarších čias bol spájaný s Horným Egyptom a s púštnym charakterom tejto časti zeme kontrastujúcim s vodnatým, bažinatým Dolným Egyptom. Hoci sa neskôr Sutech stal bohom púšte, neúrody a antagonistom poriadku a sporiadanej kráľovskej vlády, nikdy nebol považovaný Egypťanmi za výsostne negatívne božstvo. V niektorých dobách síce jeho záporné črty prevládali, ale inokedy bol naopak vnímaný ako ochranné božstvo, ktoré bolo známe svojou veľkou silou. K tomu sa vzťahujú dve varianty jeho mena, Seteš a Sutech označujúce túto jeho veľkú moc - koncové -š a -ch majú význam zdôrazňujúci jeho silu. Aj v jednom z Textov pyramíd sa uvádza, že kráľova sila je Sutechova.

Boh púšte
Ako boh púšte bol Sutech spájaný s púštnymi búrkami a karavánami. Egyptské slovo pre púšť, Dešret, bolo veľmi podobné slovu červená, Dešer (dokonca sa javí ako feminínna podoba slova dešer). Preto bol Sutech spájaný s predmetmi červenej farby vrátané červenovlasých ľudí. Keďže červené vlasy neboli typickou črtou Egypťanov, bol Sutech spájaný aj s cudzincami. Púštny boh bol ďalej spájaný s gazelami a oslami, zvieratami, ktoré obývali okraj púšte. Pre svoju spojitosť s púštnymi búrkami bol Sutech v dobách Ramesseho II. stotožňovaný s kanaánskymi búrkovými božstvami vrátane Baala. Pretože Sutech bol vládcom neúrodnej, nič nerodiacej púšte, v protiklade s bohatým nílskym údolím, bol považovaný za impotentného. Z tejto predstavy vychádza aj mýtus o zrodení boha Anupa. Tento bol, údajne, synom Sutechovej manželky Nebtet, ktorá sa zo zúfalstva nad manželovým nezáujmom premenila do podoby svojej sestry Eset. Ani takto si nezískala Sutechovu náklonnosť, tentoraz pre jeho neplodnosť, ale Usire, manžel jej sestry, si ju pomýlil s Eset a splodil s ňou Anupa. V neskorších dobách, potom ako spojenie medzi Sutechom a púšťou stratilo na svojej dôležitosti, bol za Anupovho otca považovaný priamo Sutech. Púštny boh bol tiež ochrancom Horného Egyptu, kde bol jedným zo stredísk jeho kultu mesto Kom Ombos(Nubt).

Boh Zla
Keď Hyksósovia dobyli Dolný Egypt a začali mu vládnuť z mesta Avaris, vybrali si Sutecha za svojho boha. Tým na jednej strane za hyksóskej nadvlády získal Sutech predné postavenie medzi egyptskými bohmi, ale zároveň si ho Egypťania, obzvlášť po vyhnaní Hyksósov, začali stotožňovať s nenávidenými faraónmi. Postupne mu pripísali vlastnosti všetkých negatívnych božstiev, najmä Apopa. Na negatívnych vlastnostiach mu pridala navyše i jeho úloha Usireho vraha. Ako stelesnené zlo bol Sutech niekedy zobrazovaný ako niektoré zo zvierat, ktorých sa starovekí Egypťania najviac báli - krokodíl alebo hroch. V dobách Novej ríše súperiacej o politický vplyv na Blízkom východe s inými vzmáhajúcimi sa ríšami bol často Sutech stotožňovaný s božstvami nepriateľských mocností. Tak bol niekedy identifikovaný ako Baal alebo ako chetitský boh búrok Tešub. Z týchto istých pohnútok si spojili Gréci Sutecha s Tyfónom, ktorý sa pokúšal zvrhnúť vládnúcich olympských bohov. Podľa niektorých odborníkov bol v období po dobytí Egypta Perzskou ríšou Sutech postupne stotožňovaný s cudzími vládcami - perzskými Achajmenovcami, gréckymi Ptolemaiovcami a s Rimanmi. Práve v tejto dobe bol Sutech najviac démonizovaný a Hor najviac oslavovaný. Napriek tomu si Sutech udržal svoje postavenie hrdinského boha v niektorých okrajových oblastiach Egypta, napríklad v oáze Dachla, kde mu bol zasvätený chrám.