Egyptské pyramídy sú jednou z najznámejších pamiatok staroveku. Už v tej dobe vzbudzovali taký veľký údiv, že boli zaradené medzi Sedem divov sveta.
Ako jediný z týchto divov sa zachovali dodnes a sú zároveň i najstarším z nich. Egyptské pyramídy vystavané z obrovských kamenných blokov patria medzi najväčšie stavby vytvorené ľudskou rukou. Dnes ich je v Egypte evidovaných medzi 80 a 111. Niektoré z nich nie sú väčšie ako kopa kamenia a sú v pomerne zlom stave, iné dosahujú takých monumentálnych rozmerov, že ich vidieť z vesmíru. Dnes sa prikláňajú odborníci, až na výnimky, k hypotéze, že pyramídy v Egypte slúžili ako hrobky faraónov, egyptských vládcov, ktoré im mali umožniť dôjsť spojenia s astrálnymi božstvami. V staroegyptštine boli označované slovom mer znamenajúcim doslova "miesto vystúpenia". V textoch pyramíd pochádzajúcich z obdobia stavby pyramíd sa hovorí, že sa po smrti mal faraón spojiť s Réom a zaujať miesto po jeho boku v slnečnej bárke. To všetko mal dosiahnúť výstupom po schodisku. Niet preto divu, že najstaršia známa stavba tohoto druhu v Egypte, Stupňovitá pyramída faraóna Džosera, má, ako to napovedá jej meno, stupňovitú štruktúru. Podobné stavby, ale omnoho menších rozmerov, boli nájdené aj vnútri hrobiek z 1. dynastie, kde plnili pravdepodobne obdobnú, rituálnu funkciu.
Starovekí Egypťania obkladali steny pyramíd leštenými doskami z vápenca a vrcholky zlatom. Väčšina z vápencového obkladu v priebehu vekov z pyramíd opadala alebo bola použitá na iné stavby. Malá časť sa zachovala napríklad na Menkaureho pyramíde v Gíze. Najväčšie pyramídy boli vystavané v Gíze - Chufuova (Cheopsova), Chafreova (Chefrénova) a Menkaureova (Mikerínova). Najznámejšia a najväčšia z nich, známa aj ako Veľká pyramída v Gíze, je Chufuova pyramída, ktorá bola postavená približne v rokoch 2580-2560 pred Kr. Dosahuje výšky 137 m, čo ju do roku 1300, kedy bola postavená katedrála v anglickom Lincolne, robilo najvyššou stavbou na svete. Ďalšie z pyramídových oblastí sa nachádzajú v Sakkáre, Abúsíre, Dáhšure, el-Lište, Mejdúme a el-Lahúne. V niektorých pyramídach boli veľké miestnosti. Jedna z miestností bola pohrebná miestnosť. V nej bol faraón so svojimi najväčšími pokladmi. Vedľa boli jeho odevy, poživeň, zbrane a jeho zvieratá. Vedľa nich boli vetracie šachty a vedľa nich boli miestnosti pre faraónovu rodinu. Vedľa pyramíd boli mastaby - hrobky jeho sluhov a pisárov.
Údolie kráľov (arabsky وادي الملوك wádí al-mulúk) je údolie v Egypte, ktoré slúžilo ako pohrebisko faraónov a šľachty Nového kráľovstva (Novej ríše), od osemnástej po dvadsiatu dynastiu starovekého Egypta. Údolie kráľov sa rozdeľuje na Východné údolie a Západné údolie. Východné údolie obsahuje najvýznamnejšie hrobky a je prístupné pre verejnosť. Oficiálny názov pohrebiska v starovekom Egypte bol veľká a majestátna nekropola miliónov rokov faraónov, života, sily, zdravia západne od Téb, alebo skrátene Veľké pole (egypt. Ta-sechet-ma'at).
Abú Simbel je archeologické nálezisko v Egypte, nachádzajúce sa na západnom brehu jazera Nasser, asi 290 km juhozápadne od Asuánu. Je súčasťou lokality Svetového dedičstva Núbijské monumenty. Lokalita je známa dvoma kamennými chrámami, pochádzajúcimi z obdobia vlády faraóna Ramesse II.. Menší chrám zasvätil bohyni Hathor, pričom jeho milovaná manželka Nefertari je na priečelí spodobená s atribútmi tejto bohyne. V 20. storočí bol chrám kvôli výstave Asuánskej priehrady prenesený vyššie a postavený opäť do pôvodnej polohy.
Boh Ré
Ré alebo Re alebo Ra alebo Rá (podľa rekonštruovanej výslovnosti Rí-u-u), neskôr známy ako Amon-Ré, bol jedným z najvýznamnejších bohov starovekého Egypta. Ré bol stotožňovaný s poludňajším slnkom. Neskôr, po splynutí s bohom Horom, bol ako Ré-Harachtej, vládca neba, zeme a podsvetia, uctievaný v podobe sokola. Hlavné stredisko Réovho uctievania bolo mesto On (Jun), po grécky Heliopolis, čiže „Mesto slnka“. Podľa E.A. Wallisa Budga, popredného britského egyptológa, bol Ré egyptským monoteistickým Bohom, v ktorom boli všetci ostatní bohovia a bohyne iba jeho prejavmi, tvarmi alebo podobami. Hymnus na Ré (cca. 1370 pred Kr.) bol napísaný so zreteľom na panteistickú povahu Ré, aby potlačil silnejúci polyteizmus. V tomto literárnom diele je niekoľko bohov a bohýň zobrazených nie samostatne, ale iba ako určité prejavy Ré. Presný význam mena Ré nie je známy, ale predpokladá sa, že to mohol byť variant slova „tvoriaci“ alebo možno pôvodné označenie pre „slnko“. Ré často nahradzoval Atuma v úlohe otca božstiev Enneady a stvoriteľa sveta. Ré bol aj otcom Sechmet, ktorá v podobe pomstivého Oka Ré trestala ľudí za ich krivdy a neskôr sa stala láskavou Hathor. Ľudstvo bolo údajne stvorené zo sĺz Ré alebo potu. Preto sa Egypťania sami nazývali „dobytok boha Ré“.
