Ďeň "D" pre jednu z najstarších mestských elektrických železníc v strednej Európe prišiel 27. augusta 1895. O 8.00 sa v elektrárni na Pribinovej ulici stretli predstavitelia mesta a zástupcovia podnikov. Komisia sa odviezla električkou z depa na konečnú zastávku pri hoteli Medveď (dnešná križovatka Štefánikovej a Križkovej ulice). Odtiaľ sa hostia odviezli na druhú konečnú zastávku na Vítězovej ulici (dnešná reštaurácia Rybársky cech), a potom do hotela Zelený strom (na mieste dnešného Carltonu). Prví cestujúci sa električkou mohli odviezť poobede. Premávka sa skončila az o 23.00 a cez deň prepravili 2468 osob. Cesta jedným smerom trvala 18 minút, cestovné bolo 10 grajciarov pre dospelých a 5 grajciarov pre deti od dvoch rokov. (Za 10 grajciarov bolo vtedy možné kúpiť 5 vajec.) Električky premávali od 6.00 do 23.00 v lete a od 7.00 do 21.00 v zime.

Na Hlavnej trati bolo 12 zastávok, električky mali 10-minutové intervaly. Zastávky na trati niesli mená Vítězova ul., Kunigsfeldova ul. (priestor pred dnešným U-clubom), Rybné námestie (pod Novým mostom), Košútovo nám. (Hviezdoslavovo nám. pred SND), Hotel Červený vôľ (križovatka Jesenského a Štúrovej ulice), Tržné nám. Kamenné nám.), Poštový urad (pred poštou na Nám. SNP), Nám. kráľa Ľudovíta (Hurbanovo nám.), Grassalkovichovo nám. (Hodžovo nám.), Hotel Deak (križovatka  Štefánikovej a Lermontovej ulice) a Hotel Medveď. Vozový park tvorilo pať motorových vozňov č. 1 az 5 a štyri vlečné vozňe č. 6 az 9. Vozne vyrobila firma Ganz  Budapest, mali hmotnosť 7 ton, 12 miest na sedenie, 8 miest na státie. Vlastná parná elektráreň dodávala pre elektrický prúd s napätím 550 Voltov. Podnik mal v tom čase iba 30 pracovníkov. V septemberi bol dokončený a do prevádzky uvedený úsek trate Hotel Medveď - Hlavná stanica. Nové zastávky na tomto úseku boli Marciliho  mýto (križovatka Šancová - Štefánikova - Pražská) a Hlavná stanica. Celá trať mala rozchod 1000 mm a jej dĺžka bola 3125 metrov. Už v januári nasledujúceho roku bola dokončená odbočná trať k Filiálnej stanici z Tržného námestia (Kamenné nám.) cez Špitálsku a Krížnu ulicu k Filiálnej stanici a odbočná trať k Novomestskej stanici od Hotela Červený vôľ (roh Jesenského a Štúrovej) cez Barrosovu ul. (Štúrova), Nám. kráľa Ondreja (Šafárikovo nám.) a Justiho rad (Dostojevského rad) k Novomestskej stanici. Novomestská stanica mala neskôr názov Železničná stanica Bratislava - Nové Mesto, potom Bratislava - Nivy. Stála na mieste dnešného mrakodrapu VÚB a zbúraná bola v roku 1984. Týmto boli všetky tri bratislavské železničné stanice navzájom prepojené. Boli zdvojkoľajnené trate na Štúrovej a Jesenského ulici, pričom premávka bola ľavostranná. V roku 1896 bola zrušená omnibusová doprava, ktorú nahradili nové električkové linky.

Keďže sa podniku dobre darilo, medzi spoluvlastníkmi vznikol mocenský boj. 14. novembra 1897 bola firma Lindheim a spol. vytlačená z podielu na zisku a založená bola spoločnosť Reszvenytarsasag villamos es kozlekedesi vallalatok szamara (Účastinárska spoločnosť pre elektrické a dopravné podniky). V júni 1898 Účastinárska spoločnosť pre električné a dopravné podniky Budapešť založila spoločnosť Pozsony varosi villamos vasut (PVVV) s účastinnou istinou (základnym imaním) 1 460 000 korún, ktorá prevzala do svojho spravovania Bratislavskú mestskú elektrickú železnicu (BMEZ). Nový kapitál dával možnosť väčšieho rozvoja podniku. Pretože vozový park bol nedostatočný, spoločnosť zakúpila šesť motorových vozňov (č. 10 až 15) a štyri vlečné vozne (č. 101 až 104).