podmienky (od vysokej kaucie až po vydláždenie ulíc), sa nápadom založiť autobusovú dopravu začal zaoberať aj BEUS. Hlavným dôvodom bolo vtedy neriešitelné predĺženie električkovej linky B z Filiálnej stanice až na Tehelné pole, pretože by musela križovať železničnú trať. Dňa 20.12.1926 preto podnik podal žiadosť o koncesiu. Na základe úradnej pochôdzky dňa 11.4.1927 vydal Notársky úrad Bratislavy Koncesnú listinu na rýchlu osobnú periodickú dopravu osôb autobusmi. Podnik objednal 3 autobusy Praga NO od firmy CKD a 3 vozidlá Laurin & Klement Škoda 750 NR. Treba pripomenúť, že autobusovú dopravu ako pokrokovú podporovalo mesto a jej absencia v tej dobe nepodnecovala k rozvoju električky, pretože k električke chýbala konkurencia a tým pádom sa podnik nesnažil rozširovať sieť.

3. mája 1927 bola slávnostne započatá autobusová doprava na Hviezdoslavovom námestí pred Mestským divadlom. Po dokončení najnutnejších úprav komunikácií začala 10. mája premávať prvá linka s označením M na trati Novomestská stanica - Grosslingova - Námestie Republiky - Laurinská - Michalská - Františkánske námestie. Presný smer určovali modro-biele tabule.
Autobus zostal stáť len vtedy, ak pozdvihnutím ruky proti autobusu dal čakajúci znamenie. Vo vozidle bolo potrebné, aby cestujúci potiahli zvonček dvakrát a zazvoniť bolo treba aspoň 50 krokov pred zastávkou. Autobus premával každých 8 minút. Od 6.00 do 7.30 len po Námestie Republiky, od 8.00 do 20.00 v celej trase a od 20.00 do 23.00 od divadla po Novomestskú stanicu.

Po niekoľkých dňoch prevádzky sa potvrdili obavy o nepriechodnosti najužšieho centra mesta. BEUS po dohode s mestom 26. mája skrátil linku M po Mestské divadlo. V súvislosti so zavedením autobusovej dopravy bola od 4. mája zastavená doprava na električkovej trati E, čo znamenalo zrušenie električkovej trate po Dostojevského rade. Už 14. mája 1927 sa riaditeľstvo podniku rozhodlo zaviesť medzi Bratislavou a Železnou studničkou každú nedeľu a sviatok autobusovu dopravu. Autobus s obsaditelnosťou 20 miest na sedenie a 20 na státie premával od 10.00 do 21.00. Odchádzal každú polhodinu z Námestia Republiky (Námestie SNP). Cesta stála dospelých 5 korún a deti mladšie ako 10 rokov platili 3 koruny. 17. mája 1927 začal na linke A premávať nočný spoj, ktorý odchádzal zo zastávky Savoy o 00.20 a o 01.08 a z Hlavnej stanice o 00.41 a o 01.24, pričom čakal na príchod rýchlika z Košíc resp. z Budapešti.

13. júna bola zavedená druhá autobusová linka N z Filiálnej stanice na Tehelné pole, ktorá bola 8. júla predĺžená až na Hlavnú stanicu. Koncom júna bola dokončená garáž pre 20 autobusov ako prístavba k depu na Pribinovej ulici. Od 5. septembra sa počet autobusových liniek opäť zväčšil, pretože pribudla okružná linka O z Palisád cez Hodžovo námestie, Fakultnú nemocnicu, Obchodnú a Župné námestie späť na Palisády. Rozširovanie autobusovej dopravy pokračovalo 21. októbra, kedy vznikla prvá mimomestská Linka do Podunajských Biskupíc, ktorá premávala z Kamenného námestia. Zrušená bola v nasledujúcom roku.

Na Nový rok 1928 sa zaviedli neprestupné pásmové cestovné lístky: jednopásmový (2.50 Kč), dvojpásmový (3.50 Kč) a trojpásmový (4.50 Kč). Názov spoločnosti sa zmenil na Bratislavská mestská elektrická železnica a Autobus Bratislava. Autobusy začali jazdiť aj ku kúpalisku Lido pri Ovsišti. Linky do Rače a Šamorína sa nepodarilo zaviesť kvôli protestom železnice. V novej koncesii pre autobusovú dopravu bolo niekoľko podmienok - napr. všetky názvy na tratiach, vozidlách, lístkov a pod. museli
byť na prvom mieste v štátnom jazyku; podobne aj personál musel dokonale ovládať štátny jazyk. Autobusy museli byť iba domácej značky a koncesia mohla zaniknúť, ak sa na trasách zriadi štátna autobusová doprava. V tomto roku boli vlečné vozne č. 121 až 127 zrekonštruované na motorové a dostali evidenčné čísla 101 až 107. V roku 1929 sa doprava rozšírila o 3 linky: Trať P viedla od Hotela DAX (Štefánikova ulica) cez Pražskú ulicu na Patrónku, linka F z Kamenného námestia cez Dunajskú a Feribskú ulicu (Prievozská ulica) do Feriby (Prievoz) k Obecnému domu a linka L z Kamenného námestia cez Starý most do Ligetu (Petržalka) na Štefánikovu ulicu. Linka L bola zavedená po dohode s mestom, ktoré znížilo poplatok za prejazd cez most z pôvodných 5 korún na 1 korunu s tým, že paušálna platba bude uhradená vždy mesiac vopred.