Od 12. mája do 27. septembra premávala z Rybného námestia ako náhrada za električkovú trať vo výstavbe autobusová Linka do Karlovej Vsi. Električková doprava sa od 7. septembra rozšírila o novú trať po nábreží k vile Lafranconi a od 27. septembra až do Karlovej Vsi po hranicu mesta (Svrčia ulica). Trať mala 9 zastávok, čo je o 4 viac ako v súčasnosti. Premávku zabezpečovala linka Ck. V roku 1930 bolo dodaných 6 luxusných motorových električkových vozňov vyrobených v Tatre Studenka, ktoré dostali čísla 201 až 206. Na podvozkoch vyradených vozňov boli postavené 2 motorové a 2 vlečné vozne (č. 151 a 152, 161 a 162). Vďaka nedokonalému vyhotoveniu sa využívali len krátko a neskôr boli vyradené.
15. novembra 1931 sa MHD rozšírila o autobusovú linku T z Filiálneho nádražia na Trnávku (vtedy sa nazývala aj ako Masarykova kolónia alebo Dornkappeln) s trasou Trnavka - Martinsky cintorín - Trnavská - Krížna - Filiálna stanica a linka Cd bola predĺžená do Karlovej Vsi. V roku 1932 sa v meste objavil nový typ autobusu - Tatra 24/58, pričom boli dodané prvé a posledné dva kusy.
1. januára 1933 začala platiť nová tarifa s nasledujúcimi cestovnými lístkami: pásmový lístok bez prestupu stál 1.20 Kč, traťový lístok s jedným prestupom platný pol hodiny 1.20 resp. 1.50 Kč, traťový lístok s dvoma prestupmi 2.00 Kč a detský lístok 60 halierov. 1. júla bola vybudovaná električková trať Filiálna stanica - Tehelné pole so siedmimi zastávkami, na ktorej začala premávať linka B. Linka križovala železničnú trať pri Filiálnej stanici. Kolajovú križovatku odstránili až v 1980-tych rokoch, keď bola zrušená železničná trať na Karadžičovej ulici. Linka N sa po vybudovaní tejto trate stala nepotrebnou a bola zrušená.
31. júla 1933 bola uzavretá s mestom nová zmluva s platnosťou do roku 1960. Podnik sa zaviazal platiť 2% z príjmov za cestovné lístky (po odpočítaní daní), minimálne však 300 000 Kč ročne. Na valnom zhromaždení 25. októbra 1933 sa rozhodlo o odkúpení väčšiny akcií lokálnej železnice Bratislava - Krajinská hranica, aby sa zvýšil podiel koľajovej dopravy, pretože autobusy boli trvalo stratové. 16. decembra 1933 vznikla autobusová linka R z Kamenného námestia cez Dunajskú a Prievozskú na Miletičovu ulicu.
V roku 1934 vozový park autobusov rozšíril autobus Škoda 505 NR. 1. februára 1934 sa opäť menili cestovné lístky: dvojpásmový lístok platný pol hodinu s jedným prestupom stal 1.20 Kč, trojpásmový platný pol hodinu s dvoma prestupmi 1.50 Kč a traťový platný 1 hodinu s dvoma prestupmi 2.00 Kč. Ceny mesačných lístkov boli nasledovné: jednopásmový 50 Kč, trojpásmový 80 Kč, na električkové trate 120 Kč, na všetky trate 180 Kč. S rozrastajúcou sa zástavbou v kopcovitej časti Bratislavy na Kolibe bola zavedená od 28. októbra 1934 horská linka Hodžovo námestie - Mýtna - Karpatská - Podkolibská - Koliba. Táto bola neskôr predĺžená až na Červený kríž. V roku 1935 BEUS odkúpil väčšinu akcií Elektrickej lokálnej železnice Bratislava - Krajinská hranica (BKH, POHEV). Takto okrem železnice spoločnosť získala aj vozne CMg a vozeň Ch, ktoré však neskôr predala. V júli sa začala prestavba lokálnej železnice na rozchod 1000 mm. Počas prestavby železnice premávala náhradná autobusová linka K na trase z Námestia Ľudovíta Štúra do Kopčian a autokár na colnicu Berg. V tomto roku sa vozne začali natierať červeno-bielo. V predchádzajúcich rokoch sa natierali zeleno-sivo a od roku 1930 popolavou farbou (po vzore voznňv č. 201 až 206). BEUS začal vyrábať vlastné vozne č. 11 až 20, ktoré už mali
pantografy.
5. januára 1936 sa do ulíc Bratislavy vrátila linka E, ktorá začala premávať na trase Fochova (Fučíkova) ulica - Šafárikovo námestie - Petržalka, Sad - Drevená ulica - Petržalka, Tovžreň - Kopčianska cesta so zachádzkami ku Krajinskej hranici Berg. Intervaly na trati boli 20 minút, ku krajinskej hranici sa z Kopčianskej cesty vypravoval vlak ku každému prichádzajúcemu a
