referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bartolomej
Sobota, 24. augusta 2019
História bratislavskej MHD
Dátum pridania: 16.02.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: guldy666
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 924
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 21
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 35m 0s
Pomalé čítanie: 52m 30s
 

História bratislavskej MHD (1868-1952)

Od minibusov cez plány mestskej konskej dráhy až k modernej električke

Hoci Prešporok koncom 19. storočia už nemal taký politický význam, ako v dobe, keď bol hlavným mestom Uhorska, jeho hospodársky význam sa zväčšoval. Oproti iným európskym mestám však rástol výraznejšie pomaly, čím sa postupom času stával relaíivne menším mestom. Postavenie konskej a neskôr parnej železnice viedlo k budovaniu nových fabrík. Mestská doprava sa však v tej dobe - rovnako ako celé mesto - rozvíjala pomaly. V roku 1868 sa v uliciach začali objavovať omnibusy, ktoré však nedokázali zabezpečiť prepravu na zvolených trasách na adekvátnej úrovni. Aj preto v roku 1881 viedenský inžinier Nicolas Markovits predložil riaditeľstvu Kráľovských uhorských štátnych dráh výkresovú dokumentáciu navrhovanej mestskej konskej dráhy v Prešporku. Trasa navrhovanej jednokoľajovej trate mala viesť z Námestia Ľudovíta Štúra cez Mostovú ulicu, Hviezdoslavovo námestie, Jesenského ulicu, Kamenné námestie, Námestie SNP, Hurbanovo námestie, Suche mýto a Štefánikovu ulicu až pred bývalú železničnú stanicu na rohu Šancovej a Pražskej ulice. Žiaľ, aj napriek schváleniu návrhu, nebola konská dráha postavená, hoci v tej dobe uť podobné dráhy existovali v mnohých európskych a amerických mestách.

Myšlienka zavedenia električky napriek tomu nezanikla. V marci 1893 požiadal salzburgský inžinier Alexander Werner magistrát o povolenie výstavby konskej železnice. Krátko nato zmenil svoju žiadosť z výstavby konskej dráhy na výstavbu električky. Po rozličných tažkostiach a po prekonaní predsudkov dostal 2. júna 1893 od Uhorského ministerstva obchodu povolenie na prípravné práce na stavbu mestskej elektrickej železnice. Medzi magistrátom Prešporku a firmami Ganz a spol. Budapešť a Lindheim a spol. Viedeň (na ňu preniesol svoju účasť na výstavbe A. Werner) bola o rok neskôr (9. júla 1894) uzavretá zmluva o bezplatnom používaní verejných pouličných priestoroch na uloženie kolajníc elektrickej železnice na 50 rokov. Podľa zmluvy sa mali zrealizovať trate: Hlavná trať z nábrežia (pri dnešnej reštaurácii Rybársky cech), popod dnešný Nový most, cez Hviedzoslavovo námestie, Jesenského ulicu, Námestie SNP, Hurbanovo námestie, Suché myto a Štefankovu ulicu až k dnešnej Hlavnej stanici.

Ďaľšie odbočujúce trate mali viesť z Hydinového trhu (Námestie SNP). Prvý variant trate k železničnej stanici Bratislava - Nivy (dnešná Autobusová stanica Mlynské nivy) rátal s trasou cez Špitálsku ulicu, ulicu 29. augusta a Poľnú ulicu, druhý variant mal mať trasu cez Štúrovu ulicu a Dostojevského rad. Ďaľšou odbočujúcou traťou mala byť linka z Hydinového trhu cez Špitálsku a Krížnu ulicu až k Filalnej stanici (križovatka Legionárskej a Krížnej ulice). Vedľajšie trate sa mali budovať v niekoľkých etapách a postupne do piatich rokov mali spojiť centrum mesta s okrajovými priemyselnými a obytnými štvrťami. Prvou mala byť trať k Rothovovej patrónovej továrni (Patrónka), ktorá mala viesť cez Mlynskú dolinu alebo alternatívne cez Pražskú ulicu. Od zámeru vybudovať takúto električkovú trať sa nakoniec upustilo a namiesto nej slúžila v rokoch 1909 az 1915 trolejbusová linka, ktorá viedla po Pražskej ulici. Ďaľšia trať mala viesť k továrni Dynamit - Nobel (Istrochem) a mala sa aj vybudovať trať po Obchodnej a Radlinskeho ulici.

19. septembera 1894 bola v Budapešti vydaná povolovacia listina (koncesia) na výstavbu a prevádzku elektrickej pouličnej železnice v oblasti Prešporka. V máji 1895 sa začalo budovanie prvého úseku hlavnej trate. Práce podľa dobovej tlače postupovali rýchlo a koncom júla bola dokončená trať, dobudované električkové depo, dielne a aj vlastná parná elektráreň na Pribinovej ulici, ktorá bola prvou elektrárňou na území Prešporka. 1. augusta 1895 prebehla prvá skúšobná jazda električkou v úseku Štúrova ulica - Jesenského ulica. O tri týždne neskôr sa vykonala posledná skušobná jazda, počas ktorej boli určené miesta zástavok.

 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.