23. apríla došlo na sneme k zlúčeniu ADSR a APR. Vznikla Demokratická únia Slovenska (DEÚS). Jej predsedom sa stal Jozef Moravčík a do parlamentných volieb šla so spoločnou kandidátkou s NDS.
29. apríla vzniká z iniciatívy primátorov Únia miest Slovenska. Jej predsedom sa stal primátor Košíc Rudolf Bauer. Hlavným cieľom tejto Únie sa stala decentralizácia štátnej moci.
9. mája na zasadnutí ministrov Západoeurópskej únie (ZEÚ) v Luxemburgu prijali Slovensko za jej pridruženého člena. ZEÚ bola paktom zameraným na bezpečnostnú spoluprácu. Postupne jej agendu prebrala Európska únia (EÚ). Najskôr včlenením ZEÚ do EÚ a potom vytvorením inštitucionálneho systému v rámci samotnej EÚ. Integrácia do európskych aj transatlantických vojensko-politických štruktúr ako je ZEÚ a NATO prijali takmer všetky politické strany zastúpené v parlamente s výnimkou SNS, ktorá sa od roku 1994 stavala proti začleneniu Slovenskej republiky do NATO. SNS si predstavovala vytvorenie vojensko-politickej organizácie z európskych štátov bez USA a Kanady, čo bolo v danom období nerealizovateľné. 25. mája 1994 predložilo Slovensko Aliancii tzv. Prezentačný dokument, v ktorom deklarovalo snahu o získanie bezpečnostných garancií a pripravenosť krajiny na povinnosti a záväzky spojené s programom PzM. Pristúpením k PzM potvrdilo Slovensko vôľu riadiť sa demokratickými princípmi.
Prezentačný dokument stanovil aj vojenské ciele. Medzi iným sme sa zaviazali poskytnúť vojenské výcvikové priestory, zriadiť vzdelávacie stredisko NATO/PzM v Bratislave, vytvoriť podmienky v priemysle na výrobu špeciálnej techniky v spolupráci s partnermi z NATO, vytvoriť trvalo pripravenú jednotku v sile práporu a dvoch rojov lietadiel MiG 29 na misie medzinárodných mierových síl a humanitnej pomoci do konca roka 1996 a poskytnúť na PzM každoročne z rozpočtu na obranu minimálne 1 percento prostriedkov. V tomto dokumente je spomenutá tiež transformácia Armády SR na modernú, kvalitne vyzbrojenú a vycvičenú, čím by sa splnili podmienky na jej postupné začlenenie do štruktúr NATO. Prvý rok spolupráce je charakteristický najmä zbližovaním, bilaterálnymi výmenami a konzultáciami odborníkov za účelom získania informácií a vytvorenia reálnej základne na praktickú realizáciu cieľov programu. V súvislosti s NATO schválila ešte v júni NR SR Obrannú doktrínu SR, ktorá zakotvila orientáciu Slovenska na členstvo v Aliancii. Stalo sa tak pri príležitosti návštevy veliteľa pozemných síl NATO Marinusa Wilmika. Niektoré zo spomínaných záväzkov sú trvalé a dodnes tvoria základ spolupráce s NATO, iné sa ukázali ako nereálne.
7. júna schválila NR SR tzv. tabuľkový zákon o označovaní miestnych názvov aj v jazykoch národnostných menšín. Na základe tohto zákona sa mohli obce ktorých príslušníci národnostných menšín tvorili najmenej 20 % obyvateľstva označovať v jazykoch národnostnej menšiny na samostatných dopravných značkách. Tento zákon nadobudol platnosť v novembri 1994. V ten istý deň NR SR schválila novelu volebného zákona. Tá však výrazne neovplyvňovala volebný systém, riešila len problematiku maximálneho počtu kandidátov na kandidátnej listine a distribúciu volebných lístkov. Bola zmenená aj výška úhrady volebných nákladov politických strán.
12. júla prijala NR SR hlasmi opozície a SDĽ uznesenie požadujúce od prezidenta vypísanie referenda o zákone o preukazovaní pôvodu peňazí v privatizácii. 10. augusta bol schválený zákon o preukazovaní pôvodu peňazí použitých v privatizácii. Prezident Michal Kováč vyhlásil referendum o tejto otázke na 22. október 1994. Toto referendum inicioval predseda ZRS Ján Ľupták, no na hlasovaní sa zúčastnilo sotva 20 % voličov (oveľa menej ako Ústavou predpísaná nadpolovičná väčšina), takže referendum bolo neplatné.
18. augusta prebehla oficiálna návšteva Jozefa Moravčíka a ministrov šiestich rezortov v Poľsku. Na tejto návšteve sa podpísalo 10 základných medzivládnych dohôd a určili smer a tempo ďalšej spolupráce. Išlo o dohody o hospodárskej a obchodnej spolupráci, o zamedzení dvojitého zdanenia, o cestnej, leteckej a vodnej doprave a o cezhraničnej spolupráci. Bol to významný krok v rámci bilaterálnych vzťahov i v rámci Vyšehradskej skupiny. Poľsko vždy podporovalo rozvoj vyšehrádskej spolupráce, odstraňovanie medzinárodných štruktúr bývalého režimu a následnú integráciu štyroch krajín do európskych a euroatlantických štruktúr.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie