referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Svetozár
Pondelok, 16. mája 2022
Vláda Jozefa Moravčíka, najdôležitejšie udalosti súdobej politickej scény
Dátum pridania: 23.07.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: don
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 232
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 9.6
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 16m 0s
Pomalé čítanie: 24m 0s
 
Vláda Jozefa Moravčíka, najdôležitejšie udalosti súdobej politickej scény

Udalosti predchádzajúce nástupu vlády Jozefa Moravčíka

Aby sme pochopili udalosti okolo nástupu vlády Jozefa Moravčíka, ktorá trvala od 16. marca do 13. decembra 1994, mali by sme sa obzrieť ešte do minulosti. Je to o to dôležitejšie, že tomuto nástupu predchádzalo historicky prvé vyslovenie nedôvery vláde. Preto je správne pripomenúť si niektoré kľúčové momenty, ktoré sa udiali ešte počas prvého roku samostatnej Slovenskej Republiky.

19. marca 1993 odvolal prezident SR Michal Kováč z funkcie ministra zahraničných vecí Milana Kňažka a prijal demisiu ministra hospodárstva Ľudovíta Černáka, ktorého odchodom sa skončilo obdobie tzv. tichej koalície Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a Slovenskej Národnej Strany (SNS). Tieto personálne zmeny sa považujú za začiatok vládnej krízy, ktorá vyústila do pádu vlády Vladimíra Mečiara o rok neskôr.

V apríli 1993 sa Mečiarova vláda stala menšinovou, z poslaneckého klubu tejto strany odišla časť poslancov na čele s Milanom Kňažkom a založili Alianciu demokratov Slovenska (ADS). SNS odmietla vstúpiť do vlády s HZDS, k tomuto malo dôjsť až v októbri. V lete toho turbulentného roku podal do rúk prezidenta demisiu Ľubomír Dolgoš – minister pre správu a privatizáciu a Matúš Kučera - minister školstva a vedy SR. Dolgošovým zástupcom pre tento post sa stáva Vladimír Mečiar. Prezident neskôr odvoláva na základe vyslovenia nedôvery z funkcie ministra zdravotníctva Viliama Soboňu a vymenuváva do tejto funkcie Irenu Belohorskú.

Na základe zmluvy o koalícii medzi HZDS a SNS vymenoval 10. novembra prezident SR Michal Kováč nových členov vlády, z ktorých traja boli z SNS. Už predtým odmietol vymenovať za ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Ivana Lexu, čím sa vyostril spor medzi prezidentom a premiérom. Po tomto akte sa rozprúdila polemika o tom, či prezident má právo odmietnuť odvolať, prípadne vymenovať člena vlády navrhnutého premiérom. Definitívne to zmenila až novela Ústavy SR z roku 1999, ktorá uložila prezidentovi povinnosť urobiť tak.

Začiatkom februára 1994 vypukla v Národnej Rade Slovenskej Republiky parlamentná kríza. Opozícia dňa 3. februára odhlasovala, aby rokovanie NR SR viedol namiesto jej predsedu Ivana Gašparoviča podpredseda Ľudovít Černák. 9. februára podpísal predseda vlády Vladimír Mečiar v sídle NATO v Bruseli rámcový politický dokument o pristúpení SR k projektu Partnerstvo za mier. Deň nato vznikla Alternatíva politického realizmu (APR) v rámci HZDS, ktorá sa neskôr oddelila na čele s Jozefom Moravčíkom a Romanom Kováčom. 25. februára podal podpredseda vlády SR Roman Kováč demisiu, ktorú prezident tri dni nato prijal, neprijal však demisiu ministra zahraničných vecí Jozefa Moravčíka a odmietol na tento post vymenovať Jozefa Prokeša.

9. marca vystúpil prezident Michal Kováč na rokovaní NR SR so správou o stave republiky. Pri kritike činnosti vlády a vzťahov s Vladimírom Mečiarom opustili poslanci vládnych strán sálu. Následne podal poslanec za opozičné Kresťansko-demokratické hnutie Ladislav Pittner návrh na vyslovenie nedôvery premiérovi Vladimírovi Mečiarovi. O dva dni nato vystúpil premiér s takmer dvojhodinovým prejavom a parlament mu 78 hlasmi vyslovil nedôveru. 16. marca 1994 vymenoval prezident SR Michal Kováč novú vládu pod vedením Jozefa Moravčíka.

V tomto období registrujeme prevládajúci úpadok dôvery vo vládu zo strany verejnosti. Na druhej strane dôvera v prezidenta lámala rebríčky a v marci roku 1994 zaznamenala 73 %. V apríli už mala vláda podporu verejnosti 40 % a v lete dokonca 50 %. Vnímanie celospoločenských problémov bolo v roku 1994 ustálené. Na prvých miestach to boli problémy zdravotníctva, nezamestnanosť, kriminalita, školstvo a životná úroveň.
 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.