Najradikálnejšou skupinou boli levelleri /presadzujúci rovnosť/, príslušníci remeselníckej vrstvy, ktorí boli spojení s Cromwellovou armádou a žiadali všeobecné volebné právo s výnimkou námedzných robotníkov. Ďalšia skupina, independenti, hlásala, že všetka moc pochádza z ľudu. Najkonzervatívnejší boli presbyteriáni, príslušníci bohatej buržoázie, ktorí sa už počas revolúcie zľakli radikálnych požiadaviek ľudu, stavali sa proti demokratickému zriadeniu v Cromwellovej armáde a tajne vyjednávali s kráľom. Cromwell sa kruto vysporiadal s tými z anglických presbytariánov , ktorí nesúhlasili s popravou Karola I. /1649/, ďalej s radikálmi vo vlastnom vojsku a neskoršie i so škótskymi presbyteriánmi a írskymi katolíkmi, ktorí nejavili ochotu byť pohltení anglickou republikou. Zavedenie vojenskej diktatúry Cromwell začal v roku 1648 rozohnaním parlamentu, ktorého menom zahájil voľakedy boj. Do čela jedenástich správnych obvodov republiky postavil generálmajorov s mimoriadnou policajnou a úradníckou právomocou, ďalej zaviedol prísnu cenzúru tlače a mravov a zakázal divadlo a väčšinu ľudových zábav.
Cromwelovou diktatúrou vyvrcholila „puritánska revolúcia“. Politickú vôľu v nej prechodne presadili ľudia zvláštneho životného štýlu, umiernení v jedle i v oblečení, zakladajúcich si na pevnom náboženskom presvedčení, čistote mravov, neúmornej pracovitosti a podnikavosti. Práve týmito vlastnosťami založili budúcu moc a slávu anglosaskej civilizácie. Avšak potomkovia víťazov nad kráľovským absolutizmom sa chceli prostredníctvom vytvoreného majetku vrátiť k radostnejšiemu a veľkorysejšiemu štýlu, panujúcemu pred občianskou vojnou. Po Cronwellovej smrti v roku 1658 donútili jeho syna Richarda k zrieknutiu sa zdedeného úradu diktátora a obnovili v roku 1660 monarchiu, ale v jej obmedzenej - parlamentnej – podobe. Záruku budúceho demokratického vývoja poskytovala kontrola moci výkonnej ( kráľ, štátna rada ) mocou zákonodárnou ( parlament ).Buržoázia si revolúciou vydobila mocné postavenie v parlamente a zabezpečila účasť na vláde, no ľudovým masám, ktoré najoddanejšie bojovali v revolúcií, sa nedostalo nijakých výhod z víťazstva.

Použitá literatúra: Dejiny európskej civilizácie II , Dejiny svetovej literatúry I.