Anglická buržoázia po víťaznom boji nad Španielskom /1588/ získala dôležité koloniálne trhy a natoľko zosilnela, že spojenectvo s kráľovskou korunou sa jej stalo nepotrebným, ba po nahromadení kapitálu, keď pristúpila k výrobe pre trh, dokonca brzdou v ďalšom vývoji. Prví Stuartovci nepochopili historickú úlohu novej buržoáznej triedy a zoskupili okolo seba reakčné sily reprezentované vysokou šľachtou, snažiacou sa udržať si výsadné postavenie, ako aj hierarchiou anglikánskej cirkvi, ktorá sa po odluke od Ríma stala dedičkou mocenského postavenia katolíckej cirkvi. Nová cirkev vlastnila aj
Naďalej veľkú časť pôdy a vyberala cirkevné desiatky. Všetci Angličania, ak sa chceli vyhnúť prenasledovaniu, museli byť jej príslušníkmi. V tejto dobe sa anglický kráľ Karol I. pokúšal vládnuť bez parlamentu, opierajúc sa o vyššiu šľachtu a anglikánsku cirkev. Štruktúra tejto cirkvi bola tradične hierarchická, pretože v jej čele stála rada biskupov, ktorú menoval kráľ.
Cirkev udržiavala ďalej svoju okázalosť a množstvo sviatkov, čo sa priečilo potrebám novej buržoáznej triedy, ktorá zdôrazňovala pracovitosť, prostotu a skromnosť. Prakticky to viedlo k zhromažďovaniu majetku v rukách časti buržoázie. Odporci kráľovského absolutizmu dávali prednosť cirkevným obciam, ktoré si svojich predstavených demokraticky volili zo zaslúžilých kniežat /presbytariáni/. V roku 1638 vytvorili škótski presbytariáni Národný zväz. Aby sa s ním mohol Karol I. vysporiadať, musel vyjsť v ústrety niektorým požiadavkám parlamentu. Tým ale zároveň vyvolal vzburu írskych katolíkov. Začiatkom roku 1642 vypukla medzi kráľom a parlamentom občianska vojna, ktorá skončila o sedem rokov neskoršie popravou Karola I. a vyhlásením republiky.
Presbyteriáni avšak tvorili len umiernené krídlo protikráľovskej opozície. Medzi nimi a radikálmi stál nezávislý /independent/ Oliver Cromwell, ktorý svoju
nezávislosť opieral o parlamentnú „armádu nového typu“. Jej jadro tvorili puritáni, ktorí boli hybnou silou revolúcie a zároveň boli obrnení fanatickou vierou. Okrem toho boli opatrení dobrými zbraňami z londýnskych dielní a vysokým žoldom z peňažných zásob londýnskej City, takže nebolo ťažké udržať medzi nimi disciplínu, s ktorou zvíťazili nad kráľovskými vojskami. Takáto armáda poskytovala svojmu veliteľovi neobyčajnú moc a Cromwell ju neváhal využiť. V priebehu revolúcie vyhranili sa požiadavky jednotlivých skupín bojujúcich na strane buržoázie.