USA vstúpili do 1. svetovej vojny 6. apríla 1917. Wilsonovou povinnosťou teraz bolo rýchlo pripraviť Spojené štáty na vojnu. Bola vyhlásená všeobecná branná povinnosť. V júni 1917 už bolo poslaných 10 miliónov mužov vo veku od 21 do 30 rokov. Veľké množstvo amerických jednotiek pod velením generála Pershinga sa zúčastňovalo bojových operácií od júna 1918. Američania podporili Dohodu v záverečnej fáze vojny, vyčerpané nemecké jednotky nemohli ich post úplne zastaviť.

Na domácej fronte bolo nutné pre tento úspech vybojovať nejednu bitku. Bol ustanovený Úrad pre vojnový priemysel, ktorý, na čele s generálnym bankárom Baruchom, reorganizoval priemysel tak, aby mohol plniť vládne objednávky. Boli tiež zvýšené dane, väčšina prostriedkov pre financovanie vojny ale prišla priamo od občanov. Štyri „pôžičky slobody“ a jedna „pôžička víťazstva“ vyniesli spolu 21 400 000 000 dolárov, hlavne vďaka výdatnej propagandistickej podpore. Výbor pre informácie verejnosti zahájil ohromnú kampaň, ktorá mala presvedčiť pacifistických Američanov o nutnosti vojny. Podľa protišpionážneho
zákona boli uväznené stovky ľudí, mnohí z nich nevinne, medzi nimi vodca Socialistickej strany Eugene V. Debs. Výsledkom ale bola bezprecedentná jednota obyvateľstva, ohromné nadšenie pre spoločné úsilie, a tiež samozrejme miliardy investované do
štátnych dlhopisov.

Dva roky organizovaného priemyslu zmenili USA navždy. Hlavným predmetom Wilsonovho snaženia ale nebola ani tak ekonomika, ako ideové obhájenie vojny. Wilson sa snažil presadiť také vojenské ciele, ktoré by zaručovali budúcu kolektívnu bezpečnosť. V januári 1918 predniesol Kongresu svojich 14 bodov prezidenta Wilsona. Volal v nich po otvorenej diplomacii, slobode v obchode, celosvetovom odzbrojovaní, práve národa na sebaurčenie a hlavne po vzniku Spoločnosti národov. Tá by stelesňovala princíp rovnosti, pretože nerobili rozdiel medzi veľkými a malými štátmi. Wilson chcel týmto programom ukázať Spojencom, že nechce, aby mier po 1. Svetovej vojne bol poznamenaný tým, čo zničilo každý mier predtým: snahu víťazov
„nahrabať si“. Spoločnosť národov bola teda presadzovaná ako oficiálne stanovisko USA a ich primárny vojenský cieľ. 14 bodov nadchlo ohromné množstvo intelektuálov i obyčajných ľudí. Zvlášť americkí prisťahovalci z krajín Rakúsko-Uhorska a z Nemecka považovalo Wilsona za nádej na spravodlivosť. V Británii a predovšetkým vo Francúzsku ale „14 bodov“ nikto nebral vážne na
vedomie. Bolo jasné, že ich cieľom je potrestať Nemecko tak tvrdo, že už sa nikdy nevráti ako európska veľmoc.

Wilson ale plný nadšenia pricestoval v decembri 1918 do Európy a podnikol triumfálnu cestu po hlavných mestách krajín Dohody. Na následnej konferencii v Paríži sa tvrdohlavo držal svojich pozícií. Aby bol prijatý vznik Spoločnosti národov, ustúpil svojim spojencom v mnohom, napr. v otázke reparácií či voľného obchodu.