bielogvardejci) na jednej strane a boľševikmi (tzv. červenoarmejci) na strane druhej. Tu sa po prvýkrát naplno prejavil červený teror. Táto vojna skončila v roku 1920 víťazstvom boľševikov.
Po skončení občianskej vojny sa boľševici úplne ujímajú vlády v krajine. Vďaka zlej hospodárskej politike sa však krajina čoskoro ocitá na pokraji totálneho kolapsu. Situáciu nezlepšuje ani násilné odoberanie zásob ľuďom a zatýkanie a likvidovanie ľudí ČEKOU – špeciálnou boľševickou inštitúciou určenou na boj s kontrarevolucionármi a nepohodlnými osobami. Táto zlá situácia prinúti Lenina v roku 1921 vyhlásiť NEP, ktorým bolo dočasne dovolené súkromné podnikanie. Bol taktiež zavedený projekt GOELRO – elektrifikácia krajiny.
V roku 1922 vzniká spojením Ruska, Ukrajiny, Bieloruska a Zakaukazskej federácie (Azerbajdžan, Arménsko, Gruzínsko) Zväz sovietskych socialistických republík – ZSSR.
V roku 1924 zomiera Lenin a rozpútava sa boj o nástupníctvo. Zákulisnými ťahmi sa stáva víťazom Stalin vo svojej funkcii generálneho tajomníka. Začína pohon na svojich protikandidátov a protivníkov a to hlavne na Trockého, Kameneva a Zinovjeva. Po hospodárskej stránke zavádza Stalin násilnú kolektivizáciu a uskutočňuje industrializáciu. Dôraz dáva na ťažký priemysel. Zavádza plánované hospodárstvo. V roku 1927 je vyhlásený prvý päťročný plán. V dôsledku zlej hospodárskej politiky dochádza k viacerým hladomorom. Stalin uskutočňuje prostredníctvom ČEKY boj proti politickým protivníkom, ale taktiež ju využíva na odstránenie inteligencie, likvidovanie cirkvi a kulakov, ale i nespokojných roľníkov. Naplno sa rozbiehajú vykonštruované procesy. V rokoch 1936-38 dosahujú čistky uskutočňované za pomoci NKVD vrchol.

Rusko-nemecké vzťahy

Boľševici boli počas I. svetovej vojny podporovaní Nemeckom, ktoré v tom videlo nádej na výhodné uzatvorenie jedného frontu. Boľševikov podporovali najmä finančne. Po skončení vojny došlo k opačnému efektu. Ruskí boľševici sa snažili rozšíriť svoju revolúciu do ďalších krajín medzi nimi aj do Nemecka. Podporovali tamojších socialistov, ale nemeckým socialistom sa nepodaril prevrat a uchopenie moci.
Nové rozmery nadobudli sovietsko-nemecké vzťahy po vzniku Weimarskej republiky. Napriek tomu, že obidve krajiny udržiavali voči sebe oficiálne odstup, hlavne v povojnových rokoch Nemci cvičili ruských dôstojníkov a celkovo boli ich tajné vojenské vzťahy a kontakty podstatne rozvinuté.
Vrcholom medzivojnových vzťahov týchto krajín však boli 2 zmluvy z roku 1939 medzi Hitlerovským Nemeckom a Stalinovým ZSSR.