Slovenský politický program
Idey francúzskej revolúcie, ktoré ožili v revolučných rokoch 1848-1849, prenikli aj do habsburskej monarchie. Absolutistický nepružný policajný systém kancelára Metternicha vyvolal v ríši nespokojnosť. Demokratické sily sa dožadovali politickej slobody a roľníci zrušenia poddanských povinností.
Vývoj politickej situácie na Slovensku vyhrotila roku 1848 neúroda a z nej vyplývajúci hlad. Ľudovít Štúr vystúpil na uhorskom sneme (=zasadal v Bratislave v budove dnešnej Univerzitnej knižnice) s požiadavkou zrušiť poddanstvo výkupom. Žiadal ešte aj možnosť voliť si svojich zástupcov do snemu a zrovnoprávnenie všetkých národov a národností Uhorska. Keď prišla správa o vypuknutí revolúcie vo Viedni a v Peši v marci 1848, uhorský snem tzv. marcovými zákonmi odhlasoval zrušenie poddanstva za štátne výkupné a personálnu úniu Uhorska s Rakúskom. Poddanstvo na Slovensku bolo síce zrušené, ale nedôsledne. Slobodní sa stali len urbariálni roľníci (=zapísaní v urbári), kým ostatní (=väčšina) museli naďalej platiť poddanské dávky.
Táto skutočnosť čoskoro vyvolala roľnícke nepokoje. Nespokojných roľníkov viedol Janko Kráľ a jeho priateľ Ján Rotarides. Uhorské úrady ich uväznili a dokonca im hrozil trest smrti.
Marcové zákony nedávali Slovákom nijaké záruky na splnenie ich národných požiadaviek. Program, ktorý sformuloval maď. poslanec Lajos Kossuth (so Štúrom mali zhodný vzťah k rakúskej monarchii), neuznával Slovákov za národ. Na podporu politických práv zvolávali národovci ľudové zhromaždenia a rozširovali aj propagačné letáky.
Slovenská politická aktivita vyústila do vytvorenia vrcholného programu slovenskej politiky. Žiadosti slovenského národa z 10. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši vypracovali: M.M Hodža, Ľ. Štúr, J.M Urban, Š.M Daxner aj. Francisi. Program mal 14 bodov.
Žiadal: uznanie rovnoprávnosti Slovákov v Uhorsku, Uhorsko sa malo premeniť na krajinu rovnoprávnych národov, tieto by mali vlastné snemy, rovnoprávne zastúpenie v celouhorskom sneme, právo používať materinský jazyk ako úradný a vyučovací. Tieto požiadavky dopĺňalo právo na vlastnú zástavu, hymnu a na velenie vojska. Nastolila sa tak požiadavky federalizácie krajiny. Ďalej žiadosti obsahovali aj demokratické požiadavky o hlasovacom práve a o zrušení poddanstva bez výkupu.
Žiadosti slovenského národa boli prvým slovenským uceleným politickým a štátoprávnym programom, ktorý bol nie len národný ale aj hlboko demokratický.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie