Uhorská vláda na ne reagovala vydaním zatykačov na slovenskú politickú reprezentáciu, ktorá sa musela uchýliť do Čiech. Tu sa zúčastnili na rokovaní Slovanského zjazdu v Prahe, ktorý mal zjednotiť Slovanov žijúcich v habsburskej monarchii. Objavujú sa tu myšlienky austroslavizmu (=teória mierového spolužitia Slovanov a Rakúšanov v rakúskej monarchii). Je obdobie vlády Ferdinanda V. a prvýkrát vzniká SNR.

Po porážke revolučného hnutia v Rakúsku cisár František Jozef I. obnovil absolutizmus. Hlavným predstaviteľom absolutizmu sa stal minister vnútra Alexander Bach. Cieľom Bachovho absolutizmu bolo zachovať habsburskú monarchiu s centralizovanou vládou. Bola zrušená sloboda tlače, prejavu a zhromažďovania sa. Bol zavedený tuhý policajný režim. Utláčané národy prejavili odpor proti absolutizmu. V Taliansku vypukla vojna proti rakúskej nadvláde. Talianska armáda pripravila v roku 1859 rakúskym vojskám zdrvujúcu porážku. Táto porážka prispela k pádu Bachovho absolutizmu a uvoľneniu tvrdej porevolučnej politiky. 20. októbra 1860 cisár vyhlásil tzv. Októbrový diplom, ktorý čiastočne obmedzoval absolutistickú moc. Hlavným cieľom októbrového diplomu bolo uspokojiť najsilnejších odporcov viedenského centralizmu, Čechov a Maďarov. Mali byť obnovené ústavné práva tých krajín ríše, ktoré kedysi tvorili samostatné štátne celky. Napr. Slovensko ako tzv. nehistorická oblasť, nedostalo v Diplome žiadnu zábezpeku národných práv.

Slovenskí národní predstavitelia zvolali v júni roku 1861 do Turčianskeho Sv. Martina celonárodné zhromaždenie, ktoré prijalo Memorandum slovenského národa. Požadovali v ňom autonómiu slovenského územia, kde by úradnou rečou bola slovenčina, vlastný snem a slovenské školy. Memorandové požiadavky vypracoval Štefan Marko Daxner a boli predložené uhorskému snemu. Snem o memorande nestihol rokovať, lebo ho cisár znova rozpustil.
Vtedy sa Slováci rozhodli predložiť petíciu panovníkovi. Nové Viedenské memorandum mu odovzdal biskup Štefan Moyses. Panovník povolil zriadiť 3 slovenské gymnázia v Revúcej, v Turčianskom Sv. Martine, v Kláštore pod Znievom.

Za 2 roky sa vyzbieralo medzi jednoduchými ľuďmi vyše 50 000 zlatých na celonárodnú kultúrnu inštitúciu = Maticu slovenskú. Bola založená 4. augusta 1863. Jej prvým predsedom sa stal biskup Štefan Moyses a prvým podpredsedom biskup Karol Kuzmány. Matica slovenská položila základ knižnice, archívu a múzea. Pri neexistencii slovenských inštitúcii mala pred svetom reprezentovať slovenský národ ako jednotný celok.