Slovenský politický program

Slovenský politický program


Idey francúzskej revolúcie, ktoré ožili v revolučných rokoch 1848-1849, prenikli aj do habsburskej monarchie. Absolutistický nepružný policajný systém kancelára Metternicha vyvolal v ríši nespokojnosť. Demokratické sily sa dožadovali politickej slobody a roľníci zrušenia poddanských povinností.

Vývoj politickej situácie na Slovensku vyhrotila roku 1848 neúroda a z nej vyplývajúci hlad. Ľudovít Štúr vystúpil na uhorskom sneme (=zasadal v Bratislave v budove dnešnej Univerzitnej knižnice) s požiadavkou zrušiť poddanstvo výkupom. Žiadal ešte aj možnosť voliť si svojich zástupcov do snemu a zrovnoprávnenie všetkých národov a národností Uhorska. Keď prišla správa o vypuknutí revolúcie vo Viedni a v Peši v marci 1848, uhorský snem tzv. marcovými zákonmi odhlasoval zrušenie poddanstva za štátne výkupné a personálnu úniu Uhorska s Rakúskom. Poddanstvo na Slovensku bolo síce zrušené, ale nedôsledne. Slobodní sa stali len urbariálni roľníci (=zapísaní v urbári), kým ostatní (=väčšina) museli naďalej platiť poddanské dávky.

Táto skutočnosť čoskoro vyvolala roľnícke nepokoje. Nespokojných roľníkov viedol Janko Kráľ a jeho priateľ Ján Rotarides. Uhorské úrady ich uväznili a dokonca im hrozil trest smrti.

Marcové zákony nedávali Slovákom nijaké záruky na splnenie ich národných požiadaviek. Program, ktorý sformuloval maď. poslanec Lajos Kossuth (so Štúrom mali zhodný vzťah k rakúskej monarchii), neuznával Slovákov za národ. Na podporu politických práv zvolávali národovci ľudové zhromaždenia a rozširovali aj propagačné letáky.

Slovenská politická aktivita vyústila do vytvorenia vrcholného programu slovenskej politiky. Žiadosti slovenského národa z 10. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši vypracovali: M.M Hodža, Ľ. Štúr, J.M Urban, Š.M Daxner aj. Francisi. Program mal 14 bodov.
Žiadal: uznanie rovnoprávnosti Slovákov v Uhorsku, Uhorsko sa malo premeniť na krajinu rovnoprávnych národov, tieto by mali vlastné snemy, rovnoprávne zastúpenie v celouhorskom sneme, právo používať materinský jazyk ako úradný a vyučovací. Tieto požiadavky dopĺňalo právo na vlastnú zástavu, hymnu a na velenie vojska. Nastolila sa tak požiadavky federalizácie krajiny. Ďalej žiadosti obsahovali aj demokratické požiadavky o hlasovacom práve a o zrušení poddanstva bez výkupu.

Žiadosti slovenského národa boli prvým slovenským uceleným politickým a štátoprávnym programom, ktorý bol nie len národný ale aj hlboko demokratický.

Uhorská vláda na ne reagovala vydaním zatykačov na slovenskú politickú reprezentáciu, ktorá sa musela uchýliť do Čiech. Tu sa zúčastnili na rokovaní Slovanského zjazdu v Prahe, ktorý mal zjednotiť Slovanov žijúcich v habsburskej monarchii. Objavujú sa tu myšlienky austroslavizmu (=teória mierového spolužitia Slovanov a Rakúšanov v rakúskej monarchii). Je obdobie vlády Ferdinanda V. a prvýkrát vzniká SNR.

Po porážke revolučného hnutia v Rakúsku cisár František Jozef I. obnovil absolutizmus. Hlavným predstaviteľom absolutizmu sa stal minister vnútra Alexander Bach. Cieľom Bachovho absolutizmu bolo zachovať habsburskú monarchiu s centralizovanou vládou. Bola zrušená sloboda tlače, prejavu a zhromažďovania sa. Bol zavedený tuhý policajný režim. Utláčané národy prejavili odpor proti absolutizmu. V Taliansku vypukla vojna proti rakúskej nadvláde. Talianska armáda pripravila v roku 1859 rakúskym vojskám zdrvujúcu porážku. Táto porážka prispela k pádu Bachovho absolutizmu a uvoľneniu tvrdej porevolučnej politiky. 20. októbra 1860 cisár vyhlásil tzv. Októbrový diplom, ktorý čiastočne obmedzoval absolutistickú moc. Hlavným cieľom októbrového diplomu bolo uspokojiť najsilnejších odporcov viedenského centralizmu, Čechov a Maďarov. Mali byť obnovené ústavné práva tých krajín ríše, ktoré kedysi tvorili samostatné štátne celky. Napr. Slovensko ako tzv. nehistorická oblasť, nedostalo v Diplome žiadnu zábezpeku národných práv.

Slovenskí národní predstavitelia zvolali v júni roku 1861 do Turčianskeho Sv. Martina celonárodné zhromaždenie, ktoré prijalo Memorandum slovenského národa. Požadovali v ňom autonómiu slovenského územia, kde by úradnou rečou bola slovenčina, vlastný snem a slovenské školy. Memorandové požiadavky vypracoval Štefan Marko Daxner a boli predložené uhorskému snemu. Snem o memorande nestihol rokovať, lebo ho cisár znova rozpustil.
Vtedy sa Slováci rozhodli predložiť petíciu panovníkovi. Nové Viedenské memorandum mu odovzdal biskup Štefan Moyses. Panovník povolil zriadiť 3 slovenské gymnázia v Revúcej, v Turčianskom Sv. Martine, v Kláštore pod Znievom.

Za 2 roky sa vyzbieralo medzi jednoduchými ľuďmi vyše 50 000 zlatých na celonárodnú kultúrnu inštitúciu = Maticu slovenskú. Bola založená 4. augusta 1863. Jej prvým predsedom sa stal biskup Štefan Moyses a prvým podpredsedom biskup Karol Kuzmány. Matica slovenská položila základ knižnice, archívu a múzea. Pri neexistencii slovenských inštitúcii mala pred svetom reprezentovať slovenský národ ako jednotný celok.

Matica slovenská, ktorá sa stala politickým centrom Slovákov, bola zrušená roku 1875 po rakúsko-maďarskom vyrovnaní (1867).
Nová situácia nastala v monarchii po prusko-rakúskej vojne (1866). Rakúsko a Prusko chceli ovládnuť rozdrobené Nemecko. Vo vojne bolo Rakúsko porazené.
Maďari využili porážku Rakúska a prinútili viedenskú vládu k politickým ústupkom. V roku 1867 rakúska vláda uzavrela s maďarskou šľachtou dohodu o rozdelení habsburskej ríše na západné Predlitavsko a východné Zalitavsko. Rakúska monarchia sa zmenila na Rakúsko-Uhorsko. Mali spoločného panovníka, menu, ministrov obrany, financií a zah. vecí.
Uhorsko ovládli Maďari, ktorí využili vyrovnanie na to aby uskutočnili svoj plán na utvorenie jednotného maďarského Uhorska a začali s násilnou maďarizáciou. V roku 1868 bol vydaný národnostný zákon podľa ktorého všetci obyvatelia Uhorska tvoria jednotný národ. Podľa toho zákona Slováci neboli chápaní ako samostatný národ ale iba ako súčasť uhorského národa.
Dôsledky: zlé hospodárske pomery, vysťahovalectvo Slovákov za zárobkom (USA), prehĺbenie útlaku slovenského ľudu, rozdelenie slovenskej inteligencie na Starú a Novú školu(=rozpadla sa pri maďarizačnom nápore).