Po zhodení atómových bômb, ktoré si len v Hirošime vyžiadali 200 000 mŕtvych a viac než 100 000 ranených, si japonský cisár Hirohito vynútil na vojenskom velení súhlas s prímerím a bezpodmienečnou kapituláciou.
Kapitulační akt bol podpísaný 2. 9. 1945 na palube americkej bojovej lode "Missouri" v Tokijskom zálivu.
Experimenty s atómovou zbraňou v rámci "Projektu Manhattan" začali po vstupe USA do vojny v decembri 1941 (dokončené 8. 9. 1944). Práce prebiehali v bleskovom tempe a 16. júla mohol byť na strelnici v Alamogordu v Novom Mexiku urobený prvý pokusný výbuch. Po kapitulácii tretej ríše 7. mája 1945 zostalo jediným možným cieľom pre prvý úder Japonsko.
Potom, čo japonská vláda odmietla návrh Spojencov a chcela ďalej pokračovať v odpore, siahli Američania k použitiu atómovej zbrane.
Z ostrova Tinian (Mariany) odštartoval 6. augusta 1945 o 02.45 hodín bombardér B-29 "Enola Gay" s atómovou bombou "Little Boy" na palube. Potom, čo prieskumné lietadlá hlásili z oblastí troch uvažovaných cieľov najlepšie poveternostné podmienky nad Hirošimou, zamierila "Enola Gay" k tomuto mestu.
V 08.15 hodín bola bomba zhodená. O 45 sekúnd neskôr už mohla posádka lietadla "Enola Gay" cez svoje ochranné okuliare uvidieť oslnivý záblesk a potom ružový hríbovitý oblak.
V Hirošime zúrila ohnivá búrka, ženúca sa rýchlosťou 1200 km/h. Tejto ničivej sile padli za obeť takmer všetky budovy. Podobný obraz sa naskytol 9. augusta tiež posádke bombardéru nad Nagasaki. Tentokrát si útok vyžiadal 74 000 mŕtvych a viac než 40 000 ranených.
Rádioaktívne žiarenie spôsobovalo v okruhu jedného kilometra od epicentra istú smrť. Ranení boli ťažko popálení, k ďalším následkom patrila rakovina a vážne zmeny dedičných vlastností.
Ničivé účinky rádioaktívneho žiarenia v postihnutých oblastiach pretrvali desiatky rokov - spôsobovali choroby z ožiarenia a pôrody znetvorených detí.
Japonské rieky sú krátke, ale vodnaté. Najdlhšia rieka Japonska je Shinano na ostrove Honšu. Ďalšie veľké rieky na ostrove Honšu sú: Tone, Ternyu-gawa a Mogami-gawa. Ishikari, Teshio-gawa, Tokachi sú rieky ostrova Hokkaido. Najdlhšia rieka ostrova Shikoku je Yoshino.
Jazerá sú známe svojou krásou. Väčšina jazier v Japonsku sú horské jazerá. Najväčšie jazero je Biwa na ostrove Honšu.
Typické živočíchy v Japonsku sú Jazvec japonský a ďalšie. Najznámejšie rastliny v Japonsku sú cykas, Dub japonský a ďalšie. Typické pre Japonsko sú bonsaje - bonsaj je malý stromček.
Národné parky sú Čuby-Sanko a Nikkó.
Japonsko má viac ako 125 miliónov obyvateľov. Japonci používajú dve abecedy hiragana a katakana. Úradný jazyk je japončina. V Japonsku sú rozšírené 3 náboženstvá: Šintoizmus 40 %, Budhizmus 40 %, Kresťanstvo 4 %. Je tam parlamentná monarchia na čele s cisárom. Japonsko sa delí na 47 provincií.
Pestuje sa tam ryža, pšenica, jačmeň, sója, zelenina, čaj, cukrová repa a zemiaky. Na nerastné suroviny je krajina chudobná. Ťaží sa tam zlato, hnedé uhlie, farebné kovy, ale len v malých množstvách.
Zdravotníctvo je na vysokej úrovni. V mestách žije 70 % obyvateľstva.
Náboženstvo a spoločenský systém:
Už mnoho storočí existujú v Japonsku tradičné náboženstvá, založené na hlbokej úcte a mravnosti. Stoja na filozofickom základe, ktorý je základom myslenia obyvateľov tejto krajiny. Práve preto je tu šírenie iných náboženstiev takmer nemožné. Myslenie japoncov je aj vďaka veľkej vzdialenosti od krajín Európy veľmi odlišné. Tradičné náboženstvá sa zakladajú na starovekých filozofických školách, ktorých pochopenie si vyžaduje dlhé štúdium.
V Japonsku sa prelínajú viaceré náboženské tradície. Tri najdôležitejšie sú šintoizmus, buddhizmus a konfucianizmus. Konfucianizmus a buddhizmus ovplyvnil Japonsko až okolo 6.stor. po Kr. Na japoncov malo dôležitý vplyv aj kresťanstvo a to najmä v 16., 19. a 20. storočí. Okrem týchto ovplyvnili Japonsko aj nové náboženstvá, ktoré vznikli v nestabilných obdobiach.
