Mestá:
Tokyo - Tokyo je hlavné mesto. Má 11.6 mil. obyvateľov, je tam Tokijská knižnica ktorá má viac ako 6 miliónov kníh.
Osaka - Osaka má 2,5 milióna obyvateľov. Osaka je prístavné a veľtržné mesto
ŠTÁTNE ZRIADENIE: konštitučná monarchia
HLAVNÉ MESTO: Tokio (Tókió), 7 967 600 obyv., s aglomeráciou 11 773 600 obyv.
ROZLOHA: 377 819 km2
POČET OBYV.: 126 091 000 (1997)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 334 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: japončina
MENA: yen (1 yen = 100 senov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 23. dec. (Narodeniny cisára)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Japonci (99 %), iné (1 %)
NÁBOŽENSTVO: mnohí Japonci vyznávajú niekoľko náboženstiev– šintoizmus 107,9 mil. (85,6 %), budhizmus 91,8 mil. (72,8 %), evanjelické 635 000 (0,5 %), katolícke 439 000 (0,35 %)
URBANIZÁCIA: 77,6 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 80 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 6 ‰
ANALFABETI: 1 %
NEZAMESTNANOSŤ: 4,4 %
HDP: 38 160 USD/obyv.
Štátne zriadenie:
Podľa ústavy z roku 1947 nie je cisár výslovne hlavou štátu. Má však právomoc, ktorá obvykle patrí všetkým hlavám štátu. Najvyšší zákonodarný orgán predstavuje dvojkomorový parlament. Skladá sa z Dolnej snemovne, ktorú tvorí 592 poslancov volených na štyri roky a z Hornej snemovne, v ktorej zasadá 252 so šesťročným mandátom. Cisár na základe doporučenia vyhlasuje predsedu vlády. Na úrovni miestnej samosprávy je Japonsko rozdelené na 47 prefektúr, 2 samostatné správne oblasti, ostrov Hokkaidó a hlavné mesto. Všetko je riadené miestnymi radami, ich členovia sú volení obyvateľstvom danej oblasti a v ich čele stoja guvernéri. Prefektúry sa ďalej delia na mestá, mestyse a dediny, pričom každá nižšia správna jednotka má svoju miestnu samosprávu. Väčšina členov parlamentu je volená v jednotlivých prefektúrach na základe pomerne veľkého zastúpenia, avšak 2/5 poslancov Hornej snemovne sú volení v tzv. celonárodných okruhoch. Volebné právo má každý občan starší 20 rokov. Japonská ústava zakazuje udržovanie útočných ozbrojených síl.
Teraz snáď niečo o japonskej rodine. Keď človek počuje o Japoncoch, spája svoje predstavy okamžite s preľudnenosťou a uvažuje teda aj o tom, že populácia bude značne vysoká. Na veľký údiv je normálna japonská rodina troj alebo štvorčlenná. Rodinné vzťahy sú poznamenané dlhodobým historickým vývojom a sú pre našinca niekedy dosť neobvyklé. Markantné a na prvý pohľad sú zrejmé dva javy - výsadné postavenie muža v rodine a priam akýsi kult detí. Pre ilustráciu jeden príklad: Keď príde do plno obsadeného vlaku rodina s deťmi a uvoľní sa jedno miesto, najskôr sa posadia deti. A to nielen deti malé, ale aj napríklad 10 - 12 ročné. Až potom si hľadá miesto muž. Žena väčšinou celú cestu stojí. Postavenie ženy je nezávideniahodné. Ženy bývajú zamestnané len zriedka. Buď mladé a slobodné alebo až staršie, keď odrastú deti. Úlohou ženy je teda starať sa o domácnosť. V tom síce nie je oproti nám veľký rozdiel. Rozdiel je však v tom, že v Japonsku sa na ženu pozerá ako na menejcenného tvora, ktorý nie je vhodný byť v mužovej spoločnosti.
